Preskočiť na obsah
  |  

Fresky kostolov Gemera-Malohontu priblíži v septembri séria deviatich podujatí

GEMER/MALOHONT – Rok nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont pokračuje aj v septembri sériou podujatí, ktorých cieľom je verejnosti priblížiť históriu a význam vzácnych fresiek gotických kostolov. V najbližších týždňoch sa tak uskutočnia tematické výstavy, aktivity pre žiakov, prednášky či workshopy. Informovala o tom riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus Zuzana Jóbová.

Séria septembrových podujatí v rámci Roku nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont odštartovala počas uplynulého víkendu historickým festivalom v Kraskove. V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave môžu návštevníci do 22. septembra vidieť výstavu fotografií z workshopu na Gotickej ceste z mája tohto roka s názvom Tichí svedkovia gotiky na Gemeri. Celkom päť podujatí zameraných na fresky v gotických kostoloch pripravila na september Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

„Prvým je vernisáž akvarelových obrazov Róberta Agócsa s ústrednou témou gotických kostolov. Pre žiakov prvého stupňa základných škôl je určená prezentácia Gotická cesta – Gemer a Malohont, pre stredoškolských študentov interaktívna prezentácia a vedomostný kvíz 12 naj Gemera-Malohontu,“ priblížila Jóbová s tým, že pripravená je tiež tematická prednáška pre klientov domova sociálnych služieb.

Koncom mesiaca sa v knižnici uskutoční komunitné stretnutie, na ktorom návštevníci získajú informácie o turistickom okruhu po stopách výnimočných stredovekých pamiatok.

Aktivity pre žiakov počas septembra pripravilo aj Banícke múzeum v Rožňave, ktoré organizuje výjazdové workshopy a exkurzie do gotických kostolov v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. V Gemersko-malohontskom múzeu sa zas koncom septembra pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu uskutoční podujatie zamerané na stredoveké dejiny a pamiatky Rimavskej Soboty.

V gemersko-malohontskom regióne sa dodnes zachovalo vyše 20 historických kostolov so stredovekými nástennými maľbami, rozdelené sú do Rožňavského, Štítnického, Jelšavského a Rimavského okruhu.

Značkou Európske dedičstvo boli v roku 2022 ocenené maľby v 12 gotických kostoloch. Cieľom tematického programu Rok nástennej maľby je priblížiť širokej verejnosti fresky gotických kostolov v regióne a prezentovať a podporovať hodnoty, ktoré značka reprezentuje. Podujatia v rámci programu spoločne pripravili Banskobystrický samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj.

(tasr)

  |  

Na Malom Dunaji napočítali tony uhynutých rýb

BRATISLAVA – Na Malom Dunaji napočítali v uplynulých dňoch tri až šesť ton hromadne uhynutých rýb. Slovenský rybársky zväz vyčíslil škodu na približne 167-tisíc eur.

V spolupráci s vodnou strážou monitoruje a zberá uhynuté ryby. Situáciu monitoruje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Dôvodom sú podľa nej klimatické faktory. Informoval o tom hovorca inšpekcie Dávid Vido. „Aktuálne je na hladine v pomaly tečúcich úsekoch a plytčinách viditeľný povlak, pravdepodobne spôsobený rozkladom uhynutých rýb,“ priblížil Vido. Na Malom Dunaji tiež vyhotovujú fotodokumentáciu uhynutých rýb, rovnako aj ich druhové zloženie.

Mimoriadne zhoršenie vôd SIŽP stále prešetruje. Na základe prebiehajúcich procesných úkonov konštatuje, že toto zhoršenie vôd pravdepodobne spôsobila kombinácia klimatických faktorov. „A to dlhotrvajúce vysoké teploty v období od 23. do 28. augusta, intenzívne zrážky v noci z pondelka 28. na utorok 29. augusta, keď dochádzalo k odľahčovaniu odpadových vôd z Ústrednej čistiarne odpadových vôd (ÚCOV) vo Vrakuni, jednak pred čistiarňou z odľahčovacích objektov, ale aj k vypúšťaniu určitého, nateraz presne nezisteného množstva surových splaškových odpadových vôd len po mechanickom čistení,“ vysvetlil Vido. Dodal, že inšpekcia v tejto veci oslovila Slovenský hydrometeorologický ústav so žiadosťou o informáciu, či išlo na území Bratislavy o prívalové dažde.

Keďže ide o opakujúci sa problém, SIŽP iniciovala v máji tohto roku na pôde magistrátu pracovné stretnutie so zástupcami samosprávy a prevádzkovateľom ÚCOV Vrakuňa – Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). „Naši inšpektori upozornili zúčastnených zástupcov, že ÚCOV Vrakuňa dlhodobo kapacitne nepostačuje na čistenie splaškových odpadových vôd,“ povedal hovorca inšpekcie.

Tvrdí, že prevádzkovateľ BVS by mal spolu so samosprávou prijať také opatrenia, aby nedochádzalo v čase intenzívnych prívalových dažďov k opakovanému znečisťovaniu Malého Dunaja nedovoleným vypúšťaním nedostatočne prečistených odpadových vôd. „Zúčastnené strany nás o záveroch a prípadných opatreniach z ich strany doteraz neinformovali,“ poznamenal Vido.

Inšpektorát životného prostredia Bratislava prijal správu o hromadnom úhyne rýb v obci Zálesie v utorok ráno cez havarijnú linku. Zároveň prijali od vodnej stráže hlásenie o úhyne rýb na Malom Dunaji aj v Moste pri Bratislave. Potvrdili vtedy hromadný úhyn rýb rôznej veľkosti a rôzneho druhu v počte približne 100 kusov. Odhad počtu uhynutých rýb bol podľa Vida známy približne dve hodiny po nahlásení udalosti inšpektorom.

(tasr)

  |  

Rusko odmieta kritiku Arménska za údajnú nečinnosť v Lačinskom koridore

Rusko v utorok odmietlo kritiku Arménska, že ruské jednotky nedokážu udržať poriadok v Lačinskom koridore - jedinej ceste spájajúcej Arménsko s odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie na tejto trase v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Jerevan však obviňuje Baku, že koridor blokuje a bráni tak prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v rozhovore, ktorý koncom minulého týždňa vyšiel v talianskom denníku La Repubblica, uviedol, že Moskva buď „nie je schopná, alebo nie je ochotná" kontrolovať Lačinský koridor.

„Vidíme, že Rusko sa samo sťahuje z regiónu v závislosti od opatrení, ktoré prijme alebo neprijme," povedal. Podľa jeho názoru Moskva buď „nie je schopná, alebo nie je ochotná udržať kontrolu nad Lačinským koridorom".

Kremeľ však v utorok tvrdenie, že sa stiahol z južného Kaukazu - vrátane lačinského regiónu -, odmietol.

„Rusko naďalej plní svoju úlohu garanta bezpečnosti... Rusko sa nikam neodchádza ani sa nechystá odísť," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Rusko zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii situácie a deeskalácii konfliktu v tomto regióne. A bude v tom pokračovať," zdôraznil Peskov.

Arménsko a Azerbajdžan viedli dve vojny o zvrchovanosť nad hornatým územím Náhorného Karabachu. Napätie sa vystupňovalo začiatkom júla, keď Azerbajdžan uzavrel dopravu v Lačinskom koridore, jedinej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom. Jerevan následne obvinil Azerbajdžan, že v enkláve, ktorú obývajú prevažne Arméni, spôsobil humanitárnu krízu.

V oblasti sa zintenzívnili aj cezhraničné útoky, pričom zo zodpovednosti za ne sa Baku sa Jerevanom obviňujú navzájom.

AFP dodala, že posledný incident tohto druhu sa odohral minulý piatok a o život pri ňom prišli štyria arménski vojaci. Traja azerbajdžanskí vojaci utrpeli zranenia.

Rusko, ktoré má na mieste kontingent vojakov, sa snaží takéto krízy zvládnuť, ale Arménsko ho opakovane obviňuje z nečinnosti.

Prítomnosť ruských vojakov v danej oblasti je zakotvená v dohode o prímerí, ktorú Moskva sprostredkovala na jeseň roku 2020 a ktorou sa skončila šesť týždňov trvajúca vojna medzi Baku a Jerevanom.

Arménske jednotky boli v tomto konflikte porazené a Arménsko bolo v súlade s dohodou o prímerí prinútené vzdať sa územia, ktoré ovládalo celé desaťročia.

Rusko sa zaviazalo rozmiestniť v regióne vojakov, aby zaručili slobodu pohybu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Jerevan však Moskvu obviňuje, že túto úlohu nesplnila.

Obe strany vojenského konfliktu nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie napriek sprostredkovateľskému úsiliu Európskej únie, Spojených štátov a Ruska, doplnila AFP.

(tasr)

  |  

Tento muž ukradol oblečenie. Viete, kde môže byť?

BRATISLAVA – Bratislavská polícia žiada občanov o pomoc pri pátraní po páchateľovi, ktorý v bratislavskom nákupnom centre na ulici Mlynské nivy ukradol oblečenie. Bratislavskí krajskí policajti o tom informujú na sociálnej sieti.

Neznámy páchateľ si 6. augusta približne v čase od 15:07 do 15:15 v jednej z predajní vybral oblečenie, ktoré si v skúšobnej kabínke na seba obliekol a z predajne bez zaplatenia odišiel. Polícia vyzýva občanov, ktorí majú informácie k totožnosti muža na zverejnených fotografiách, aby ju o nich informovali.

(tasr)

  |  

Polícia začala v súvislosti so zrazením muža vlakom v Prešove trestné stíhanie

PEŠOV – Trestné stíhanie pre prečin usmrtenia začala polícia v súvislosti so zrazením muža vlakom v Prešove. K udalosti došlo v utorok ráno v blízkosti Čierneho mosta.

Polícia o tom informuje na sociálnej sieti. Ako uvádza, podľa doposiaľ získaných informácií ide o 73-ročného muža z Košíc. V úseku Prešov – Veľký Šariš bola v tejto súvislosti predpoludním prerušená vlaková doprava a jednotlivé spoje boli nahradené autobusovou dopravou.

(tasr)

  |  

Pri obnove Cesty slobody vyrúbali stovky stromov, začala sa výsadba nových

VYSOKÉ TATRY – Počas rekonštrukcie Cesty slobody vo Vysokých Tatrách vyrúbali stovky stromov, teraz sa začala výsadba nových. Celkovo ich v rôznych lokalitách od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu pribudne 2 000. Uviedol to primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák.

„Máme projekt starostlivosti o dreviny a podľa toho sa bude vysádzať. Budeme sadiť všetky druhy stromov vrátane listnáčov. Presvedčili sme sa pri kalamite, že keď je les jednodruhový, ťažšie odolá rôznym vplyvom počasia a kalamitám,“ objasnil Štefaňák. Stromy nebudú vysádzať popri cestách, keďže v minulosti to spôsobovalo problémy najmä s viditeľnosťou a tiež deformovaním cestného telesa. Nová výsadba bude smerovaná predovšetkým do parkov, na lúky a do tatranských lesov.

Vysádzanie realizujú na základe memoranda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (PSK), Správou a údržbou ciest PSK, mestom Vysoké Tatry, obcou Štrba, Okresným úradom Poprad a Slovenským pozemkovým fondom z októbra 2022. Výrub zabezpečovali len na cestnom telese, v zárezoch, násypoch a v dotykoch s cestou. Trasa sa sprehľadnila a zvýšila sa aj bezpečnosť. Za výrub 249 stromov a 91 štvorcových metrov kríkov na odpočívadlách uhradil PSK mestu Vysoké Tatry podľa dendrologického posudku spoločenskú ujmu vo výške 123 000 eur. Tieto peniaze musí samospráva v zmysle zákona použiť na ďalšiu náhradnú výsadbu.

„Prvých 200 stromov bude vysadených ešte teraz, v ďalších etapách budeme potom pokračovať neskôr,“ dodal predseda PSK Milan Majerský s tým, že práce na rekonštrukcii cestnej magistrály napredujú a idú podľa harmonogramu. Riaditeľ projektu Vysoké Tatry Jozef Fabian konkretizoval, že niektoré úseky sú už takmer dokončené. „Finančnú rozpracovanosť máme na úrovni takmer 45 percent a vecná a technologická rozpracovanosť je na úrovni 70 až 75 percent za celú stavbu. Úseky od Smokovca až po Tatranské Matliare a ďalej ku križovatke pri Tatranskej Kotline sú dokončené na 90 až 95 percent,“ uviedol. Najviac práce čaká cestárov na mostných objektoch a oporných múroch, práve táto časť obnovy sa presunie do ďalšieho roka. Ukončenie stavby by malo byť v septembri budúceho roka.

Cesta slobody je najvyťaženejšia dopravná tepna na území Tatier. Rekonštrukcia 43-kilometrového úseku, ktorá sa začala vlani na jeseň, je rozdelená do siedmich etáp a vyžiada si viac ako 42 miliónov eur. PSK už má krytie na všetky úseky, rozsiahly projekt bude financovať vďaka dotáciám z Integrovaného regionálneho operačného programu a spolufinancovať zo štátneho i vlastného rozpočtu.

Foto: FB PSK

(tasr)