Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trnavskú univerzitu povedie do zvolenia nového rektora René Bílik

TRNAVA – Akademický senát Trnavskej univerzity poveril vedením univerzity doterajšieho rektora Reného Bílika. Poverenie platí do vymenovania nového rektora, najviac však do 31. decembra 2023. Riadne funkčné obdobie rektora sa totiž skončilo 21. augusta.

O funkciu rektora Trnavskej univerzity sa vo voľbách v marci tohto roku uchádzali dekan Filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik a dekanka Právnickej fakulty Andrea Olšovská. Ani jeden z nich však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov volebného zhromaždenia. Koncom júna kandidovali v opakovaných voľbách opäť, volebné zhromaždenie ale vtedy nebolo uznášaniaschopné. Chýbali predovšetkým zástupcovia Akademického senátu Trnavskej univerzity.

Do základných škôl v Banskej Bystrici nastúpilo v pondelok 718 prvákov

Mohlo by Vás zaujímať Do základných škôl v Banskej Bystrici nastúpilo v pondelok 718 prvákov

Rektor René Bílik po neúspešných voľbách v otvorenom liste kritizoval neúčasť členov volebného zhromaždenia na voľbách, podľa neho nešlo o náhodu. Upozornil, že poverenie výkonom funkcie rektora radikálne oslabuje pozíciu Trnavskej univerzity smerom navonok. Pripomenul tiež, že poverený rektor nemôže napríklad hlasovať v Slovenskej rektorskej konferencii, Trnavská univerzita tam tak stráca hlas.

V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

Mohlo by Vás zaujímať V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

Rektor je štatutárnym orgánom vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Za svoju činnosť sa zodpovedá akademickému senátu. Rektora na návrh akademického senátu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Trnavská univerzita mala od obnovenia svojej činnosti v roku 1992 doteraz šiestich rektorov. Prvým bol Anton Hajduk, ďalšími boli Ladislav Šoltés, Peter Blaho, Martin Mišút, Marek Šmid a od roku 2019 stál na čele univerzity René Bílik.

(sita)

Minúta  |  

Nová električková trať do Petržalky by mala byť hotová o rok

BRATISLAVA – Novú električkovú trať do bratislavskej Petržalky by mali odovzdať do užívania približne o rok.

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca hlavného magistrátu Peter Bubla, mesto a zhotoviteľ robia všetko preto, aby bola stavba dokončená a odovzdaná v avizovanom termíne, teda do 30. septembra 2024. „Práce na výstavbe električkovej trate v Petržalke sa zintenzívnili. Pracuje sa na všetkých ucelených častiach stavby," priblížil hovorca.

Do konca roka prejde rekonštrukciou ešte päť úsekov regionálnych ciest

Mohlo by Vás zaujímať Do konca roka prejde rekonštrukciou ešte päť úsekov regionálnych ciest

Podľa magistrátu je viditeľný progres najmä na združenom moste na Rusovskej ceste. Tam vykonávajú armovanie a postupne betonáž na jednotlivých dilatačných celkoch mostných opôr, ako aj prípravu plochy pre montáž oblúkovej časti oceľovej nosnej konštrukcie. „Tiež na Jantárovej ceste, ktorá bola prednedávnom uzavretá, vykonávajú búranie betónov starej cestnej komunikácie," dodal Bubla s tým, že neďaleko tohto úseku, na Tematínskej ulici, rozširujú prístupovú cestu pre budúcu dočasnú prístupovú trasu do zdravotného strediska.

Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

Mohlo by Vás zaujímať Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

V budúcom depe v časti Janíkov dvor na oboch meniarňach a budove zázemia vodičov robia hydroizoláciu obvodových stien a strechy. „Na celom koridore stavby naďalej prebiehajú zemné práce, navážanie štrkodrvy, výkopy pre kladenie potrubí aj samotné kladenie potrubí," doplnil hovorca magistrátu.

(sita)

Minúta  |  

Francúzska armáda začala v Nigeri diskutovať o stiahnutí časti svojich jednotiek

Predstavitelia francúzskej armády začali so zástupcami armády Nigeru diskutovať o stiahnutí časti svojho vojenského personálu z tejto krajiny v oblasti afrického Sahelu. Informoval o tom na svojom webe denník Le Monde, ktorý dodal, že Paríž donedávna odmietal požiadavky na odchod svojich vojakov z Nigeru, kde ich pôsobí asi 1 500, pričom sú rozmiestnení na troch základniach.

Diskusie na túto tému sa začali mesiac po vypovedaní dohôd o vojenskej spolupráci medzi Francúzskom a Nigerom vládnucou juntou.

Vypovedanie jednej z týchto zmlúv nadobudlo účinnosť minulú nedeľu, informovala cez víkend TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.        

Začiatok diskusie o "stiahnutí určitých vojenských prvkov" potvrdili Le Monde viaceré francúzske zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Objasnili, že "je normálne o tom diskutovať, keďže protiteroristická spolupráca bola prerušená" prevratom, ktorý sa v Nigeri odohral 26. júla.

Le Monde napísal, že v tejto fáze nie je oficiálne rozhodnuté ani o počte vojakov, ani o podmienkach ich odchodu.

V súčasnosti je v Nigeri približne 1 500 francúzskych vojakov, ktorí sú dislokovaní na troch základniach: v hlavnom meste Niamey, v Ouallame severne od hlavného mesta a v Ayorou pri hraniciach s Mali.

Niektoré z jednotiek by mohli byť premiestnené len v rámci regiónu, napríklad do susedného Čadu, alebo by mohli byť priamo repatriované do Francúzska, napísal Le Monde.

Francúzske vedenie doteraz rozhodne odmietalo výzvy na stiahnutie francúzskych jednotiek z Nigeru. francúzska vláda odmieta aj návrat svojho veľvyslanca Sylvaina Ittého do Paríža, ako to žiadajú aktéri prevratu. Na druhej strane Francúzsko naďalej žiada návrat k moci prezidenta Mohameda Bazouma, s ktorým prezident Emmanuel Macron zostáva v kontakte.

Nemenovaní úradníci v tíme francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua v utorok potvrdili, že nigerskí a francúzski velitelia spolu komunikujú o "umožnení presunov francúzskych vojenských zdrojov" v Nigeri.

Tento zdroj poznamenal, že francúzske jednotky v Nigeri boli fakticky paralyzované, pretože spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bola po vojenskom prevrate pozastavená. Už mesiac sú uzemnené aj drony, vrtuľníky a lietadlá.

"Diskusie sa vedú iba medzi vojakmi, nie s juntou pri moci," uviedol pritom zdroj citovaný denníkom Le Monde, podľa ktorého Paríž naďalej neuznáva vládu, ktorá vzišla z prevratu v Nigeri.

Aktérmi prevratu dosadený nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zeine v pondelok uviedol, že prebiehajú "kontakty" o "veľmi rýchlom" odchode parížskych jednotiek. Napriek tomu Zeine vyjadril nádej, že sa podarí udržať spoluprácu s Francúzskom, s ktorou má Niger - podľa premiérových slov - "veľa spoločného".

Po vojenských prevratoch v Mali v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022 je vojenský puč v Nigeri označovaný za ďalší veľký úder pre Francúzsko a jeho vplyv v regióne.

Okrem toho, koncom augusta bol prevratom zosadený aj gabonský prezident Ali Bongo Ondimba, ktorého otec Omar bol pri moci v tejto krajine viac ako štyri desaťročia.

AFP podotkla, že Francúzsko na koniec 55 rokov trvajúcej profrancúzskej dynastie v Gabone reagovalo zdržanlivejšie ako na pád svojho spojenca Bazouma v Nigeri.

(tasr)

Minúta  |  

Začínajú sa Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Handlovej

HANDLOVÁ – Mesto Handlová sa už niekoľko rokov zapája do tohto projektu a prináša dotyky s históriou.

„Už po dva roky sa stali DEKD súčasťou kalendára celomestských podujatí, čím samospráva dáva najavo, že si váži historické dedičstvo a má snahu o jeho propagáciu,“ informovalo mesto na svojom webe.

Obávaný hmyz sa blíži: Pozrite sa, čo dokáže napáchať

Mohlo by Vás zaujímať Obávaný hmyz sa blíži: Pozrite sa, čo dokáže napáchať

Téma ročníka 2023 je Living heritage, v preklade Dedičstvo ži!. Vzťahuje sa na postupy, vedomosti a zručnosti, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, čím nám umožňujú udržiavať a zachovávať naše dedičstvo.

Veď Kuffa povedal pravdu

Mohlo by Vás zaujímať Veď Kuffa povedal pravdu

„To prispieva k budovaniu identity a kontinuity. Tento proces je neustále v pohybe, čo dáva príležitosť pre organizátorov aktivít, aby ho preskúmali do hĺbky a zároveň podporili ocenenie kultúrnej rozmanitosti a kreativity,“ dodalo mesto.

Tento rok pripravili bohatý program:

Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Handlovej 2023. Foto: Mesto Handlová
Minúta  |  

Situácia sa zhoršuje, v obci pri Prešove evidujú už 42 prípadov žltačky

PREŠOV – Tri prípady žltačky typu A (VHA) pribudli v uplynulých dňoch v obci Lesíček v okrese Prešov. Do utorka tam hygienici evidujú 42 prípadov.

Prvý prípad bol hlásený 6. júla, išlo o 13-ročné dieťa. VHA hygienici zistili aj u personálu a stravníkov stravovacej prevádzky v Prešove. Uviedla to uviedla Alžbeta Vypušťáková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove. V obci Lesíček ide podľa jej slov vo všetkých troch prípadoch o deti žijúce v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.

Do ZŠ nastúpilo vyše 16 300 žiakov, MŠ ešte majú voľné kapacity

Mohlo by Vás zaujímať Do ZŠ nastúpilo vyše 16 300 žiakov, MŠ ešte majú voľné kapacity

Čo sa týka výskytu žltačky u personálu a stravníkov stravovacej prevádzky, z celkového počtu 320 stravníkov a piatich zamestnancov ochorelo od 25. júla deväť ľudí. „Najprv to boli dvaja zamestnanci – pomocná sila v kuchyni a kuchár – a následne sedem stravníkov,“ povedala Vypušťáková.

V Prešove sa tvoria rady na lístky na bezplatnú MHD

Mohlo by Vás zaujímať V Prešove sa tvoria rady na lístky na bezplatnú MHD

V rámci protiepidemických opatrení bola nariadená dezinfekcia všetkých priestorov prevádzky. Zamestnancom vykonávajúcim epidemiologicky závažnú činnosť bol nariadený zvýšený zdravotný dohľad – zákaz výkonu epidemiologicky závažnej činnosti v rozsahu manipulácie s nebalenými potravinami po dobu 50 dní od posledného kontaktu s chorým, lekársky dohľad a očkovanie. V epidemiologickom vyšetrovaní sa podľa Vypušťákovej pokračuje.

DJZ prinesie ako jediné divadlo na Slovensku muzikál Chicago

Mohlo by Vás zaujímať DJZ prinesie ako jediné divadlo na Slovensku muzikál Chicago

Slovenská pošta v súvislosti so šírením žltačky typu A v niektorých obciach Prešovského kraja 24. augusta informovala, že zavádza vo svojich pobočkách v regióne preventívne opatrenia na ochranu klientov a zamestnancov. K najúčinnejším spôsobom prevencie patria podľa hygienikov umývanie rúk mydlom, dôkladná osobná hygiena a očkovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini: Vláda by mala zrušiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou

Vláda by mala zrušiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou, na pomoc by mala vyslať armádu a mala by obmedzovať nelegálnych migrantov na slobode. Zároveň by mala odvolať policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý situáciu s nelegálnou migráciou nezvládol. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini po utorkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom.

„Premiéra sme požiadali, aby zvážil ukončenie mimoriadnej situácie z titulu pandémie nového koronavírusu. Pretože táto mimoriadna situácia zahŕňa obmedzenie možnosti zaistiť migrantov na slobode alebo ich deportovať, vyhosťovať mimo Slovenska," povedal šéf Hlasu.

Zároveň pripomenul, že štát má k dispozícii vlastné zariadenia, v ktorých môže migrantov obmedziť na slobode. Je to podľa exministerky vnútra Denisy Sakovej (Hlas) právne čisté a Slovensko to má zahrnuté v zákone o pobyte cudzincov.

Na pomoc s nelegálnou migráciou má byť povolaná aj armáda. Má pomáhať polícii na dvoch frontoch, a to udržiavať poriadok a robiť kontroly na vytypovaných miestach.

„Otvorene som premiérovi povedal, že na jeho mieste by som Hamrana okamžite odvolal z funkcie policajného prezidenta, pretože nezvláda túto situáciu," podotkol Pellegrini. Hamranove tlačové konferencie podľa neho neupokojujú situáciu na Slovensku, naopak, vzbudzujú vášne.

Ódor sa podľa predsedu Hlasu téme venuje a v stredu (6. 9.) na vláde plánuje predstaviť opatrenia. „Nešlo o žiadnu dohodu s premiérom. Išlo skôr o tlmočenie nášho pohľadu," skonštatoval.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.