Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Podnikatelia vnímajú podporu vlády na ich podnikanie ako nedostatočnú

Slovenskí podnikatelia nie sú s podporou vlády na podnikanie aktuálne spokojní. Ukazujú to najnovšie výsledky prieskumu spoločnosti 123dopyt, ktorá skúmala hodnotenie vlády podnikateľským sektorom a vnímanie podnikateľov, čo sa týka podpory ich podnikania.

Na otázku „Ako hodnotíte podporu Vášho podnikania zo strany štátu?" odpovedali viac ako dve tretiny z opýtaných respondentov negatívne. Naopak, pozitívne hodnotí podporu štátu len 22 percent z opýtaných. „Podľa prieskumu sú s podporou vlády na ich podnikanie spokojní skôr podnikatelia z bratislavského, žilinského a nitrianskeho kraja," uviedol riaditeľ spoločnosti 123dopyt.sk Otto Kočí.

Podnikateľského sektora sa citlivo dotýka najmä neustále zdražovanie cien energií, ktoré sa v mnohých prípadoch musia pretaviť do finálnych cien produktov alebo služieb, ktoré ponúkajú. To má za následok často zhoršenú, respektíve obmedzenú kúpyschopnosť ich zákazníkov a v konečnom dôsledku celkový biznis trpí.

„Najmenej spokojní sú podnikatelia zo segmentu cestovania a dopravy, textilu a odevov a taktiež zo sféry priemyslu a strojárstva," doplnil Kočí. Podnikatelia majú podľa prieskumu problémy aj s vyplácaním dotácií. Tie často meškajú, a tak hrozí prepúšťanie.

Prieskum sa dotkol aj témy celkového hodnotenia vlády, kde ju viac ako 76 percent opýtaných podnikateľov hodnotilo negatívne, pričom najviac ich bolo v bratislavskom kraji.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: Zákazu nosenia abájí v školách sa odmietlo podrobiť 67 osôb

Vládny zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien - abáje, ktorá ich zahaľuje od ramien až po nohy, v pondelok, v prvý deň nového školského roka, porušilo vo Francúzsku 298 osôb.

V utorok o tom informoval minister školstva Gabriel Attal, ktorý spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a edukácii sa drvivá väčšina z uvedených osôb rozhodla nové pravidlo rešpektovať.

Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 osôb, ktoré následne - v súlade s novými platnými pravidlami - „odišli domov", vysvetlil Attal.

Minister školstva dodal, že tieto dievčatá sa „v najbližších dňoch sa vrátia, pretože musia chodiť do školy". Ak by sa však opäť vrátili oblečené do abáje, vedenie školy s nimi opäť bude viesť dialóg.

„Takto budeme pokračovať ďalej," vyhlásil Attal s tým, že dievčatá sa domov vrátili s listom adresovaným ich rodičom a podpísaným ministrom, v ktorom im vysvetľuje, že „škola nikoho nestigmatizuje", ale že „pravidlá sa musia dodržiavať", najmä pokiaľ ide o sekularizáciu.

Attal oznámil zákaz nosenia abáje v školách minulý týždeň a zdôvodnil ho cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.

Na rozdiel od šatiek sa abáje v zákonodarstve ocitli v "šedej zóne" a doteraz sa na ne úplný zákaz nevzťahoval.

AFP dodala, že združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku podalo na Štátnu radu - najvyššiu súdnu inštitúciu pre sťažnosti proti štátnym orgánom - návrh na vydanie súdneho príkazu proti zákazu abáje a ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky. Súdna rada sa má týmto podnetom zaoberať v utorok.

Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.

Vládne rozhodnutie v pondelok obhajoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje „menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa vedie k tým „najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.

(tasr)

Minúta  |  

Medveď na ulici spôsobil paniku. „Toto už nie je normálne," tvrdí starostka

LIPTOVSKÉ REVÚCE – Do obce sa v pondelok zatúlal medveď. Namieril si to priamo medzi rodinné domy. Ľudia mali strach, na výskyt medveďa v obci upozornila starostka Jana Šimová.

Obyvateľov Liptovských Revúcich v časti Pilná vystrašil výskyt divého medveďa v ich uliciach. Ulica je monitorovaná policajnou hliadkou. Ľudia svoje rozhorčenie dali najavo na sociálnych sieťach. Pridala sa aj starostka obce: „Ak mi ešte niekto povie, že problém medveďa hnedého je používaný ako politická kampaň, tak za seba neručím. Toto už nie je normálne."

Medveď sa potuloval po ulici akoby nič. Video: Jana Šimová/FB

(zdroj: Facebook)

Minúta  |  

Fresky kostolov Gemera-Malohontu priblíži v septembri séria deviatich podujatí

GEMER/MALOHONT – Rok nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont pokračuje aj v septembri sériou podujatí, ktorých cieľom je verejnosti priblížiť históriu a význam vzácnych fresiek gotických kostolov. V najbližších týždňoch sa tak uskutočnia tematické výstavy, aktivity pre žiakov, prednášky či workshopy. Informovala o tom riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus Zuzana Jóbová.

Séria septembrových podujatí v rámci Roku nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont odštartovala počas uplynulého víkendu historickým festivalom v Kraskove. V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave môžu návštevníci do 22. septembra vidieť výstavu fotografií z workshopu na Gotickej ceste z mája tohto roka s názvom Tichí svedkovia gotiky na Gemeri. Celkom päť podujatí zameraných na fresky v gotických kostoloch pripravila na september Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Na zvolenskom Pustom hrade objavili mosadzný prsteň

Mohlo by Vás zaujímať Na zvolenskom Pustom hrade objavili mosadzný prsteň

„Prvým je vernisáž akvarelových obrazov Róberta Agócsa s ústrednou témou gotických kostolov. Pre žiakov prvého stupňa základných škôl je určená prezentácia Gotická cesta – Gemer a Malohont, pre stredoškolských študentov interaktívna prezentácia a vedomostný kvíz 12 naj Gemera-Malohontu,“ priblížila Jóbová s tým, že pripravená je tiež tematická prednáška pre klientov domova sociálnych služieb.

Koncom mesiaca sa v knižnici uskutoční komunitné stretnutie, na ktorom návštevníci získajú informácie o turistickom okruhu po stopách výnimočných stredovekých pamiatok.

Nad Novou Baňou obnovili panoramatické mapy

Mohlo by Vás zaujímať Nad Novou Baňou obnovili panoramatické mapy

Aktivity pre žiakov počas septembra pripravilo aj Banícke múzeum v Rožňave, ktoré organizuje výjazdové workshopy a exkurzie do gotických kostolov v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. V Gemersko-malohontskom múzeu sa zas koncom septembra pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu uskutoční podujatie zamerané na stredoveké dejiny a pamiatky Rimavskej Soboty.

V gemersko-malohontskom regióne sa dodnes zachovalo vyše 20 historických kostolov so stredovekými nástennými maľbami, rozdelené sú do Rožňavského, Štítnického, Jelšavského a Rimavského okruhu.

V múzeu vystavujú nevšedné tehly zo starobylých kostolov

Mohlo by Vás zaujímať V múzeu vystavujú nevšedné tehly zo starobylých kostolov

Značkou Európske dedičstvo boli v roku 2022 ocenené maľby v 12 gotických kostoloch. Cieľom tematického programu Rok nástennej maľby je priblížiť širokej verejnosti fresky gotických kostolov v regióne a prezentovať a podporovať hodnoty, ktoré značka reprezentuje. Podujatia v rámci programu spoločne pripravili Banskobystrický samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj.

(tasr)

Minúta  |  

Na Malom Dunaji napočítali tony uhynutých rýb

BRATISLAVA – Na Malom Dunaji napočítali v uplynulých dňoch tri až šesť ton hromadne uhynutých rýb. Slovenský rybársky zväz vyčíslil škodu na približne 167-tisíc eur.

V spolupráci s vodnou strážou monitoruje a zberá uhynuté ryby. Situáciu monitoruje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Dôvodom sú podľa nej klimatické faktory. Informoval o tom hovorca inšpekcie Dávid Vido. „Aktuálne je na hladine v pomaly tečúcich úsekoch a plytčinách viditeľný povlak, pravdepodobne spôsobený rozkladom uhynutých rýb,“ priblížil Vido. Na Malom Dunaji tiež vyhotovujú fotodokumentáciu uhynutých rýb, rovnako aj ich druhové zloženie.

Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

Mohlo by Vás zaujímať Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

Mimoriadne zhoršenie vôd SIŽP stále prešetruje. Na základe prebiehajúcich procesných úkonov konštatuje, že toto zhoršenie vôd pravdepodobne spôsobila kombinácia klimatických faktorov. „A to dlhotrvajúce vysoké teploty v období od 23. do 28. augusta, intenzívne zrážky v noci z pondelka 28. na utorok 29. augusta, keď dochádzalo k odľahčovaniu odpadových vôd z Ústrednej čistiarne odpadových vôd (ÚCOV) vo Vrakuni, jednak pred čistiarňou z odľahčovacích objektov, ale aj k vypúšťaniu určitého, nateraz presne nezisteného množstva surových splaškových odpadových vôd len po mechanickom čistení,“ vysvetlil Vido. Dodal, že inšpekcia v tejto veci oslovila Slovenský hydrometeorologický ústav so žiadosťou o informáciu, či išlo na území Bratislavy o prívalové dažde.

Bratislavskými ulicami budú premávať takéto megatrolejbusy

Mohlo by Vás zaujímať Bratislavskými ulicami budú premávať takéto megatrolejbusy

Keďže ide o opakujúci sa problém, SIŽP iniciovala v máji tohto roku na pôde magistrátu pracovné stretnutie so zástupcami samosprávy a prevádzkovateľom ÚCOV Vrakuňa – Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). „Naši inšpektori upozornili zúčastnených zástupcov, že ÚCOV Vrakuňa dlhodobo kapacitne nepostačuje na čistenie splaškových odpadových vôd,“ povedal hovorca inšpekcie.

Tvrdí, že prevádzkovateľ BVS by mal spolu so samosprávou prijať také opatrenia, aby nedochádzalo v čase intenzívnych prívalových dažďov k opakovanému znečisťovaniu Malého Dunaja nedovoleným vypúšťaním nedostatočne prečistených odpadových vôd. „Zúčastnené strany nás o záveroch a prípadných opatreniach z ich strany doteraz neinformovali,“ poznamenal Vido.

Matica slovenská protestuje proti reklamnej kampani Divadla P. O. Hviezdoslava

Mohlo by Vás zaujímať Matica slovenská protestuje proti reklamnej kampani Divadla P. O. Hviezdoslava

Inšpektorát životného prostredia Bratislava prijal správu o hromadnom úhyne rýb v obci Zálesie v utorok ráno cez havarijnú linku. Zároveň prijali od vodnej stráže hlásenie o úhyne rýb na Malom Dunaji aj v Moste pri Bratislave. Potvrdili vtedy hromadný úhyn rýb rôznej veľkosti a rôzneho druhu v počte približne 100 kusov. Odhad počtu uhynutých rýb bol podľa Vida známy približne dve hodiny po nahlásení udalosti inšpektorom.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odmieta kritiku Arménska za údajnú nečinnosť v Lačinskom koridore

Rusko v utorok odmietlo kritiku Arménska, že ruské jednotky nedokážu udržať poriadok v Lačinskom koridore - jedinej ceste spájajúcej Arménsko s odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie na tejto trase v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Jerevan však obviňuje Baku, že koridor blokuje a bráni tak prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v rozhovore, ktorý koncom minulého týždňa vyšiel v talianskom denníku La Repubblica, uviedol, že Moskva buď „nie je schopná, alebo nie je ochotná" kontrolovať Lačinský koridor.

„Vidíme, že Rusko sa samo sťahuje z regiónu v závislosti od opatrení, ktoré prijme alebo neprijme," povedal. Podľa jeho názoru Moskva buď „nie je schopná, alebo nie je ochotná udržať kontrolu nad Lačinským koridorom".

Kremeľ však v utorok tvrdenie, že sa stiahol z južného Kaukazu - vrátane lačinského regiónu -, odmietol.

„Rusko naďalej plní svoju úlohu garanta bezpečnosti... Rusko sa nikam neodchádza ani sa nechystá odísť," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Rusko zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii situácie a deeskalácii konfliktu v tomto regióne. A bude v tom pokračovať," zdôraznil Peskov.

Arménsko a Azerbajdžan viedli dve vojny o zvrchovanosť nad hornatým územím Náhorného Karabachu. Napätie sa vystupňovalo začiatkom júla, keď Azerbajdžan uzavrel dopravu v Lačinskom koridore, jedinej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom. Jerevan následne obvinil Azerbajdžan, že v enkláve, ktorú obývajú prevažne Arméni, spôsobil humanitárnu krízu.

V oblasti sa zintenzívnili aj cezhraničné útoky, pričom zo zodpovednosti za ne sa Baku sa Jerevanom obviňujú navzájom.

AFP dodala, že posledný incident tohto druhu sa odohral minulý piatok a o život pri ňom prišli štyria arménski vojaci. Traja azerbajdžanskí vojaci utrpeli zranenia.

Rusko, ktoré má na mieste kontingent vojakov, sa snaží takéto krízy zvládnuť, ale Arménsko ho opakovane obviňuje z nečinnosti.

Prítomnosť ruských vojakov v danej oblasti je zakotvená v dohode o prímerí, ktorú Moskva sprostredkovala na jeseň roku 2020 a ktorou sa skončila šesť týždňov trvajúca vojna medzi Baku a Jerevanom.

Arménske jednotky boli v tomto konflikte porazené a Arménsko bolo v súlade s dohodou o prímerí prinútené vzdať sa územia, ktoré ovládalo celé desaťročia.

Rusko sa zaviazalo rozmiestniť v regióne vojakov, aby zaručili slobodu pohybu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Jerevan však Moskvu obviňuje, že túto úlohu nesplnila.

Obe strany vojenského konfliktu nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie napriek sprostredkovateľskému úsiliu Európskej únie, Spojených štátov a Ruska, doplnila AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.