Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini: Vláda by mala zrušiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou

Vláda by mala zrušiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou, na pomoc by mala vyslať armádu a mala by obmedzovať nelegálnych migrantov na slobode. Zároveň by mala odvolať policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý situáciu s nelegálnou migráciou nezvládol. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini po utorkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom.

„Premiéra sme požiadali, aby zvážil ukončenie mimoriadnej situácie z titulu pandémie nového koronavírusu. Pretože táto mimoriadna situácia zahŕňa obmedzenie možnosti zaistiť migrantov na slobode alebo ich deportovať, vyhosťovať mimo Slovenska," povedal šéf Hlasu.

Zároveň pripomenul, že štát má k dispozícii vlastné zariadenia, v ktorých môže migrantov obmedziť na slobode. Je to podľa exministerky vnútra Denisy Sakovej (Hlas) právne čisté a Slovensko to má zahrnuté v zákone o pobyte cudzincov.

Na pomoc s nelegálnou migráciou má byť povolaná aj armáda. Má pomáhať polícii na dvoch frontoch, a to udržiavať poriadok a robiť kontroly na vytypovaných miestach.

„Otvorene som premiérovi povedal, že na jeho mieste by som Hamrana okamžite odvolal z funkcie policajného prezidenta, pretože nezvláda túto situáciu," podotkol Pellegrini. Hamranove tlačové konferencie podľa neho neupokojujú situáciu na Slovensku, naopak, vzbudzujú vášne.

Ódor sa podľa predsedu Hlasu téme venuje a v stredu (6. 9.) na vláde plánuje predstaviť opatrenia. „Nešlo o žiadnu dohodu s premiérom. Išlo skôr o tlmočenie nášho pohľadu," skonštatoval.

(tasr)

Minúta  |  

India: Vláda údajne zvažuje oficiálnu zmenu názvu krajiny na Bhárat

Indiou v utorok otriasli špekulácie v súvislosti s údajnými plánmi zrušiť oficiálne používanie anglického názvu krajiny po tom, ako sa v pozvánkach zaslaných svetovým lídrom objavil alternatívny názov "Bhárat". TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Vláda indického premiéra Naréndru Módího sa snaží odstrániť pretrvávajúce symboly britskej nadvlády z miest, politických inštitúcií či učebníc dejepisu, ale údajne pripravovaná zmena názvu krajiny by mohla byť v tomto smere najrazantnejším krokom.

Módí sám zvyčajne označuje Indiu ako „Bhárat", čo je slovo pochádzajúce zo starých hinduistických spisov písaných v sanskrite a jeden z dvoch oficiálnych názvov krajiny zakotvený v indickej ústave.

Členovia Módího vládnucej Indickej ľudovej strany (Bháratíja džanatá pártí - BJP) už doposiaľ viedli kampaň proti používaniu známejšieho názvu India, ktorý má korene v západnom staroveku a bol zavedený počas britského dobývania indického subkontinentu.

Počas nadchádzajúceho víkendu sa v Indii bude konať summit lídrov skupiny G20, na záver ktorého sa uskutoční štátna večera, ktorú podľa pozvánok usporiada "prezident Bháratu".

Vláda zvolala na koniec septembra mimoriadne zasadnutie parlamentu a o legislatívnom programe schôdze zatiaľ mlčí. Televízna stanica News18 India však uviedla, že podľa nemenovaných vládnych zdrojov zákonodarcovia z BJP predložia mimoriadnu rezolúciu, ktorá uprednostňuje používanie názvu "Bhárat".

Indické vlády rôznej politickej orientácie sa už desaťročia snažia odstrániť zvyšky britskej koloniálnej éry premenúvaním ciest a dokonca celých miest. Tento proces sa zintenzívnil za vlády Módího, ktorý vo svojich verejných prejavoch zdôrazňuje, že India musí opustiť zvyšky "koloniálneho myslenia".

Módího vláda tiež odstránila islamské názvy miest zavedené za čias Mogulskej ríše, ktorá predchádzala britskej nadvláde, čo podľa kritikov svedčí o snahe potvrdiť nadradenosť väčšinového hinduistického náboženstva v Indii.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Podnikatelia vnímajú podporu vlády na ich podnikanie ako nedostatočnú

Slovenskí podnikatelia nie sú s podporou vlády na podnikanie aktuálne spokojní. Ukazujú to najnovšie výsledky prieskumu spoločnosti 123dopyt, ktorá skúmala hodnotenie vlády podnikateľským sektorom a vnímanie podnikateľov, čo sa týka podpory ich podnikania.

Na otázku „Ako hodnotíte podporu Vášho podnikania zo strany štátu?" odpovedali viac ako dve tretiny z opýtaných respondentov negatívne. Naopak, pozitívne hodnotí podporu štátu len 22 percent z opýtaných. „Podľa prieskumu sú s podporou vlády na ich podnikanie spokojní skôr podnikatelia z bratislavského, žilinského a nitrianskeho kraja," uviedol riaditeľ spoločnosti 123dopyt.sk Otto Kočí.

Podnikateľského sektora sa citlivo dotýka najmä neustále zdražovanie cien energií, ktoré sa v mnohých prípadoch musia pretaviť do finálnych cien produktov alebo služieb, ktoré ponúkajú. To má za následok často zhoršenú, respektíve obmedzenú kúpyschopnosť ich zákazníkov a v konečnom dôsledku celkový biznis trpí.

„Najmenej spokojní sú podnikatelia zo segmentu cestovania a dopravy, textilu a odevov a taktiež zo sféry priemyslu a strojárstva," doplnil Kočí. Podnikatelia majú podľa prieskumu problémy aj s vyplácaním dotácií. Tie často meškajú, a tak hrozí prepúšťanie.

Prieskum sa dotkol aj témy celkového hodnotenia vlády, kde ju viac ako 76 percent opýtaných podnikateľov hodnotilo negatívne, pričom najviac ich bolo v bratislavskom kraji.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: Zákazu nosenia abájí v školách sa odmietlo podrobiť 67 osôb

Vládny zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien - abáje, ktorá ich zahaľuje od ramien až po nohy, v pondelok, v prvý deň nového školského roka, porušilo vo Francúzsku 298 osôb.

V utorok o tom informoval minister školstva Gabriel Attal, ktorý spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a edukácii sa drvivá väčšina z uvedených osôb rozhodla nové pravidlo rešpektovať.

Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 osôb, ktoré následne - v súlade s novými platnými pravidlami - „odišli domov", vysvetlil Attal.

Minister školstva dodal, že tieto dievčatá sa „v najbližších dňoch sa vrátia, pretože musia chodiť do školy". Ak by sa však opäť vrátili oblečené do abáje, vedenie školy s nimi opäť bude viesť dialóg.

„Takto budeme pokračovať ďalej," vyhlásil Attal s tým, že dievčatá sa domov vrátili s listom adresovaným ich rodičom a podpísaným ministrom, v ktorom im vysvetľuje, že „škola nikoho nestigmatizuje", ale že „pravidlá sa musia dodržiavať", najmä pokiaľ ide o sekularizáciu.

Attal oznámil zákaz nosenia abáje v školách minulý týždeň a zdôvodnil ho cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.

Na rozdiel od šatiek sa abáje v zákonodarstve ocitli v "šedej zóne" a doteraz sa na ne úplný zákaz nevzťahoval.

AFP dodala, že združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku podalo na Štátnu radu - najvyššiu súdnu inštitúciu pre sťažnosti proti štátnym orgánom - návrh na vydanie súdneho príkazu proti zákazu abáje a ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky. Súdna rada sa má týmto podnetom zaoberať v utorok.

Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.

Vládne rozhodnutie v pondelok obhajoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje „menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa vedie k tým „najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.

(tasr)

Minúta  |  

Medveď na ulici spôsobil paniku. „Toto už nie je normálne," tvrdí starostka

LIPTOVSKÉ REVÚCE – Do obce sa v pondelok zatúlal medveď. Namieril si to priamo medzi rodinné domy. Ľudia mali strach, na výskyt medveďa v obci upozornila starostka Jana Šimová.

Obyvateľov Liptovských Revúcich v časti Pilná vystrašil výskyt divého medveďa v ich uliciach. Ulica je monitorovaná policajnou hliadkou. Ľudia svoje rozhorčenie dali najavo na sociálnych sieťach. Pridala sa aj starostka obce: „Ak mi ešte niekto povie, že problém medveďa hnedého je používaný ako politická kampaň, tak za seba neručím. Toto už nie je normálne."

Medveď sa potuloval po ulici akoby nič. Video: Jana Šimová/FB

(zdroj: Facebook)

Minúta  |  

Fresky kostolov Gemera-Malohontu priblíži v septembri séria deviatich podujatí

GEMER/MALOHONT – Rok nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont pokračuje aj v septembri sériou podujatí, ktorých cieľom je verejnosti priblížiť históriu a význam vzácnych fresiek gotických kostolov. V najbližších týždňoch sa tak uskutočnia tematické výstavy, aktivity pre žiakov, prednášky či workshopy. Informovala o tom riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus Zuzana Jóbová.

Séria septembrových podujatí v rámci Roku nástennej maľby v regióne Gemer-Malohont odštartovala počas uplynulého víkendu historickým festivalom v Kraskove. V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave môžu návštevníci do 22. septembra vidieť výstavu fotografií z workshopu na Gotickej ceste z mája tohto roka s názvom Tichí svedkovia gotiky na Gemeri. Celkom päť podujatí zameraných na fresky v gotických kostoloch pripravila na september Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Na zvolenskom Pustom hrade objavili mosadzný prsteň

Mohlo by Vás zaujímať Na zvolenskom Pustom hrade objavili mosadzný prsteň

„Prvým je vernisáž akvarelových obrazov Róberta Agócsa s ústrednou témou gotických kostolov. Pre žiakov prvého stupňa základných škôl je určená prezentácia Gotická cesta – Gemer a Malohont, pre stredoškolských študentov interaktívna prezentácia a vedomostný kvíz 12 naj Gemera-Malohontu,“ priblížila Jóbová s tým, že pripravená je tiež tematická prednáška pre klientov domova sociálnych služieb.

Koncom mesiaca sa v knižnici uskutoční komunitné stretnutie, na ktorom návštevníci získajú informácie o turistickom okruhu po stopách výnimočných stredovekých pamiatok.

Nad Novou Baňou obnovili panoramatické mapy

Mohlo by Vás zaujímať Nad Novou Baňou obnovili panoramatické mapy

Aktivity pre žiakov počas septembra pripravilo aj Banícke múzeum v Rožňave, ktoré organizuje výjazdové workshopy a exkurzie do gotických kostolov v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. V Gemersko-malohontskom múzeu sa zas koncom septembra pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu uskutoční podujatie zamerané na stredoveké dejiny a pamiatky Rimavskej Soboty.

V gemersko-malohontskom regióne sa dodnes zachovalo vyše 20 historických kostolov so stredovekými nástennými maľbami, rozdelené sú do Rožňavského, Štítnického, Jelšavského a Rimavského okruhu.

V múzeu vystavujú nevšedné tehly zo starobylých kostolov

Mohlo by Vás zaujímať V múzeu vystavujú nevšedné tehly zo starobylých kostolov

Značkou Európske dedičstvo boli v roku 2022 ocenené maľby v 12 gotických kostoloch. Cieľom tematického programu Rok nástennej maľby je priblížiť širokej verejnosti fresky gotických kostolov v regióne a prezentovať a podporovať hodnoty, ktoré značka reprezentuje. Podujatia v rámci programu spoločne pripravili Banskobystrický samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.