Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu oznámil, že Ukrajina počas protiofenzívy stratila vyše 66-tisíc vojakov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Ukrajina od začiatku svojej protiofenzívy stratila viac než 66-tisíc vojakov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ukrajina podľa jeho slov počas úsilia získať späť od Ruska svoje územie prišla aj o približne 7600 zbraňových systémov. Tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

Kyjev podľa Šojgua svoje ciele nedosiahol a za tri mesiace trvania protiofenzívy zaznamenal len malé územné zisky. Ukrajinské sily však počas víkendu oznámili, že sa im podarilo dostať sa cez niektoré z najpevnejších ruských obranných línii v Záporožskej oblasti, pripomína DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok navštívil ukrajinských vojakov v blízkosti mesta Bachmut. "V rámci pracovnej cesty do Doneckej oblasti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bojové oddiely vykonávajúce protiofenzívu v bachmutskom smere," uviedla kancelária ukrajinského prezidenta. Dodala, že Zelenskyj si počas návštevy vypočul hlásenia o situácii na východnom fronte.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Švédsku sa začal súd s exmanažérmi ropnej firmy za vojnové zločiny v Sudáne

Dvojica bývalých vrcholových manažérov švédskej ropnej spoločnosti Lundin Energy sa v utorok postavila v Štokholme pred súd za údajnú spoluúčasť na vojnových zločinoch v Sudáne v rokoch 1999 – 2003. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.

Obžaloba tvrdí, že spoločnosť v tom čase vystupujúca pod názvom Lundin Oil požiadala Chartúm, aby pre ňu zabezpečil ložisko ropy v oblasti, ktorá dnes patrí samostatnému štátu Južný Sudán. Švédska firma podľa obžaloby vedela, že to bude znamenať zabratie tejto oblasti silou. Stalo sa to údajne v období rokov 1999 – 2003, keď bol sudánskym prezidentom Umar Bašír a v krajine zúrila občianska vojna.

Podľa textu obžaloby z roku 2021 sú bývalý generálny riaditeľ firmy Ian Lundin zo Švédska aj niekdajší švajčiarsky viceprezident spoločnosti Alex Schneiter spolupáchateľmi vojnových zločinov, ktorých sa dopustila sudánska armáda a s ňou spriaznené milície voči civilistom. Išlo vraj o nálety na civilné ciele, ale aj únosy, rabovanie či vypaľovanie dedín a úrody.

Lundin, Schneiter aj švédska ropná spoločnosť obvinenia odmietajú. Súdny proces by mal trvať až do roku 2026. V prípade dokázania viny obom mužom hrozia doživotné tresty.

Južný Sudán získal nezávislosť v roku 2011, pripomína agentúra Reuters. Na bývalého sudánskeho prezidenta Umara Bašíra, ktorý bol pri moci v rokoch 1989 – 2019, vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu zatykač za obvinenia z genocídy a ďalších vojnových zločinov.

(tasr)

Minúta  |  

Nováková: Maďarsko určite nebude problémom Slovenska pri nelegálnej migrácii

Ak sa prezidentka SR Zuzana Čaputová obráti na prezidentku Maďarska Katalin Novákovú v otázke nelegálnej migrácie, tak maďarská hlava štátu ju rada osobne ubezpečí, že "Maďarsko určite nebude problémom Slovenska z hľadiska nelegálnej migrácie". Pre server mandiner.hu to v utorok uviedla kancelária maďarskej prezidentky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Prezidentka Nováková sa viackrát stretla a rokovala so svojou slovenskou partnerkou, s ktorou je v priamom kontakte, napísala maďarská prezidentská kancelária s poznámkou, že zatiaľ nebol zo slovenskej strany doručený žiadny podnet na tému migrácie.

"Budeme obzvlášť radi, ak sa náš severný sused stane naším spojencom v zastavení masovej migrácie," píše sa ďalej vo vyjadrení prezidentskej kancelárie v Budapešti.

Čaputová v pondelok povedala, že na tému migrácie bude diskutovať s Novákovou. "Množstvo migrantov, ktoré máme na Slovensku, bolo predtým v Maďarsku. Faktom je, že sa k nám dostávajú bez akýchkoľvek problémov," skonštatovala. Za prekvapivé označila prepustenie viac než 1 400 osôb usvedčených z prevádzačstva v Maďarsku.

Ich prepustenie oznámili 23. augusta maďarské úrady. Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2 600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.

Minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v reakcii na kritiku Slovenska k silnejúcim migračným prúdom smerujúcim z Maďarska v utorok povedal, že Maďarsko je členom schengenského priestoru a prevádzači prepustení z väzenia sa môžu v rámci neho voľne pohybovať.

Európska Komisia už voči postupu Budapešti začala právne konanie.

(tasr)

Minúta  |  

Vestagerová dočasne opúšťa eurokomisiu. Chce šéfovať Európskej investičnej banke

Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Margrethe Vestagerová informovala v utorok večer predsedníčku exekutívy EÚ Ursulu von der Leyenovú o tom, že dánska vláda sa ju rozhodla nominovať ako kandidátku na pozíciu predsedníčky riadiaceho výboru Európskej investičnej banky (EIB). Na obdobie trvania kampane preto požiadala o neplatené voľno, informuje spravodajca TASR.

Von der Leyenová v oficiálnom vyhlásení uviedla, že udeľuje Vestagerovej požadované voľno; zdôraznila tiež, že aj počas tohto obdobia sa na ňu budú vzťahovať príslušné ustanovenia zmlúv a kódexu správania pre členov eurokomisie.

Vestagerovej kompetencie si počas jej neprítomnosti rozdelia jej kolegovia: podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová (program Európa pripravená na digitálny vek) a eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders (portfólio pokrývajúce hospodársku súťaž).

Von der Leyenová sa zároveň rozhodla dočasne prideliť zodpovednosť za oblasť inovácií a výskumu podpredsedovi EK Margaritasovi Schinasovi, kým nebude vymenovaný nový člen euroomisie, ktorý nahradí bývalú bulharskú eurokomisárku Mariju Gabrielovú.

Komisia o týchto dočasných zmenách informovala aj Európsky parlament a Radu EÚ (členské štáty).

(tasr)

Minúta  |  

Navracsics k prepusteným prevádzačom: V rámci Schengenu je voľný pohyb osôb

Maďarsko je členom schengenského priestoru a prevádzači prepustení z väzby sa môžu voľne pohybovať v rámci schengenského priestoru. Vyhlásil to v utorok v maďarskej komerčnej televízii RTL minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v reakcii na kritiku Slovenska k silnejúcej migrácii smerujúcej z Maďarska, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok povedala, že na tému migrácie bude diskutovať s maďarskou hlavou štátu Katalin Novákovou. "Množstvo migrantov, ktoré máme na Slovensku, bolo predtým v Maďarsku. Faktom je, že sa k nám dostávajú bez akýchkoľvek problémov," skonštatovala. Za prekvapivé označila prepustenie viac než 1 400 osôb usvedčených z prevádzačstva z väzenia v Maďarsku.

Navracsics dodal, že Európska komisia z tohto dôvodu síce začala voči Maďarsku právne konanie, avšak podľa jeho slov na ním vedených rokovaniach sa o tejto téme zatiaľ nehovorilo.

Masové prepúšťanie odsúdených prevádzačov z maďarských väzníc je vážny a nebezpečný krok, vláda tým riskuje vylúčenie Maďarska zo schengenského priestoru. Vyhlásil to v utorok na online tlačovej konferencii na Facebooku politik opozičnej Demokratickej koalície (DK) Géza Mustó.

Podľa slov opozičného politika nie je náhoda, že Rakúsko už zaviedlo hraničné kontroly na hraniciach s Maďarskom. "Ak vláda Viktora Orbána prepustí z väzníc ešte viac prevádžačov, riskuje tým vylúčenie Maďarska zo schengenskej zóny," podčiarkol Mustó.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinskí poslanci schválili opatrenie na boj s korupciou so spornou klauzulou

Ukrajinský parlament v utorok obnovil platnosť nariadenia, podľa ktorého sú štátni úradníci povinní zverejniť informácie o svojom majetku. Ide o opatrenie, ktoré od Ukrajiny požaduje aj Medzinárodný menový fond (MMF).

Ako informovala agentúra Reuters, povinné zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch bolo na Ukrajine zavedené v roku 2016. Vlani, po rozpútaní vojny Ruskom, sa stalo nepovinným a verejnosť k týmto informáciám ani nemala prístup, pretože sa to považovalo za bezpečnostné riziko.

MMF označil zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch za jednu z referenčných hodnôt na vyplatenie časti balíka pomoci vo výške 15,6 miliardy dolárov.

Boj proti korupcii je tiež podmienkou vstupu Ukrajiny do EÚ a vláda prezidenta Volodymyra Zelenského ho vyhlásila za prioritu - súčasne s dosiahnutím úspechu vo vojne s Ruskom.

Reuters vo svojej utorkovej správe súčasne uviedol, že parlamentom prijatý zákon je pre mnohých poslancov sklamaním - poslanci síce schválili, že úradníci musia podať majetkové priznanie, ale verejnosť sa k týmto informáciám dostane až o rok.

Teraz ide zákon na podpis prezidentovi a zástancovia reformy ho vyzvali, aby ho vetoval.

Bojovníci proti úplatkárstvu tiež tvrdia, že schválený text marí primárny účel podávania majetkových priznaní - jednej z kľúčových reforiem iniciovaných po udalostiach na Majdane v roku 2014.

"Skryté bohatstvo poslancov a úradníkov likviduje dôveru Ukrajincov. Čestní ľudia nemajú čo skrývať," uviedla popredná ukrajinská mimovládna organizácia Protikorupčné akčné centrum. "Túžba skryť svoj majetok pred verejnosťou naznačuje želanie ukradnúť peniaze z verejných zdrojov," dodalo centrum.

Pred rokom 2022 mali zamestnanci verejnej správy - od obecných poslancov až po prezidenta - povinnosť predkladať podrobné ročné priznania vrátane informácií o osobných financiách, autách a majetku.

Preveruje ich Národná agentúra pre prevenciu korupcie a ak má podozrenie na nečestne získaný majetok, môže začať súdne konanie.

O prípadoch, keď zákonodarcovia a iní predstavitelia vládnych úradov vlastnili honosné domy a jazdili na drahých autách, písali a píšu často aj ukrajinskí investigatívni novinári. Dialo sa tak aj počas vojny rozpútanej Ruskom.

Z prieskum verejnej mienky z júna, ktorý si objednala organizácia Transparency International, vyplýva, že 77 percent Ukrajincov si myslí, že medzi najvážnejšie problémy Ukrajiny patrí práve korupcia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.