Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinky s lekárskym vzdelaním budú musieť od 1. októbra nastúpiť do armády

Ukrajinky s lekárskym či farmaceutickým vzdelaním budú musieť od 1. októbra nastúpiť na vojenskú službu. Na rozdiel od ukrajinských mužov vo veku 18 až 60 rokov ale nebudú mať zakázané vycestovať z Ukrajiny, dokým nedostanú povolávací rozkaz, píše web stanice Sky News.

Oznámil to v piatok ráno Fedir Venislavskyj, poslanec ukrajinského parlamentu a člen tamojšieho premenného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a tajné služby. V rozhovore pre ukrajinské médiá dodal, že obmedzenie vycestovať do zahraničia sa bude vzťahovať výlučne "na ženy, ktoré už boli zmobilizované".

Ani na ženy, ktoré už teraz slúžia v armáde, sa podľa jeho slov nevzťahuje zákaz vycestovania, aký naopak pre ukrajinských mužov platí od 22. februára 2022, a síce dňa, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Venislavskyj dodal, že v súčasnosti nie je v pláne žiadne rozšírenie povinnej mobilizácie na ukrajinské ženy s iným než uvedeným lekárskym či farmaceutickým vzdelaním.

(tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovanému oligarchovi Kolomojskému zmrazili 80 miliónov dolárov

Ukrajinské protikorupčné úrady zmrazili vyše tri miliardy hrivien (viac než 80 miliónov dolárov) patriacich oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý je vo väzbe v rámci vyšetrovania podozrení zo sprenevery. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy ukrajinských médií.

Majetok bol jednému z najbohatších Ukrajincov zmrazený na 48 hodín. Okrem uvedenej výšky vkladov sa opatrenie vzťahuje aj na takmer tisíc nehnuteľností a vyše 1 600 vozidiel a plavidiel.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) v utorok obvinil oligarchu Kolomojského zo sprenevery 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov) z banky PrivatBank, ktorú sám spoluzakladal.

Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha minulý týždeň vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou. V prípade je podozrivých ešte ďalších päť osôb.

Kolomojského právnici zatiaľ správu o zmrazení majetku nekomentovali, rovnako ako sa nevyjadrujú k celej kauze okolo sprenevery. Samotný oligarcha v minulosti akúkoľvek vinu popieral.         

Správu o zmrazení majetku bývalého vlastníka najväčšej ukrajinskej banky, ktorú v roku 2016 zoštátnili, zverejnil aj NABU, ale Kolomojského v nej priamo nemenoval.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno navrhol, aby sa korupcia v čase vojny považovala za vlastizradu. V ostatnom období zbavil funkcie viacerých úradníkov obvinených z úplatkárstva. Boj proti korupcii má kľúčový význam pre snahy Ukrajiny o vstup do EÚ aj pre obraz krajiny v zahraničí.

Kolomojskyj, ktorý získal obrovské majetky po rozpade Sovietskeho zväzu, v minulosti patril k podporovateľom Zelenského a krátko zastával aj úrad gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti ohlásili neobmedzenú vlnu protestov v Berlíne

Klimatickí aktivisti z iniciatívy Letzte Generation (Posledná generácia) ohlásili v piatok novú neobmedzenú vlnu protestných akcií, ktorá sa začne v stredu v Berlíne. Zároveň vystupňovali svoje požiadavky a žiadajú ukončenie využívania fosílnych palív v Nemecku do roku 2030, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Ukážeme Berlínu, že sme tu. Neopustíme ho, až kým skutočne nenastane zmena," vyhlásila hovorkyňa iniciatívy Carla Hinrichsová na tlačovej konferencie pred úradom spolkového kancelára v Berlíne.

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022 a je známa tým, že jej členovia sa prilepia k asfaltu a blokujú dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane, či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Protestujúci aktivisti pravidelne končia v rukách polície a v niektorých prípadoch sú aj obvinení. Svoje protesty však považujú za adekvátny spôsob ako upozorniť na klimatickú zmenu.

Skupina chce 15. septembra podporiť klimatický štrajk iniciatívy Piatky za budúcnosť a od 18. septembra ohlásila časovo neobmedzené blokády ulíc v Berlíne.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Hindrichsová k nim v piatok pridala upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

Nemecká vláda vytýčila ako termín dosiahnutia klimaticky neutrálnej ekonomiky rok 2045. Do tohto termínu chce napríklad prestať používať fosílne palivá, no súčasná koaličná vláda kabinet v tomto smere nerobí žiadne výrazné kroky, konštatuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľov pri ukrajinskej hranici

Rumunská vláda pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľstva žijúceho v blízkosti hraníc so susednou Ukrajinou. Reaguje tak na intenzívne ruské útoky ukrajinské prístavy v oblasti dunajskej delty v bezprostrednej blízkosti hraníc Rumunska, členskej krajiny NATO, informuje agentúra DPA.

Na rumunskom území v pohraničnej oblasti sa len pred niekoľkými dňami našli trosky, ktoré by mohli byť zvyškami ruského dronu. Rumunské úrady zatiaľ zisťujú, či tomu tak skutočne je.

Rumunský Národný výbor pre výnimočné situácie (CNSU) v piatok rozhodol, že v delte Dunaja budú zavedené opatrenia na ochranu pred hrozbami zo vzduchu, a tiež príslušné výstražné mechanizmy. Ich zavádzanie bude koordinovať rumunský vicepremiér Marian Neacšu.

Rusko v posledných dňoch opakovane útočilo na ukrajinské dunajské prístavy Reni, Izmajil a Kilija. Tie sa nachádzajú necelých 500 metrov od územia Rumunska a sú na dohľad obyvateľov rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

V noci na pondelok sa v neobývanej zalesnenej oblasti pri rumunskej dedine Plauru, ležiacej neďaleko prístavu Izmajil, našli zvyšky potenciálne pochádzajúce z ruského špionážneho dronu, ktorý neniesol žiadnu nálož. Ich pôvod však objasní až ďalšie vyšetrovanie.

Podľa Severoatlantickej aliancie nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko úmyselne zaútočilo na Rumunsko. O tom, že na územie Rumunska dopadli zvyšky ruského dronu ako prvá informovala Ukrajina, no vláda v Bukurešti toto tvrdenie najskôr odmietala.

Dostala sa preto pod paľbu kritiky rumunských médií, ktoré jej vyčítali aj to, že obyvateľstvo v oblasti Dunajskej delty nie je nijako chránené pred prípadnými ruskými útokmi a ich následkami a že tam nefungujú ani žiadne varovné systémy. V riedko obývanej oblasti sa nachádza 32 dedín, v ktorých celkovo žije okolo 27.000 obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Fínska vláda prežila hlasovanie o dôvere pre rasistické výroky dvoch ministrov

Fínska stredopravicová vláda prežila v piatok hlasovanie o vyslovení nedôvery iniciované tromi opozičnými stranami za rasistické vyjadrenia dvoch ministrov z krajne pravicovej strany Praví Fíni (PS), známej aj pod názvom Strana Fínov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Za vyslovenie nedôvery 19-člennému kabinetu premiéra Petteriho Orpa hlasovalo 65 poslancov, proti ich bolo 106. Rozprava pred hlasovaním sa zamerala najmä na výroky predsedníčky PS a ministerky financií Riiky Purrovej a ministra hospodárstva Willeho Rydmana z rokov 2008 a 2016.

Purrová sa za výroky v príspevku na blogu spred 15 rokov ospravedlnila ešte v júni. Pozornosť opäť vzbudili po tom, ako sa jej strana dostala do vlády. V blogu z roku 2008 prvá žena na čele Pravých Fínov napísala: „Kto má dnes chuť ísť v Helsinkách pľuť na žobrákov a biť malých černoškov?" Informoval o tom denník El País.

Aj neskoršie výroky Purrovej sa stali objektom kontroverzie. Z príspevkov, ktoré v roku 2019 publikovala na svojom osobnom blogu, najväčšie rozhorčenie spôsobil Purrovej výrok o moslimkách v burkách. „Bližšie neidentifikované čierne vrecia kráčajú metropolitnou oblasťou Helsiniek a že ide o ľudí, je zrejmé iba z faktu, že za sebou obvykle ťahajú deti." Rovnako sa tiež v minulosti mala ministerka na internete o Turkoch opakovane vyjadrovať ako o „opiciach".

Minister hospodárstva Wille Rydman čelil kritike za rasistické textové správy, ktoré poslal svojej bývalej priateľke pred siedmimi rokmi. V jednej z nich sa o migrantoch z Ďalekého východu vyjadroval ako o „púštnych opiciach". V ďalšej odmietol kúpiť do bytu ľalie, pretože „sa rozmnožujú ako Somálci".

Rydman do funkcie nastúpil v júli po svojom predchodcovi, ktorý rezignoval iba necelé dva týždne po vymenovaní pre podozrenie z väzieb na krajne pravicové skupiny a pre nacistické výroky.

Táto kauza paralyzovala vládu, ktorá sa moci ujala iba pred necelými tromi mesiacmi. Jej rozpad sa podarilo odvrátiť po tom, čo sa dohodla na princípoch boja proti intolerancii a diskriminácii. Opozícia však tvrdí, že tento krok bol nedostatočný, vágny a prišiel neskoro.

Opozícia, najmä sociálnodemokratická strana (SDP), kritizovala premiéra Orpa, že sa jeho vláda od vyjadrení oboch ministrov dostatočne nedištancovala a nerobí dosť v boji proti diskriminácii a rasizmu vo Fínsku, ktoré na nátlak PS sprísnilo podmienky získania povolenia na pobyt a občianstvo. Strana odmietla tvrdenia, že tieto kroky sú namierené najmä proti imigrantom pochádzajúcim z krajín mimo Európskej únie.

(tasr,dv)

Minúta  |  

Nová kruhová križovatka poteší motoristov

LIPTOVSKÝ HRÁDOK – V Liptovskom Hrádku už dokončili výstavbu kruhovej križovatky. Ide pritom o lokalitu pod Skalkou. Hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Eva Lacová sa vyjadrila, že projekt sa financoval z eurofondov a vyžiadal si bezmála 411-tisíc eur.

S výstavbou okružnej križovatky na ceste II/537 a III/2358 začala spoločnosť Metrostav DS v júni. „Výstavba trvala štyri mesiace. Súčasťou prác bola okrem komunikácie aj realizácia chodníkov, dažďová kanalizácia, prekládka vodovodu a verejné osvetlenie," priblížila Lacová.

Kruhovú križovatku mali stavať už vlani, lenže ŽSK bol krátko po odovzdaní staveniska nútený ukončiť zmluvu s firmou Cestné stavby Liptovský Mikuláš a vypísať nový tender. Do neho sa prihlásila len spoločnosť Metrostav DS.

(Zdroj: Sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.