Preskočiť na obsah
  |  

Hypotekárne prázdniny, štvordňový pracovný týždeň a 50 eur na športový krúžok. Matovič predstavil podmienky vstupu do vlády

Hnutie OĽaNO a priatelia predstavilo desať podmienok pre vstup do vlády. Obsahujú napríklad opatrenia na podporu rodín, odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, ale aj bod, v ktorom sa hnutie vyhraňuje voči niektorým návrhom Progresívneho Slovenska (PS). Informoval o tom predseda hnutia Igor Matovič.

Hnutiu podľa Matoviča nestačí, aby sa body z takzvanej Zmluvy so Slovenskom dostali do programového vyhlásenia vlády. "Trváme na tom, aby všetky návrhy a body boli schválené na prvých dvoch-troch schôdzach nasledujúceho volebného obdobia," vyhlásil Matovič.

Čo najnižšiu cenu potravín chce hnutie zabezpečiť zavedením podobného systému ako pri liekoch, kde funguje takzvaný referenčný systém. Rovnaký výrobok by tak nemohol mať na Slovensku vyššiu cenu ako v iných krajinách. "Keď to dokážu predávať lacnejšie v Rakúsku, Slováci si zaslúžia maximálne takú cenu," skonštatoval Matovič.

Podmienkou vstupu do vlády má byť aj predĺženie príspevku na dieťa vo výške 200 eur. Presadiť chcú aj daňový bonus 100 eur mesačne mamám s deťmi do 15 rokov a mladým ľuďom, ak pracujú na plný úväzok.

Sumou 50 eur mesačne by chceli podporiť športové krúžky žiakov základných škôl prvého až ôsmeho ročníka.

Rodinám s deťmi do šesť rokov by chcelo hnutie umožniť úľavu na splátkach, "hypotekárne prázdniny", ak im bude hroziť neschopnosť splácať hypotéku.

Zamestnancom chce hnutie umožniť, aby mohli chodiť do práce len štyri dni, ak im to dovolí povaha práce a ak vykonajú rovnaké množstvo práce ako za päťdňový týždeň.

Podmienkou je tiež posun termínu na vyplácanie mzdy. Namiesto posledného dňa nasledujúceho mesiaca by mohli zamestnanci dostávať výplatu najneskôr desiaty deň ďalšieho mesiaca.

Hnutie trvá aj na spätnom vyplatení 500 eur za účasť vo voľbách. "Ide o to, aby ľudia prejavili záujem o veci verejné," zdôvodnil Matovič. Odmieta, že by na odmenu neboli finančné zdroje.

Ďalší bod tvoria návrhy, ktoré Matovič označil za DNA hnutia. Chce zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, zmeniť paragraf 363, naďalej zabezpečiť voľné ruky pre vyšetrovateľov a netolerovať korupciu či kradnutie.

OĽaNO a priatelia sa tiež vyhranili voči niektorým programovým bodom Progresívneho Slovenska. Odmietajú zavedenie bezplatných kondómov pre deti od 16 rokov a bezplatnej antikoncepcie, hnutie nepodporí ani bezplatné potraty pre dievčatá bez rozdielu veku na počkanie bez informovania rodičov. Namieta tiež zámer zrušiť informovanie ženy pred interrupciou o možnosti utajeného pôrodu, osvojenia dieťaťa či psychologickej pomoci, ako aj šírenie LGBTI propagandy na školách. Odmietajú aj manželstvá homosexuálov či transexuálov, ako aj adopcie detí takýmito pármi. Hnutie nepodporí ani zmenu pohlavia u mladistvých či preplácanie umelých oplodnení lesbickým párom.

Z povolebnej spolupráce hnutie vylúčilo Smer-SD, Hlas-SD, SNS, Republiku a ĽSNS.

(tasr)

  |  

Pre dopad častí dronov na rumunské územie si predvolali ruského šéfa diplomatickej misie

Rumunsko si predvolalo šéfa ruskej diplomatickej misie v Bukurešti v súvislosti s útokmi dronmi na ukrajinské dunajské prístavy, ktorých časti dopadli na rumunské územie na opačnom brehu rieky. Ruského chargé d'affaires si predvolali ešte v sobotu.

Rumunský štátny tajomník pre strategické záležitosti Iulian Fota podľa vyhlásenia rezortu zahraničia vyjadril protest v súvislosti s narušením rumunského vzdušného priestoru po tom, čo pri hraniciach s Ukrajinou objavili úlomky bezpilotných lietadiel. Tie boli podobné tým, ktoré ruské sily používajú vo vojne voči Ukrajine.

Diplomat zároveň odsúdil „systematické, neopodstatnené a barbarské útoky“ ruských síl proti ukrajinskému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre vrátane útokov nad Dunajom pri rumunských hraniciach, ktoré ohrozujú aj obyvateľov Rumunska.

Fota odovzdal ruskému diplomatovi žiadosť jeho vlády, aby Rusko zastavilo útoky na ukrajinských civilistov a infraštruktúru vrátane tých, čo ohrozujú aj Rumunov, uvádza sa vo vyhlásení rumunského ministerstva zahraničia.

Rumunskí predstavitelia cez týždeň dvakrát potvrdili nález častí dronu na rumunskom území. Prezident Klaus Iohannis to nazval „neprijateľným narušením suverénneho vzdušného priestoru Rumunska, krajiny NATO“ a zdôraznil, že ide o bezprostrednú hrozbu pre obyvateľov. Rumunskí experti ešte vyšetrujú trosky a zisťujú podrobnosti o ich páde na územie Rumunska.

(sita)

  |  

V budove základnej školy v Poltári bude po rekonštrukcii aj základná umelecká škola

POLTÁR – V Poltári pripravili projekt rozdelenia existujúcej školskej budovy Základnej školy (ZŠ) Slobody, kde po rekonštrukcii bude sídliť aj základná umelecká škola.

Podľa súťažných podkladov zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie je za prvú etapu, ktorá obsahuje väčšinu stavebných prác, predpokladaná hodnota zákazky takmer 304-tisíc eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako uviedla Jozefína Očenášová z kancelárie primátora, zákazka bude financovaná z rozpočtu mesta Poltár.

„Prvá etapa projektu obsahuje väčšinu stavebných prác vrátane úpravy zdravotechniky a vykurovania, nové rozvody a úpravu rozvodov elektroinštalácie v časti budovy a nákup s osadením skladovacieho kontajnera pre školníka,“ popísala Očenášová s tým, že pôjde o dispozičnú zmenu priečok hlavne v priestoroch budúcej ZUŠ a nanovo bude vybudovaný nový vchod do átria z priestorov ZŠ. Práce by sa mali uskutočniť do šiestich mesiacov odo dňa odovzdania staveniska víťaznému uchádzačovi, ktoré bude bezprostredne po skončení verejného obstarávania a uzavretí zmluvy o dielo.

Uskutočňované práce na základnej škole vyučovanie neovplyvnia. „Vyučovanie bude štandardným spôsobom. Základná umelecká škola ostáva naďalej dočasne v súčasných priestoroch. Spojená škola v Poltári podpísala s mestom dodatok, v ktorom predĺžila termín zotrvania ZUŠ v priestoroch Spojenej školy do 30. júna 2024,“ doplnila Očenášová.

Dôvodom rozdelenia budovy sú jej nové využitie a účel. ZUŠ sa v súčasnosti nachádza v spojenej škole a navštevuje ju takmer 300 detí v Poltári a 180 žiakov v elokovaných pracoviskách. Do ZŠ Slobody nastúpilo v novom školskom roku 41 prvákov, spolu ju na začiatku septembra navštevuje 322 žiakov.

(sita)

  |  

Cyklokoalícia vyvracia kritiku o malom počte cyklistov na nábreží v Bratislave, sčítala premávku

Premena dunajského nábrežia s cyklopruhmi v centrálnej časti Bratislavy je jedným z projektov, ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť deľbu prepravy a posunúť mesto bližšie k európskym metropolám. Tvrdí to občianske združenie Cyklokoalícia podporujúce rozvoj cyklistickej dopravy na Slovensku. To, že úprava Rázusovho a Vajanského nábrežia medzi Mostom SNP a Šafárikovým námestím v prospech cyklistov vyvolala negatívne reakcie najmä motoristov, považuje za prirodzené. Podobne je to takmer pri všetkých výraznejších zmenách vo verejnom priestore.

Pre overenie tvrdenia kritikov o nulovom či zanedbateľnom počte cyklistov prechádzajúcich uvedeným úsekom nábrežia uskutočnila Cyklokoalícia v piatok popoludní krátke sčítanie dopravy. To podľa nej ukázalo, že tvrdenie o zanedbateľnom počte cyklistov je výrazne zavádzajúce.

„Mesto na mieste automatický sčítač dopravy neumiestnilo, hoci ide v pomere k celkovým nákladom o zanedbateľnú investíciu, ktorá mohla priniesť reálne dáta do aktuálne prebiehajúcej diskusie aj k vyhodnoteniu zmien o niekoľko rokov,“ informovala na sociálnej sieti. Sčítací bod bol na vyústení Vajanského nábrežia do Námestia Ľ. Štúra, pričom sčítanie prebiehalo v čase 16:10 až 18:10 v prípade cyklistov, resp. 16:10 až 17:10 v prípade cyklistov aj automobilov.

„Cyklopruhy na nábreží využilo za hodinu 178 ľudí, z toho 17 osôb na kolobežke a traja korčuliari, zvyšok na bicykli. Prevládajúcim bol smer od Mostu SNP k Šafárikovmu námestiu v pomere 6:4,“ priblížilo združenie. Ďalších priemerne 47 cyklistov a 6 kolobežkárov využilo nábrežnú promenádu, podľa mimovládnej organizácie možno predpokladať, že po dokončení prác a značenia sa s postupom času väčšina z nich presunie na nové cyklopruhy. Za hodinu prešlo úsekom 1 328 automobilov - 627 v smere na Šafárikovo námestie, 701 smerom k Mostu SNP, pričom priemerná obsadenosť áut bola 1,39 osoby.

„Z celkového počtu sledovaných vozidiel, teda mimo verejnej osobnej dopravy, ktoré za hodinu prešli nábrežím v mieste sčítania, tvorili 15 % bicykle a kolobežky a 85 % automobily. Toto sčítanie nevytvára, ani nemá ambíciu vytvárať absolútne presný obraz o dopravných tokoch na danom úseku,“ poznamenala Cyklokoalícia. V jej kapacitách nebolo napríklad sledovať dlhší časový úsek, chodcov či osoby vo vozidlách MHD, a aj preto volá po osadení automatických sčítačov. Počet ľudí, ktorí nábrežím už v súčasnosti prechádzajú na bicykli, je podľa združenia signálom toho, že cyklopruhy tam v tejto podobe majú zmysel.

„Sme presvedčení, že s postupom času a vytváraním nadväzujúcej infraštruktúry môže počet bicyklov prechádzajúcich nábrežím počet automobilov pokojne prekonať,“ dodala Cyklokoalícia. Vznikla v roku 1999, tiež monitoruje a pripomienkuje stav verejných priestorov, aby boli bezbariérové a vyhovujúce pre peších a ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu. Zároveň presadzuje lepšiu legislatívnu pre cyklistov na na celoslovenskej úrovni.

(sita)

  |  

Americký generál: Blíži sa zima, Ukrajine zostáva na protiofenzívu mesiac

Ukrajina má niečo málo cez 30 dní bojov, kým jej protiofenzívu nezmarí počasie. V relácii Sunday with Laura Kuenssberg televízie BBC to povedal predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley s tým, že chladnejšie podmienky ukrajinským silám sťažia manévrovanie.

Ukrajinská protiofenzíva, ktorá sa začala v lete s cieľom oslobodiť okupované územia, podľa neho ide pomalšie, ako očakávali, ale „Ukrajinci stále pokračujú stabilným pokrokom“. Či protiofenzíva zlyhala, je príliš skoro povedať, skonštatoval Milley.

„Ešte stále zostáva primerané množstvo času, pravdepodobne zostáva približne 30 až 45 dní bojového počasia, takže Ukrajinci neskončili. Nie sú dokončené bitky... nedokončili bojovú časť toho, čo sa snažia dosiahnuť,“ povedal generál.

„Na úplnom začiatku (vojny) som povedal, že to bude dlhé, pomalé, ťažké a s vysokým počtom obetí, a presne to to je,“ vyjadril sa tiež Milley.

Náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl Tony Radakin v tom istom rozhovore povedal, že Ukrajina vyhráva a Rusko prehráva. „Je to preto, že cieľom Ruska bolo podrobiť si Ukrajinu a dostať ju pod kontrolu Ruska. To sa nestalo a nikdy nestane, a preto Ukrajina vyhráva,“ vyhlásil.

Ukrajina podľa Radakina napreduje v boji o znovuzískanie svojho územia, pričom získala späť pod kontrolu 50 percent územia obsadeného Ruskom. Pokrok Ukrajiny je tiež spôsobený tým, že medzinárodné spoločenstvo „vyvíja ekonomický tlak a diplomatický tlak a Rusko pre to trpí“.

Spojenectvo Ruska so Severnou Kóreou zase ukazuje, že ruský vodca Vladimir Putim je zúfalý, poznamenal Radakin. Vzťahy medzi týmito krajinami ukazujú, že Rusku zostalo len málo partnerov.

(sita)

  |  

Hrady na Spiši sú so sezónou spokojné, najvyšší nárast majú v Kežmarku

KEŽMAROK – Hrady na Spiši sú s hlavnou letnou sezónou spokojné, najväčší nárast zaznamenali na Kežmarskom hrade. Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová uviedla, že od začiatku roka evidujú viac ako 43 500 návštevníkov, čo je o tretinu viac ako vlani.

Počas júla a augusta pritom smerovalo na hrad približne 20 000 ľudí. „Čo sa týka národnostného zloženia, najviac bolo Slovákov, zvýšil sa počet návštevníkov z Čiech, Maďarska, Poľska, Nemecka, pribúdajú turisti z Izraela, Ameriky, Macedónska a Litvy,“ zhodnotila Cintulová.

Po pandémii sa podľa nej ľudia snažia postupne vracať do normálneho života, chcú toho veľa zažiť a vidieť. „Prilákalo ich veľa zaujímavých podujatí ako rozprávky, Krvavé dejiny, koncerty a festivaly. Máme veľa pozitívnych ohlasov na naše exponáty, aj na to, ako hrad vyzerá,“ dodala Cintulová. Návštevnosť Spišského hradu ovplyvnila rekonštrukcia hornej časti, ktorá nie je sprístupnená.

Turistov tam preto bolo o čosi menej ako vlani. SNM – Spišské múzeum v Levoči, ktoré je jeho prevádzkovateľom, však počas leta zaznamenalo nárast. Zástupkyňa riaditeľky múzea Dáša Uharčeková Pavúková uviedla, že celkovo evidujú viac ako 80 500 turistov, z toho takmer 66 000 smerovalo na hrad. Dôležitým faktorom je podľa nej najmä počasie a mimoriadne vysoké teploty najmä v auguste návštevnosti nepriali.“

Z dobre rozbehnutej prvej polovice leta, kde sme mali v priemere 1 200 až 1 300 ľudí za deň, to kleslo na 600 až 700 turistov,“ konkretizovala. Veľký rozdiel podľa nej spôsobila aj zmena prvej voľnej nedele za prvú voľnú stredu. V porovnaní s minulým rokom mali približne o tretinu menej voľných vstupov. Základ klientely na Spišskom hrade tvorili Slováci, zaznamenali nárast zo strany turistov z okolitých krajín i návrat po nemecky hovoriacich turistov.

„Od začiatku roka hrad a skanzen v Starej Ľubovni navštívilo viac ako 174 000 turistov, čo predstavuje 10-percentný nárast oproti roku 2022. Ak berieme do úvahy, že v mesiacoch január až marec bol hrad otvorený len počas víkendov a skanzen je v zimnom období zatvorený, je to veľmi dobrý výsledok,“ skonštatovala Otília Barlíková z marketingového oddelenia Ľubovnianskeho múzea. V júli a auguste si našlo cestu na hrad takmer 111 000 turistov, čo je porovnateľné s vlaňajškom. Z pohľadu národnosti tam prišlo najviac Slovákov a Poliakov.

„Veľkej obľube sa tešili naše podujatia, 17. ročník hradného divadla s pesničkami zaznamenal rekordnú návštevnosť, videlo ho viac ako 13 500 turistov. Hradné slávnosti si pozrelo 7 527 ľudí,“ dodala Barlíková. Všetky tri hrady sú naďalej otvorené a podujatia tam chystajú aj počas jesene.

(tasr)