Keďže sa sršeň šíri rýchlosťou sto kilometrov za rok, na Slovensko mal podľa najlepšieho scenára doraziť o desaťročie. Veci sa teraz pohli rýchlejšie.

Obávaný druh už môže byť na našom území

Ministerstvo poľnohospodárstva zatiaľ nedisponuje oficiálnou informáciou o výskyte sršňa ázijského na našom území.

Sršeň ázijský pochádza z juhovýchodnej Ázie, kde panuje vlhká a teplá klíma. Aj preto je najrozšírenejší v západnej a južnej Európe, teda v prímorských oblastiach.

V strednej a severnej Európe pravdepodobne nebude mať vhodné podmienky, ale podľa zoológa do hry vstupuje aj klimatická zmena.

„Etablovanie druhu v Maďarsku a u nás je pravdepodobné, ale zrejme tu nebude taký početný, ako vo Francúzsku, kde nachádza v Európe klimaticky najlepšie podmienky. Či sa dostane na Slovensko ešte tento rok, sa dá ťažko odhadnúť, možno tu už je prítomný, len ho nikto nenašiel," načrtáva možnosti expert.

Ako ho odlíšiť a čo robiť pri spozorovaní

Dôležité je dostať sršňa z Ázie pod kontrolu hneď na začiatku. Na starom kontinente mu chýbajú prirodzení konkurenti. Zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii sa prirodzene vyskytuje až dvanásť druhov sršňov, v Európe máme len sršňa obyčajného a sršňa východného. Preto sa u nás čínsky druh šíri rýchlejšie.

Zodpovednosť teda padá na plecia ľudí. Dôležité je zvýšiť pozornosť a snažiť sa odlíšiť hmyz poletujúci vôkol nás. Sršeň ázijský je zhruba o centimeter menší ako náš sršeň obyčajný a v porovnaní s ním je výrazne tmavý – má však charakteristické žlté nohy. 

Ak máte podozrenie na výskyt tohto invázneho hmyzu, je dobré spraviť fotku a poslať ju niekomu kompetentnému na potvrdenie – zoológovi zo správy CHKO, alebo inej inštitúcii. Ak sa nález potvrdí, informujte aspoň tri príslušné inštitúcie: ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva a Slovenský zväz včelárov.

Slovenské včelstvo je v ďalšom ohrození

Sršeň ázijský má veľký vplyv na populáciu dvojkrídlovcov a sociálnych blanokrídlovcov, predovšetkým na včely medonosné a predstavuje hrozbu pre európske včelárstvo.

„Spozornieť by mali najmä včelári, keďže väčšinu jeho potravy tvoria práve včely. Môžeme ho u nás očakávať už veľmi skoro," zdôraznila v tlačovej správe Lesnícka ochranárska služba.

Predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) Pavel Fiľo pre Štandard hovorí, že Stredná odborná škola Pod Bánošom v Banskej Bystrici má ako včelárska škola už trojročný medzinárodný projekt určený na prípravu na inváziu Vespa velutina nigrithorax, a to spolu s francúzskou, rakúskou a českou stranou. Materiály k tejto problematike sú sprístupnené zdarma na stránke www.blesabee.online.

Fiľo prízvukuje, že najdôležitejšie je nepodceniť začiatok výskytu sršňa ázijského. Problémy podľa neho začínajú mať v Španielsku, na severe Talianska a zaplienené začína byť aj Švajčiarsko.

„Ak sa zanedbajú prvé objavy tohto hmyzu, dôsledky sú devastujúce – vo Francúzsku stratili sedemdesiat percent včelstiev a obrovské množstvo ďalších opeľovačov. Preto sme sa vopred učili, ako zastaviť generáciu budúcich kráľovien sršňa ázijského. Pripravili sme aj monitoring výskytu a pripravujeme vzdelávanie pre asistentov veterinárnych lekárov z celého Slovenska. Tí budú hľadať sršne a posielať ich na autorizáciu Štátnej ochrane prírody. Poplašných správ je veľa, ale zatiaľ sa výskyt u nás nepotvrdil. Otázka však nestojí, či sa na Slovensku tento sršeň objaví, ale kedy," zdôrazňuje.       

V príprave je aj spolupráca s Hasičským a záchranným zborom, ktorý bude likvidovať hniezda invázneho druhu tam, kde to bude treba. „Sú na to špeciálne postupy, ktoré sme sa naučili vo Francúzsku. Momentálne vybavujeme akreditovaný kurz. Preberať to budeme aj budúci týždeň v sobotu (16. septembra) na konferencii v SOŠ Pod Bánošom, na ktorej budú svetoví odborníci a zástupcovia všetkých príslušných inštitúcií," informuje šéf včelárov.

Aj OSN varuje pred inváznymi druhmi

Tisíce inváznych druhov zavlečených do nových ekosystémov spôsobujú globálnej ekonomike každoročne straty odhadované na viac ako 423 miliárd dolárov. Poškodzujú prírodu, potravinové systémy a ľudské zdravie. Uvádza sa to v rozsiahlej vedeckej správe, ktorú v pondelok zverejnil Medzivládny vedecký poradný panel pre Dohovor OSN o biodiverzite (IPBES), orgán zložený z viac ako 140 krajín, ktorý poskytuje tvorcom politík vedecké hodnotenia s cieľom pomôcť chrániť biodiverzitu na Zemi a zabrániť jej vymieraniu. 

Výskum trval štyri roky, pričom 86 odborníkov zo 49 krajín zhromaždilo v záverečnej správe vyše 13-tisíc vedeckých príspevkov o inváznych druhoch a súvisiacich javoch.
        
V správe IPBES sa píše, že počas posledných storočí ľudia úmyselne a neúmyselne „premiestnili" viac ako 37-tisíc druhov rastlín a živočíchov na miesta mimo ich prirodzeného výskytu. Viac ako 3 500 z nich sa považuje za invázne, pretože sú škodlivé pre nové ekosystémy. Poškodzujú úrodu, pustošia lesy, šíria choroby, narúšajú ekosystémy a ich šírenie ľudstvo nie je schopné zastaviť.

Vedci uvádzajú, že zákony alebo nariadenia na zvládnutie náporu inváznych druhov má len sedemnásť percent krajín sveta.        

Odborníci označili za najrozšírenejšiu inváznu rastlinu vodný hyacint. Pôvodne ho priviezli belgickí koloniálni úradníci v Rwande ako okrasnú záhradnú kvetinu. Po rozšírení ochromil dopravu a rybolov, dusil vodný život, blokoval prítok vodnej priehrady a spôsobil množenie komárov. V niektorých prípadoch rastliny nasávajú toľko vody, že vysúšajú jazerá a miestne komunity pripravujú o pitnú vodu.

Podobným prípadom sú králiky dovezené na Nový Zéland, kde sa premnožili a na optimalizáciu ich počtu boli dovezené lasice. Tie však vyhľadávali ľahšiu korisť a namiesto králikov likvidovali endemické druhy vtákov.

Aj Stredozemné more je plné nepôvodných rýb a rastlín, ktoré sem doputovali z Červeného mora cez Suezský prieplav. V správe sa spomínajú aj sršne schopné vyhubiť celé kolónie včiel jediným útokom, ktoré prišli na západnú hemisféru z Ázie ako „čierni pasažieri" v nákladnej doprave.