Preskočiť na obsah
  |  

Na Ľudovom námestí v Novom Meste otvorili vnútroblok s ihriskom

BRATISLAVA – Na Ľudovom námestí v bratislavskom Novom Meste otvorili zregenerovaný vnútroblok s detským ihriskom. Informovala o tom Veronika Bauch z úseku komunikácie miestneho úradu.

„Súčasťou projektu bola investícia do detského ihriska a športoviska. Zároveň sú na ihrisku mnohé opatrenia, ktoré dovoľujú priestoru prispôsobiť sa klimatickým zmenám. Investícia je podporená aj eurofondmi v sume takmer 320-tisíc eur," zhrnul starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Matúš Čupka.

Cieľom projektu bola podpora zelenej infraštruktúry a celková regenerácia vnútrobloku. Kládol tiež veľký dôraz na ekológiu a zlepšenie vodozádržných a výparných vlastností priestoru. „Jedným z kľúčových aspektov projektu je prepojenie existujúceho detského ihriska s okolitým parkom, zachovávajúc pôvodnú koncepciu parku ako jedného celku s plochou ihriska," dodala Bauch.

(tasr)

  |  

Zdravotná starostlivosť je pre zlý stav ambulantného sektora ohrozená, tvrdí Palkovič

Zdravotná starostlivosť je pre kritický stav v ambulantnom sektore ohrozená. Po stredajšom krízovom rokovaní na rezorte zdravotníctva to uviedol minister zdravotníctva Michal Palkovič. Hrozí nám podľa jeho slov situácia ako minulý rok, keď výpovede podali nemocniční lekári. Avizuje, že do parlamentu čo najskôr opätovne predložia návrh na stabilizáciu pediatrie v nezmenenom znení.

"Máme kritický stav ambulantného sektora v tomto momente. Všetci pacienti vnímame, že máme dlhé čakacie doby, kým sa dostaneme k lekárovi. Máme málo lekárov, a to nielen vo všeobecnej ambulantnej sfére, špecializovanej ambulantnej sfére, ale aj pediatrov," skonštatoval. Zároveň sa poďakoval pediatrom, že zostávajú pri detských pacientoch.

Skritizoval, že parlament neotvoril mimoriadnu schôdzu k opatreniam k pediatrii. Rezort chce návrh čo najskôr opätovne predložiť do Národnej rady (NR) SR. "Tak, aby hneď na prvom zasadnutí nového parlamentu mohol byť tento bod opätovne prerokovaný," podotkol Palkovič. Verí, že sa to skončí úspešne. Poukázal pritom, že ministerstvo realizovalo aj iné kroky na stabilizáciu situácie v pediatrii.

(tasr)

  |  

Výstavba priemyselného parku v Rimavskej Sobote je vo finálnej fáze prípravy

RIMAVSKÁ SOBOTA – Výstavba priemyselného parku v Rimavskej Sobote je vo finálnej fáze prípravy. Aktuálne sa na území parku uskutočňuje pyrotechnický a archeologický prieskum, začiatok samotných stavebných prác je očakávaný ešte tento mesiac. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík.

„Aktuálne plánované stavebné práce sú do konca roka 2024 a budú prebiehať v rôznych oblastiach, ako napríklad príprava časti územia pre budúceho investora, vybudovanie sieťových prípojok, vybudovanie externej infraštruktúry a podobne. V budúcnosti však predpokladáme do priemyselného parku v Rimavskej Sobote príchod ďalších investorov, a teda pokračovanie v príprave pre konkrétnych investorov,“ skonštatovala Pavlusík.

Nový priemyselný park v Rimavskej Sobote má vzniknúť v severnej časti mesta v mestskej časti Sobôtka. Výrobu tu plánuje umiestniť nemecká skupina Winkelmann Group. V závode zameranom na výrobu zásobníkov teplej vody najmä pre tepelné čerpadlá plánuje zamestnať približne 450 ľudí, očakávaná výška investície predstavuje viac ako 110 miliónov eur.

Práce na mieste budúceho štátneho priemyselného parku

V lokalite výstavby priemyselného parku sa doposiaľ realizovali viaceré prieskumy, niektoré práce však podľa rezortu hospodárstva nebolo možné uskutočniť bez účasti a vstupov od budúceho investora. Ide najmä o hrubé terénne úpravy či požiadavky na infraštruktúru a siete. „V tomto prípade realizácia druhej časti prác nadväzuje na investičnú zmluvu s prvým investorom, ktorá bola podpísaná koncom mája 2023,“ dodala hovorkyňa rezortu hospodárstva.

Na výstavbu priemyselného parku v Rimavskej Sobote vyčlenil štát v júli 2021 takmer desať miliónov eur, určené boli na projekčné a prvé prípravné práce. Ďalšie finančné prostriedky vo výške približne 19 miliónov eur boli schválené v lete tohto roku. „Boli vyčlenené na nadväzujúce práce, ako sú hrubé terénne úpravy časti priemyselného parku určeného pre prvého nájomcu, príprava príslušnej energetickej infraštruktúry, ako aj všetkých potrebných inžinierskych sietí pre priemyselný park,“ priblížila Pavlusík.

(tasr)

  |  

Dedinou roka 2023 sa stala kysucká Korňa. Zaujala prírodou aj cestovným ruchom

Dedinou roka 2023 sa stala Korňa v okrese Čadca. Podľa hovorkyne Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Michaely Pšenákovej ju na to predurčili nielen prírodné zaujímavosti, ale aj aktivity obce v rámci rozvoja cestovného ruchu.

O titul Dedina roka 2023 prejavilo záujem 12 slovenských dedín. Podľa národnej hodnotiacej komisie práve Korňa najkomplexnejšie spĺňa princípy a požiadavky hodnotených oblastí. "Cestu k víťazstvu jej vytýčila unikátna poloha v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Umocnená zachovaným osadovým osídlením, ktoré bolo inšpiráciou pre vznik marketingovej značky regionálnej organizácie cestovného ruchu Kysuce, kraj osád. O histórii a kultúre predkov hovorí Múr histórie aj Pamätný cintorín obetí hladomoru. Okrem toho sa miestni môžu pochváliť prírodnou zaujímavosťou, ktorou je Korniansky ropný prameň," ozrejmila rozhodnutie komisie manažérka ocenenia Zlatica Csontos Šimoňáková z Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Okrem titulu Dedina roka 2023 udelila národná hodnotiaca komisia sedem ďalších ocenení - Dedina ako hospodár (Veľké Ripňany, okres Topoľčany), Dedina ako partner (Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves), Dedina ako maľovaná (Rakovo, okres Martin), Dedina ako klenotnica (Čičmany, okres Žilina), Cena generálneho partnera COOP Jednota Slovensko (Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom), Cena Ministerstva životného prostredia SR (Necpaly, okres Martin), Mimoriadna cena Národnej hodnotiacej komisie (Benkovce, okres Vranov nad Topľou).

Obec Korňa si zároveň zabezpečila miestenku v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny 2024. Spolu s ňou sa na európskej úrovni predstaví aj obec Čičmany. "Je to malá, no jedinečná obec, ktorá má šancu uspieť v novovznikajúcej kategórii súťaže na Európskej cene. Už v minulosti sa o tom v rámci Dediny roka diskutovalo - ak nájdeme okrem víťaza aj obec, ktorá síce nespĺňa podmienku komplexnosti, ale bude výnimočná, posunieme ďalej aj tú," uzavrel generálny riaditeľ SAŽP Matej Kerestúr.

Vyhlasovateľmi národného ocenenia Dedina roka sú od roku 2001 Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia.

(tasr)

  |  

Matovič: Chcel som poukázať na pokrytectvo Smeru-SD

Líder hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič vysvetlil, prečo sa objavil na tlačovej besede strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), na ktorej sa strhla potýčka medzi ním a exministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Matovič podľa vlastných slov považoval za v súlade s verejným záujmom pomenovať pravdu a tvrdí, že nikto iný, ako Kaliňák a predseda Smeru-SD Robert Fico nie je zodpovedný za to, že sa v súčasnosti na Slovensku vyskytujú nelegálni migranti. Zároveň chcel poukázať na pokrytectvo opozičnej strany a pripomenul, že samotní poslanci Smeru-SD zaviedli možnosť pre migrantov zotrvať na našom území.

„Pred úrad vlády som cítil potrebu prísť a verejne to pomenovať preto, lebo neznášam pokrytcov v živote a neznášam ich dupľom v politike. Nemôže predsa bývalý minister vnútra s bývalým premiérom, ktorí to spáchali a v pondelok mali možnosť hlasovať na mimoriadnej schôdzi, aby túto hlúposť zrušili, o dva dni prísť pred Úrad vlády a ukazovať prstom na súčasnú úradnícku vládu," tvrdí Matovič.

Ako ďalej dodal, exminister vnútra neuniesol pravdu a od Fica si vypýtal povolenie, či sa „môže ísť povenovať" Matovičovi. Líder OľaNO a priatelia Kaliňáka podľa vlastných slov desaťkrát vyzval, aby odišiel od auta, v ktorom sedel Matovič. „Keď desaťkrát neuposlúchol moju výzvu, samozrejme, že som sa v krajnej núdzi bránil a pomohla mi ľavá kopačka," ozrejmil. Zároveň neočakával, že členovia Smeru-SD budú „takí hlúpi, že budú útočiť".

Matovič taktiež uviedol, že ho niekoľko ľudí na sociálnej sieti informovalo o tom, že podali trestné oznámenie. Podľa lídra OĽaNO je zároveň jednoznačné, kto bol obeť a kto páchateľ. Trestné oznámenie podal aj exminister vnútra za Smer-SD Robert Kaliňák.

Matovič zároveň vyzval predsedov iných politických strán, konkrétne hnutia Progresívne Slovensko Michala Šimečku, strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Milana Majerského a predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby vylúčili akúkoľvek spoluprácu s „mafiou" po voľbách.

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič dnes narušil tlačovku strany Smer-SD k nelegálnej migrácii. Na miesto tlačovej konferencie pred úrad vlády doviezol auto s ampliónmi a strane prostredníctvom nich vyčítal, že zaviedla tlačivá na legalizovanie dočasného pobytu nelegálnych migrantov. Členovia strany sa snažili jeho vystúpenie prekaziť, pričom došlo aj k fyzickým potýčkam.

Matovič členov Smeru opakovane označil za mafiánov a bastardov a uviedol, že sú zodpovední za smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj za problémy s nelegálnou migráciou. Niektorí predstavitelia Smeru-SD sa snažili amplióny odpojiť. „Choď do prdele, zlodej," reagoval Matovič, keď mu chceli zobrať mikrofón. „Choď do prdele, Kaliňák," vyhlásil. Na miesto neskôr dorazila aj policajná hliadka.

(sita)

  |  

Dokončili obnovu Devínskeho hradu. Pozrite sa, aké novinky na vás čakajú

BRATISLAVA – Cezhraničný projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý zahŕňal aj rozsiahlu obnovu hradu Devín v Bratislave, ukončili. Zlepšiť mal komfort pre návštevníkov, ale aj prístupnosť areálu hradu znevýhodneným skupinám. Súčasťou bolo aj pokračovanie archeologického výskumu.

V rámci projektu pribudol napríklad nový informačno-navigačný systém pozostávajúci z viac ako 26 informačných a navigačných panelov. Tie obsahujú texty o rôznych súčastiach hradného areálu, ich histórii či význame v troch jazykových mutáciách, a to v slovenčine, angličtine a nemčine.

Pri tvorbe nového systému sa kládol dôraz aj na dosiahnutie čo najväčšej miery inkluzivity. „Vhodnosť jednotlivých prvkov, ich formu a implementáciu sme konzultovali s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska," približuje Viktor Agócs, vedúci oddelenia správy budov a ochrany pamiatok Múzea mesta Bratislavy (MMB), ktoré hrad spravuje.

Jednotlivé informačné panely tak obsahujú popisy v Braillovom písme a tiež QR kód, cez ktorý bude čoskoro možné prekliknúť sa k audio sprievodcovi hradným areálom. V príprave je tiež osadenie reliéfnej mapy a haptického modelu hradného areálu. Pribudli tiež odpočinkové zóny a priestor na prednášky či workshopy.

Súčasťou projektu bola aj ďalšia etapa archeologického výskumu. V nedávno ukončenej etape výskumu medzi nájdenými nehnuteľnými a hnuteľnými pamiatkami sú najdôležitejšími tri výrazné, časovo odlišné skupiny nálezov. Reprezentujú pohrebiskovú aktivitu v eneolite, sídliskovú aktivitu v neskorej dobe laténskej a pohrebiskovú aktivitu v ranom stredoveku.

„Najvýznamnejšími nájdenými pamiatkami z eneolitu (neskorej doby kamennej) sú hroby. Tvoria ich kostrové pozostatky muža odkryté v novembri 2021 a ďalší hrobový nález, ktorý začíname práve odkrývať," priblížil archeológ Peter Barta. Nájdené boli aj ďalšie nálezy. Išlo napríklad o kolovú stavbu so základovými žľabmi, jamu vyplnenú zvyškami požiarom zaniknutej nadzemnej dreveno-hlinitej konštrukcie, kostrový hrob dospelého jedinca so železným nožom či kostrový hrob dieťaťa s dvomi nádobami.

Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanských archeologických nálezov cella memoriae či sanácia a rekonštrukcia odkrytých historických architektúr (hradných múrov).

MMB a obec Marchegg v rámci cezhraničného projektu spolupracujú na zachovaní svojho kultúrneho dedičstva a zvyšovaní povedomia širokej verejnosti o významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. Prispieť to má k zvýšeniu návštevníckeho potenciálu a atraktivity pohraničného regiónu Marchfeld – Záhorie – Bratislava.

(tasr)