Preskočiť na obsah
  |  

Dedinou roka 2023 sa stala kysucká Korňa. Zaujala prírodou aj cestovným ruchom

Dedinou roka 2023 sa stala Korňa v okrese Čadca. Podľa hovorkyne Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Michaely Pšenákovej ju na to predurčili nielen prírodné zaujímavosti, ale aj aktivity obce v rámci rozvoja cestovného ruchu.

O titul Dedina roka 2023 prejavilo záujem 12 slovenských dedín. Podľa národnej hodnotiacej komisie práve Korňa najkomplexnejšie spĺňa princípy a požiadavky hodnotených oblastí. "Cestu k víťazstvu jej vytýčila unikátna poloha v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Umocnená zachovaným osadovým osídlením, ktoré bolo inšpiráciou pre vznik marketingovej značky regionálnej organizácie cestovného ruchu Kysuce, kraj osád. O histórii a kultúre predkov hovorí Múr histórie aj Pamätný cintorín obetí hladomoru. Okrem toho sa miestni môžu pochváliť prírodnou zaujímavosťou, ktorou je Korniansky ropný prameň," ozrejmila rozhodnutie komisie manažérka ocenenia Zlatica Csontos Šimoňáková z Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Okrem titulu Dedina roka 2023 udelila národná hodnotiaca komisia sedem ďalších ocenení - Dedina ako hospodár (Veľké Ripňany, okres Topoľčany), Dedina ako partner (Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves), Dedina ako maľovaná (Rakovo, okres Martin), Dedina ako klenotnica (Čičmany, okres Žilina), Cena generálneho partnera COOP Jednota Slovensko (Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom), Cena Ministerstva životného prostredia SR (Necpaly, okres Martin), Mimoriadna cena Národnej hodnotiacej komisie (Benkovce, okres Vranov nad Topľou).

Obec Korňa si zároveň zabezpečila miestenku v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny 2024. Spolu s ňou sa na európskej úrovni predstaví aj obec Čičmany. "Je to malá, no jedinečná obec, ktorá má šancu uspieť v novovznikajúcej kategórii súťaže na Európskej cene. Už v minulosti sa o tom v rámci Dediny roka diskutovalo - ak nájdeme okrem víťaza aj obec, ktorá síce nespĺňa podmienku komplexnosti, ale bude výnimočná, posunieme ďalej aj tú," uzavrel generálny riaditeľ SAŽP Matej Kerestúr.

Vyhlasovateľmi národného ocenenia Dedina roka sú od roku 2001 Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia.

(tasr)

  |  

Matovič: Chcel som poukázať na pokrytectvo Smeru-SD

Líder hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič vysvetlil, prečo sa objavil na tlačovej besede strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), na ktorej sa strhla potýčka medzi ním a exministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Matovič podľa vlastných slov považoval za v súlade s verejným záujmom pomenovať pravdu a tvrdí, že nikto iný, ako Kaliňák a predseda Smeru-SD Robert Fico nie je zodpovedný za to, že sa v súčasnosti na Slovensku vyskytujú nelegálni migranti. Zároveň chcel poukázať na pokrytectvo opozičnej strany a pripomenul, že samotní poslanci Smeru-SD zaviedli možnosť pre migrantov zotrvať na našom území.

„Pred úrad vlády som cítil potrebu prísť a verejne to pomenovať preto, lebo neznášam pokrytcov v živote a neznášam ich dupľom v politike. Nemôže predsa bývalý minister vnútra s bývalým premiérom, ktorí to spáchali a v pondelok mali možnosť hlasovať na mimoriadnej schôdzi, aby túto hlúposť zrušili, o dva dni prísť pred Úrad vlády a ukazovať prstom na súčasnú úradnícku vládu," tvrdí Matovič.

Ako ďalej dodal, exminister vnútra neuniesol pravdu a od Fica si vypýtal povolenie, či sa „môže ísť povenovať" Matovičovi. Líder OľaNO a priatelia Kaliňáka podľa vlastných slov desaťkrát vyzval, aby odišiel od auta, v ktorom sedel Matovič. „Keď desaťkrát neuposlúchol moju výzvu, samozrejme, že som sa v krajnej núdzi bránil a pomohla mi ľavá kopačka," ozrejmil. Zároveň neočakával, že členovia Smeru-SD budú „takí hlúpi, že budú útočiť".

Matovič taktiež uviedol, že ho niekoľko ľudí na sociálnej sieti informovalo o tom, že podali trestné oznámenie. Podľa lídra OĽaNO je zároveň jednoznačné, kto bol obeť a kto páchateľ. Trestné oznámenie podal aj exminister vnútra za Smer-SD Robert Kaliňák.

Matovič zároveň vyzval predsedov iných politických strán, konkrétne hnutia Progresívne Slovensko Michala Šimečku, strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Milana Majerského a predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby vylúčili akúkoľvek spoluprácu s „mafiou" po voľbách.

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič dnes narušil tlačovku strany Smer-SD k nelegálnej migrácii. Na miesto tlačovej konferencie pred úrad vlády doviezol auto s ampliónmi a strane prostredníctvom nich vyčítal, že zaviedla tlačivá na legalizovanie dočasného pobytu nelegálnych migrantov. Členovia strany sa snažili jeho vystúpenie prekaziť, pričom došlo aj k fyzickým potýčkam.

Matovič členov Smeru opakovane označil za mafiánov a bastardov a uviedol, že sú zodpovední za smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj za problémy s nelegálnou migráciou. Niektorí predstavitelia Smeru-SD sa snažili amplióny odpojiť. „Choď do prdele, zlodej," reagoval Matovič, keď mu chceli zobrať mikrofón. „Choď do prdele, Kaliňák," vyhlásil. Na miesto neskôr dorazila aj policajná hliadka.

(sita)

  |  

Dokončili obnovu Devínskeho hradu. Pozrite sa, aké novinky na vás čakajú

BRATISLAVA – Cezhraničný projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý zahŕňal aj rozsiahlu obnovu hradu Devín v Bratislave, ukončili. Zlepšiť mal komfort pre návštevníkov, ale aj prístupnosť areálu hradu znevýhodneným skupinám. Súčasťou bolo aj pokračovanie archeologického výskumu.

V rámci projektu pribudol napríklad nový informačno-navigačný systém pozostávajúci z viac ako 26 informačných a navigačných panelov. Tie obsahujú texty o rôznych súčastiach hradného areálu, ich histórii či význame v troch jazykových mutáciách, a to v slovenčine, angličtine a nemčine.

Pri tvorbe nového systému sa kládol dôraz aj na dosiahnutie čo najväčšej miery inkluzivity. „Vhodnosť jednotlivých prvkov, ich formu a implementáciu sme konzultovali s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska," približuje Viktor Agócs, vedúci oddelenia správy budov a ochrany pamiatok Múzea mesta Bratislavy (MMB), ktoré hrad spravuje.

Jednotlivé informačné panely tak obsahujú popisy v Braillovom písme a tiež QR kód, cez ktorý bude čoskoro možné prekliknúť sa k audio sprievodcovi hradným areálom. V príprave je tiež osadenie reliéfnej mapy a haptického modelu hradného areálu. Pribudli tiež odpočinkové zóny a priestor na prednášky či workshopy.

Súčasťou projektu bola aj ďalšia etapa archeologického výskumu. V nedávno ukončenej etape výskumu medzi nájdenými nehnuteľnými a hnuteľnými pamiatkami sú najdôležitejšími tri výrazné, časovo odlišné skupiny nálezov. Reprezentujú pohrebiskovú aktivitu v eneolite, sídliskovú aktivitu v neskorej dobe laténskej a pohrebiskovú aktivitu v ranom stredoveku.

„Najvýznamnejšími nájdenými pamiatkami z eneolitu (neskorej doby kamennej) sú hroby. Tvoria ich kostrové pozostatky muža odkryté v novembri 2021 a ďalší hrobový nález, ktorý začíname práve odkrývať," priblížil archeológ Peter Barta. Nájdené boli aj ďalšie nálezy. Išlo napríklad o kolovú stavbu so základovými žľabmi, jamu vyplnenú zvyškami požiarom zaniknutej nadzemnej dreveno-hlinitej konštrukcie, kostrový hrob dospelého jedinca so železným nožom či kostrový hrob dieťaťa s dvomi nádobami.

Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanských archeologických nálezov cella memoriae či sanácia a rekonštrukcia odkrytých historických architektúr (hradných múrov).

MMB a obec Marchegg v rámci cezhraničného projektu spolupracujú na zachovaní svojho kultúrneho dedičstva a zvyšovaní povedomia širokej verejnosti o významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. Prispieť to má k zvýšeniu návštevníckeho potenciálu a atraktivity pohraničného regiónu Marchfeld – Záhorie – Bratislava.

(tasr)

  |  

Slovenskí europoslanci sú za sprísnenie limitov pre zlepšenie kvality ovzdušia

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu prijali návrh na zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ sprísnením limitov znečisťujúcich látok. Návrh získal aj podporu slovenských europoslancov naprieč politickým spektrom, informuje spravodajca TASR.

Martin Hojsík (PS) pripomenul, že znečistený vzduch si na Slovensku vyžiada takmer 5000 predčasných úmrtí a v celej EÚ 300-tisíc. "Je hanbou, že normy na kvalitu ovzdušia v Európe sú horšie ako odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. A ani tie nedokážeme dodržať. Doprava, priemysel, či malé kúreniská sú hlavnými príčinami katastrofálneho stavu v ktorom sa nachádzame," vysvetlil.

Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu ovzdušia a chrániť životy a zdravie ľudí. "Ak ale nastavíme limity príliš prísne, alebo dáme členským štátom málo rokov na adaptáciu, ich náklady na zabezpečenie súladu s novými štandardmi budú vysoké. Ľahko sa môže stať, že peniaze budú chýbať inde, kde by sme ich vedeli vynaložiť efektívnejšie a zachrániť viac životov," skonštatoval.

Ivan Štefanec (KDH) tvrdí, že znížiť počet predčasných úmrtí pre znečistný vzduch sa dá, ak budeme pracovať s kvalitnými dátami. "Potrebujeme zlepšiť dátovú základňu a monitoring, zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kontrolu kvality ovzdušia. Informácie, ktoré z nich vyťažíme, musia byť prístupné občanom v zrozumiteľnej forme," dodal. Poukázal na to, že niektoré štáty majú zastaralejšiu legislatívu a možno aj obavy týkajúce sa priemyselnej výroby, ale ide o jav, ktorý sa týka všetkých rovnako a cez čistejší vzduch kvalitu ľudského života ako takého.

Michal Wiezik (PS) schválený návrh vníma ako ambiciózny plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia do roku 2050. "Tento návrh pomôže zlepšiť monitoring a zrozumiteľné informovanie o znečistení. Oceňujem, že vďaka Výboru EP pre životné prostredie prešli oproti návrhu Európskej komisie prísnejšie limity znečistenia do roku 2030," povedal.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší zhoršujú kvalitu životného prostredia aj zdravie obyvateľstva. "Prachové častice prispievajú k vyššej chorobnosti, vrátane výraznejšieho výskytu astmy, pľúcnych chorôb, či kardiovaskulárnych ochorení," opísala. Okrem prísnejších hodnôt a limitov pre znečisťujúce látky je podľa nej potrebné zabezpečiť aj investície do čistejšieho vykurovania, dopravy, mobility a priemyslu, čo bude mať tiež vplyv na zlepšenie kvality a produktivity života ľudí.

(tasr)

  |  

Pellegriniho poslanci podporili návrh na mimoriadnu schôdzu k hraniciam

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR z Hlasu-SD podporili návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom zaviazať vládu k obnove kontrol na hraniciach s Maďarskom. Líder strany Peter Pellegrini na stredajšej tlačovej konferencii ocenil, že vláda zrušila mimoriadnu situáciu pre ochorenie COVID-19. Stále sa však podľa neho nenaplnili ďalšie nevyhnutné kroky.

"Keďže nepočujeme odpovede na otázky o tom, čo sa ide diať, tak sme spolu s kolegami podpísali návrh na zvolanie novej mimoriadnej schôdze o riešení migrácie a ochrane hranice SR. Zo strany vlády, premiéra Ľudovíta Ódora a prezidentky Zuzany Čaputovej nepočujeme žiadne konkrétne odpovede na otázky, ktoré trápia občanov," podotkol Pellegrini.

Schopnosť brániť vlastnú štátnu hranicu je podľa jeho slov základným prejavom suverenity štátu. V rámci riešení situácie s migráciou podčiarkol potrebu zaisťovať nelegálnych migrantov, kým sa dôkladne nepreverí ich totožnosť. "Nie zapísať im na papierik vymyslené meno a vymyslený dátum narodenia, ale poctivo overiť, či naozaj takýto človek existuje a či nepredstavuje možnú hrozbu. Až po takomto overení môžu dostať akýkoľvek papierik od polície," zdôraznil.

Zopakoval, že Hlas-SD naďalej žiada odvolanie policajného prezidenta Štefana Hamrana. Ten si podľa Pellegriniho pomýlil svoju prácu s politikou a opätovne pri ochrane bezpečia slovenských občanov zlyhal.

Smer-SD podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Podporiť ho mali aj ďalší nezaradení poslanci. Strana apeluje na zatvorenie hraníc s Maďarskom pre prílev nelegálnych migrantov. Upozorňuje na možné zhoršenie situácie, ak hranice zatvoria Nemecko a Česká republika.

(tasr)

  |  

Nový závod Volvo v Košiciach: Investícia do budúcnosti elektrických vozidiel prekračuje 1 miliardu eur

KOŠICE – Košice sa pripravujú na revolúciu v oblasti automobilového priemyslu. Volvo Car Košice sa stane pionierom na Slovensku v oblasti výroby elektrických vozidiel.

Nový výrobný závod nebude zameraný len na klasickú výrobu, ale ponúkne aj inovatívne dielne ako lisovňa, prevádzka tlakového odlievania zvaná megacasting a montáž batérií s elektromotormi. V prvej fáze projektu sa predpokladá výroba 250 000 elektrických vozidiel ročne, čo sa v druhej fáze zdvojnásobí na celkových 500 000 vozidiel ročne.

Tento výrobný gigant prispeje k vytvoreniu 4 000 až 5 000 nových pracovných miest v každej fáze. Okrem toho sa očakáva, že v oblasti subdodávok, služieb a logistiky sa počet pracovných príležitostí zvýši. V súlade so strategickým investičným plánom sa budú vyvíjať aj logistické prepojenia a infraštruktúra, ktorá bude zahŕňať parkoviská pre zamestnancov.

Projekt taktiež zahŕňa vybudovanie potrebnej infraštruktúry pre energie, vodu a sieťové prípojky, ako aj opatrenia na odvádzanie a čistenie odpadových vôd v súlade so slovenskou legislatívou. Hoci sú investičné náklady na tento projekt predbežne odhadnuté na viac ako 1 miliardu eur, presná suma bude závisieť od pohyblivosti cien stavebných a technologických prác, a to v závislosti od konkrétnych dodávateľov. Tieto informácie budú stanovené v neskorších fázach výstavby.

(enviroportal.sk)