Preskočiť na obsah
  |  

Po pobaltských krajinách zakázalo vstup ruských vozidiel aj Fínsko

Fínsko v piatok zakázalo vstup vozidiel s ruskými evidenčnými číslami na svoje územie. Pridalo sa tak k trom pobaltským krajinám, ktoré tento krok odôvodnili sankciami Európskej únie proti Moskve v dôsledku jej vojny na Ukrajine. TASR informácie prevzala od agentúry AP.

Zákaz vstupu súkromných vozidiel registrovaných v Rusku bude platiť od piatkovej polnoci, uviedla fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová.

Tento týždeň rovnaké opatrenie prijali Estónsko, Lotyšsko a Litva. Estónsko uviedlo, že rozhodnutie prišlo po "dodatočnom výklade" sankcií uvalených na Ruskú federáciou, ktoré Európska komisia zverejnila 8. septembra.

Do Kaliningradskej oblasti, ktorá hraničí s Litvou, budú môcť ruskí občania cez túto najjužnejšiu pobaltskú krajinu naďalej cestovať vlakom.

Na základe rozhodnutie EÚ nemôžu na územie Únie vstupovať motorové vozidlá registrované v Ruskej federácii. Pobaltské štáty patria k najotvorenejším európskym kritikom Ruska a jeho prezidenta Vladimira Putina.

Fínska verejnoprávna televízie YLE uviedla, že do krajiny nebudú môcť z Ruska vstupovať vozidlá s ruskou registráciou, v ktorých bude menej ako desať cestujúcich. Podľa správy však zrejme budú existovať určité výnimky.

Fínsko v apríli vstúpilo do NATO, čím sa dĺžka hraníc Severoatlantickej aliancie s Ruskom zdvojnásobila. Fínsko má so svojím východným susedom hranicu dlhú 1340 kilometrov. Členmi NATO sú aj tri pobaltské štáty.

(tasr)

  |  

Výborná správa! Dedinou roka sa stala malebná kysucká obec

KORŇA – Prírodné zaujímavosti, bohaté kultúrne aktivity obce i jedinečná poloha. Dedinou roka 2023 sa stala malebná kysucká obec Korňa.

Vyhlasovateľmi národného ocenenia Dedina roka sú od roku 2001 Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia. V tlačovej správe o tom informovala webová stránka súťaže dedinaroka.sk.

O titul Dedina roka 2023 prejavilo záujem 12 výnimočných slovenských dedín, ktoré dosahujú úspechy v rozvoji starostlivosti o vidiek, sú konkurencieschopné, dokážu prinášať inovatívne riešenia do procesu starostlivosti o svoje prostredie a pritom nezabúdajú ani na vlastné tradície a rozmanitosť kultúry.

Práve Korňa podľa národnej hodnotiacej komisie najkomplexnejšie spĺňa princípy a požiadavky hodnotených oblastí v rámci ocenenia Dedina roka 2023. „Cestu k víťazstvu jej vytýčila unikátna poloha v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce umocnená zachovaným osadovým osídlením, ktoré bolo inšpiráciou pre vznik marketingovej značky regionálnej organizácie cestovného ruchu Kysuce, kraj osád. O histórii a kultúre predkov obce Korňa hovorí Múr histórie postavený v jej centre aj Pamätný cintorín obetí hladomoru. Okrem toho sa miestni môžu pochváliť prírodnou zaujímavosťou, ktorou je Korniansky ropný prameň,“ ozrejmila rozhodnutie komisie manažérka ocenenia Zlatica Csontos Šimoňáková z Ministerstva životného prostredia SR pri oznámení výsledkov počas návštevy Korne.

Okrem cestovného ruchu rozvíja Korňa aj spoluprácu s miestnymi spolkami a podnikateľskými subjektmi, pričom realizuje množstvo projektov zameraných na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov obce, zvyšovanie kvality životného prostredia, prevenciu kriminality a odpadové hospodárstvo. „Keď som našu dedinku do Dediny roka prihlásila a spolu s kolegyňami sme vyplnili prihlášku, naši obyvatelia o tom ani len netušili. V deň D, kedy nás navštívila hodnotiaca komisia, som bola prekvapená, ako sa naši obyvatelia na tento deň tešili a pripravovali. Ich priazeň, spolupatričnosť, ochota a súdržnosť ma uistili, že som urobila správny krok. Pre mňa sa stali víťazmi bez ohľadu na to, ako to dopadne,“ povedala Marianna Bebčáková, starostka Korne, ktorá bude 19. októbra hostiť návštevníkov slávnostného odovzdávania ocenení Dedina roka 2023.

Oznámenie výsledkov súťaže. Foto: Obec Korňa

Okrem titulu Dedina roka 2023 udelila národná hodnotiaca komisia sedem ďalších ocenení vo viacerých kategóriách – Dedina ako hospodár (Veľké Ripňany, okres Topoľčany), Dedina ako partner (Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves), Dedina ako maľovaná (Rakovo, okres Martin), Dedina ako klenotnica (Čičmany, okres Žilina), Cena generálneho partnera COOP Jednota Slovensko (Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom), Cena Ministerstva životného prostredia SR (Necpaly, okres Martin) a Mimoriadna cena Národnej hodnotiacej komisie (Benkovce, okres Vranov nad Topľou).

Všetky ocenené obce získavajú od generálneho partnera Dediny roka, ktorým je spotrebné družstvo COOP Jednota Slovensko, viazané finančné prostriedky na projekty pre ďalší rozvoj obce a vecné ceny od vyhlasovateľov a partnerov Dediny roka. Laureát ocenenia, teda obec Korňa, si zároveň zabezpečila miestenku v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny 2024. Spolu s ňou sa však na európskej úrovni predstaví aj obec Čičmany. „Je to malá, no jedinečná obec, ktorá má šancu uspieť v novovznikajúcej kategórii súťaže na Európskej cene. Už v minulosti sa o tom v rámci Dediny roka diskutovalo – ak nájdeme okrem víťaza aj obec, ktorá síce nespĺňa podmienku komplexnosti, ale bude výnimočná, posunieme ďalej aj tú. Teraz sa to stalo, našli sme ju,“ uzavrel Matej Kerestúr, generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia pri návšteve Korne.

  |  

Slovenskí europoslanci: Ukrajinské obilie má iba tranzitovať, nekriviť náš trh

V piatok o polnoci vyprší zákazu dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnice z Ukrajiny, ktorý začiatkom roka zaviedla Európska komisia (EK) na žiadosť Bulharska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska. O situácii cez týždeň hovorili aj poslanci Európskeho parlamentu, pričom slovenskí europoslanci chcú riešenie, ktoré ochráni aj záujmy Ukrajiny, aj našich farmárov, informuje spravodajca TASR.

Hovorkyňa EK vo štvrtok uviedla, že exekutíva EÚ bude do poslednej chvíle hľadať vhodné riešenie. Tiež vo štvrtok bulharský parlament odhlasoval zrušenie zákazu dovozu agrokomodít z Ukrajiny a následne Kyjev vyzval ostatné krajiny EÚ, aby nasledovali príklad Bulharska a znovu otvorili svoje hranice pre dovoz obilia z Ukrajiny.

Peter Pollák (EPP) uviedol, že Slovensko ani Európa nepotrebujú ukrajinské obilie, ktoré smeruje do Afriky. "Musíme urobiť všetko pre to, aby sme to umožnili, ak nie po mori, tak po súši. Nie som však zástancom toho, aby obilie zostalo na území Slovenska, lebo to likviduje našich poľnohospodárov," vysvetlil. Podľa jeho slov treba nájsť spôsob, ako zamedziť špekulantom v ich snahách predávať lacnejšie obilie v Európe.

Michal Wiezik (Obnovme Európu) tiež poukázal na záväzky EÚ pre bezpečný tranzit ukrajinského obilia na tretie trhy. "To, že vznikla situácia, že slovenské, poľské či maďarské sklady sa plnia ukrajinským obilím, nebolo v pláne. Ide o špekulácie na domácom trhu. Niekto to lacné obilie skupuje. Toto je problém, na ktorý sa treba zamerať," povedal. Ak sa embargo EÚ pre ukrajinské obilie nepredĺži, tak by podľa neho malo spĺňať všetky limity kvality platné v EÚ, a ak by to deformovalo vnútorný trh, eurokomisia musí nájsť nejaké riešenie.

Vladidmír Bilčík (EPP) tvrdí, že táto situácia je výsledkom ruskej agresie voči Ukrajine a blokády čiernomorských dopravných ciest. Vyslovil sa za európske riešenie, ktoré uspokojí vývozcov z Ukrajiny, európskych prepravcov obilia a poteší aj africké krajiny. "Európska komisia musí nájsť spôsob, ako garantovať bezpečný spôsob prepravy cez konkrétne železničné uzly. To obilie bude zapečatené pred vstupom do EÚ, aj cez územie EÚ až po prístavy na juhu, kde sa naloží na lode do Afriky. Peniaze dostane ukrajinský exportér aj prepravcovia vrátane tých slovenských," vysvetlil. Dodal, že to posledné, čo by mala EÚ robiť, je zatvárať hranice s Ukrajinou a predlžovať embargo, zároveň však Únia musí dokázať chrániť svoj vnútorný trh.

Robert Hajšel (S&D) súhlasí s európskou podporou vývozu ukrajinského obilia, to by sa však malo dostať do svojho cieľa a nezostávať na našom domácom trhu. "My si vieme obilie vypestovať sami, ale za vyššiu cenu ako na Ukrajine. Ukrajinské obilie na našom trhu je škodlivé pre farmárov a našlo sa aj obilie, ktoré nespĺňalo štandardy EÚ," pripomenul. Súhlasí s tým, aby eurokomisia na ďalšie obdobie predĺžila embargo, ktoré vyprší v piatok a ktoré platí pre štáty susediace s Ukrajinou. "V tomto duchu očakávam aj nové návrhy eurokomisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojcziechovského. Aby sme ulahodili Ukrajine, ktorá má z vývozu obilia devízy, ale aby sme ochránili aj našich farmárov, náš trh a nezničili našich pestovateľov," odkázal.

(tasr)

  |  

Zoznam pamätihodností mesta Košice sa rozšíril o ďalšie návrhy

KOŠICE – Zoznam pamätihodností mesta Košice sa rozšíril o šesť návrhov. Schválili ich poslanci na tohtotýždňovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ).

Do registra nehnuteľných pamätihodností pribudli budova Magistrátu mesta Košice, Kino Družba, renesančný stĺp v Ťahanovciach, stredoveký zmierovací kríž v Ťahanovciach a Historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici.

Register nehmotných pamätihodností sa rozšíril o Tradičné ručné zvonenie zvonmi a funkciu zvonárov v Košiciach. Podľa autora návrhu Juraja Gembického z Krajského pamiatkového úradu Košice by cieľom zápisu mala byť aj miestna prezentácia tradičného ručného zvonenia ako pozitívny príklad, či vytváranie u ľudí v meste pozitívneho vzťahu k ohrozenej zvonárskej tradícii a k jej záchrane i prezentovaniu.

„Je treba ľuďom ukázať, že je to stále živá a naša tradícia, ktorá sa dá vykonávať aj v 21. storočí, aj to, ako ju v súčasnosti vykonávajú aj noví mladí nasledovníci starých zvonárov u nás,“ uviedol s tým, že Košice môžu byť povzbudivým príkladom pre iné mestá Slovenska.

Hovorca magistrátu Dušan Tokarčík pripomenul, že zaradenie návrhov do zoznamu pamätihodností mesta by malo zlepšiť možnosti čerpania finančných prostriedkov na ich revitalizáciu z grantových schém, dotačných programov a eurofondov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia má mesto utvárať podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamätihodností na svojom území.

(tasr)

  |  

Učitelia môžu získať grant na inšpiratívne projekty

SLOVENSKO – Nadácia Západoslovenskej energetiky (ZSE) vyhlásila piaty ročník vzdelávacieho grantového programu Výnimočné školy. Na inšpiratívne projekty pedagógov prerozdelí 100 000 eur, informovala o tom hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová.

O podporu sa môžu uchádzať učitelia základných a stredných škôl z celého Slovenska. „Nestrácame obdiv a úctu k pedagógom, ktorí majú množstvo dobrých myšlienok a kreatívnych nápadov a svojou aktivitou umožňujú kvalitné vzdelávanie všetkých svojich žiakov,“ uviedla programová riaditeľka nadácie Erika Škultétyová.

V rámci programu nadácia hľadá pedagógov s chuťou získavať nové zručnosti a vedomosti, ktoré následne využijú vo svojich triedach. Podávanie projektov bude otvorené do 18. októbra.

(tasr)

  |  

Junta v Nigeri zrušila viac ako 990 diplomatických pasov zvrhnutej vlády

Vojenská junta v Nigeri zrušila viac ako 990 diplomatických pasov, ktoré vlastnili občania a cudzinci napojení na zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry AFP.

Predstavitelia junty písomne oznámili diplomatickým misiám v Nigeri, že pasy sú odteraz prepadnuté, vyplýva z kópie listu zverejneného na sociálnej sieťach.

Zrušené diplomatické pasy vlastnili bývalí vysokopostavení predstavitelia inštitúcií a ministerstiev zvrhnutej vlády, ako aj bývalí poslanci či poradcovia premiéra a prezidenta, napísala nigerská tlačová agentúra ANP.

Asi 50 diplomatických pasov zvrhnutá vláda vydala pre Američanov, Francúzov, Líbyjčanov a Turkov, ako aj občanov ďalších západoafrických krajín.

Vojenská junta sa v Nigeri chopila moci 26. júla po zvrhnutí demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma. Niger bol do prevratu jedným z posledných spojencov Západu v oblasti Sahelu.

Junta koncom augusta zrušila pasy niekoľkým členom zosadenej vlády nachádzajúcim sa v zahraničí vrátane premiéra, ministra zahraničných vecí a veľvyslanca Nigeru vo Francúzsku, pripomína AFP.

(tasr)