Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko poskytne Kyjevu vojenskú muníciu a stroje v hodnote 400 miliónov eur

Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie vojenskú a humanitárnu pomoc v hodnote 400 miliónov eur. Balíček bude obsahovať muníciu, obrnené vozidlá, ako aj zariadenia na zneškodňovanie mín. Oznámil to v pondelok spolkový minister obrany Boris Pistorius.

"Munícia je to, čo Ukrajina najviac potrebuje v obrannom boji proti brutálnej agresívnej vojne," uviedol Pistorius deň pred stretnutím ministrov obrany krajín, ktoré poskytujú vojenskú pomoc Kyjevu v boji proti ruskej agresii.

Nemecký minister obrany sa na stretnutí na vojenskej základni Ramstein nezúčastní z dôvodu nakazenia sa koronavírusom.

Berlín v súvislosti s prichádzajúcim zimným obdobím poskytne Kyjevu aj teplé oblečenie a generátory elektriny.

Ako píše agentúra AFP, najnovší balík pomoci nebude obsahovať strely s plochou dráhou letu Taurus, ktoré Ukrajina už dlhšiu dobu žiada, ale Nemecko ich dosiaľ odmietlo poskytnúť.

Pistorius však v piatok avizoval, že nemecká vláda by o dodávke striel mohla rozhodnúť do dvoch týždňov. Rozhodnutie v tejto veci podľa neho nie je jednoduché a je potrebné objasniť množstvo aspektov vrátane politických i vojenských.

Na najnovších rokovaniach na základni Ramstein budú prítomní zástupcovia vyše 50 štátov vrátane USA s cieľom koordinovať podporu pre Ukrajinu, ktorá pokračuje v protiofenzíve proti ruským jednotkám.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko a Slovensko napriek žalobe nezrušia embargo na ukrajinské obilie. Maďarsko kritizuje Brusel

Ukrajina v pondelok oznámila, že na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podala žaloby proti svojim trom susedom z EÚ - Maďarsku, Poľsku a Slovensku - za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

Trojica stredoeurópskych krajín oznámila tieto zákazy s cieľom chrániť svojich poľnohospodárov po tom, ako Európska komisia minulý piatok odmietla predĺžiť platnosť opatrení voči štyrom ukrajinským agroproduktom, ktoré tento rok prijala po dohode s členskými štátmi EÚ susediacimi v Ukrajinou.

Kyjev v súvislosti s rozhodnutím svojich susedov avizoval, že podnikne právne kroky.

Zákazy dovozu viedli k nepríjemnej diplomatickej roztržke s Poľskom, ktoré je najvernejším spojencom Kyjeva v boji proti Rusku.

Prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková však v pondelok vo svojom vyhlásení ozrejmila, že pre Kyjev je "mimoriadne dôležité dokázať, že jednotlivé členské štáty nemôžu zakázať dovoz ukrajinského tovaru". "Preto proti nim podávame žaloby" vo WTO, dodala Svyrydenková.

Ministerka súčasne v mene Ukrajiny vyjadrila nádej, že trojica stredoeurópskych štátov zruší svoje obmedzenia a "my nebudeme musieť dlho riešiť túto záležitosť na súdoch".

Pripomenula, že ukrajinskí vývozcovia "naďalej znášajú značné straty" v dôsledku prestojov, dodatočných nákladov a neschopnosti plniť dohody v zahraničí.

Rezort hospodárstva dodal, že Ukrajina vzniknutú situáciu "vníma ako porušenie medzinárodných záväzkov zo strany troch krajín EÚ". Ukrajina sa tiež domnieva, že jednostranné kroky členských štátov EÚ v oblasti obchodu sú neprijateľné a "všetky členské krajiny bloku musia koordinovať a harmonizovať obchodnú politiku, keďže patrí do výlučnej kompetencie EÚ".

Bíreš: Žaloba Ukrajiny nás prekvapila. Ochrana nášho trhu je prioritou, embargo nerušíme

Mohlo by Vás zaujímať Bíreš: Žaloba Ukrajiny nás prekvapila. Ochrana nášho trhu je prioritou, embargo nerušíme

Maďarsko kritizuje Brusel

 Bruselské rozhodnutie nepredĺžiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do piatich členských krajín EÚ susediacich s Ukrajinou je nehorázne, neprijateľné a netransparentné, uviedol v pondelok v Bruseli maďarský minister pôdohospodárstva István Nagy v reakcii na ukrajinskú žalobu.

Podľa Nagya vážne problémy spôsobuje skutočnosť, že Európska komisia nepredĺžila dočasný zákaz dovozu, ale samostatnou politickou otázkou je, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová túto záležitosť nekonzultovala s lídrami členských krajín EÚ, ale s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským.

Maďarský minister zdôraznil, že zákaz dovozu obilia musí byť obnovený a ak ho chce ktorákoľvek krajina uvoľniť alebo požiadať o výnimku, môže tak urobiť. Dodal, že riešením je prepraviť veľké množstvo obilia cez solidárne koridory, a to nie na európske trhy, ale do tretích krajín.

Poľsko zachová zákaz dovozu obilia

Poľsko bude naďalej uplatňovať zákaz dovozu ukrajinského obilia, hoci Kyjev toto opatrenie napadol na pôde WTO.

"Myslíme si, že je správne, vyplýva z ekonomickej analýzy a právomocí vyplývajúcich z práva EÚ a medzinárodného práva," uviedol v pondelok hovorca poľskej vlády Piotr Müller vo svojom vystúpení v televízii Polsat News.

Dodal, že Varšava podporuje Ukrajinu vo vojne rozpútanej Ruskom, lebo ide aj o bezpečnosť Poľska. Súčasne však upozornil, že sa nemôže stať, aby Poľsko v prípade ohrozenia svojich ekonomických alebo poľnohospodárskych záujmov ustúpilo "pred takýmto morálnym alebo iným právnym nátlakom", čím mal zjavne na mysli žalobu zo strany Kyjeva. Zdôraznil, že žaloba podaná Ukrajinou na pôde WTO nezmení postoj Poľska, ktoré nemá v úmysle ustúpiť od tohto embarga.

(est, tasr)

Minúta  |  

Generál Syrskyj: Ukrajinské oddiely pri Bachmute zlikvidovali elitné ruské brigády

Ukrajinská armáda v pondelok ohlásila, že v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zničila niekoľkoelitných ruských brigád. Podľa agentúry DPA o tom informoval ukrajinský generál Olexandr Syrskyj, ktorý velí ukrajinským pozemným silám a v uplynulých dňoch oznámil oslobodenie obcí Andrijivka a Kliščijivka v blízkosti mesta Bachmut.

"V bojoch v oblasti Bachmutu sa podarilo poraziť niektoré z najlepších jednotiek nepriateľa. Boli rozdrvené a úplne stratili svoju bojaschopnosť," uvádza sa v Syrského vyhlásení z pondelka.
Išlo o jednotky 72. motostreleckej brigády a 31. a 83. výsadkársku brigádu.

Syrskyj tiež uviedol, že ukrajinské jednotky pokračujú v postupe a úspešne prerazili ruskú obrannú líniu. Zdôraznil súčasne, že celková situácia na východnom fronte je zložitá. Podľa neho sa Rusko nevzdalo plánu obnoviť útoky smerom na mestá Kupiansk a Lyman na východe Ukrajiny.

Agentúra DPA vo svojej správe pripomenula, že tvrdenia aktérov bojov nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

O mesto Bachmut v Doneckej oblasti sa intenzívne bojuje už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022. Ruské jednotky sa Bachmutu zmocnili v máji, ale Ukrajina po začatí svojej protiofenzívy - v júni - získala späť približne 50 štvorcových kilometrov územia v okolí tohto mesta.

(tasr)

Minúta  |  

Pročka napadli v Lučenci. Do hlavy mu hodili vajcia

OĽaNO pred voľbami pokračuje v zbieraní kontroverzných incidentov. Poslanec Jozef Pročko sa dostal do sporu s mužmi na námestí v Lučenci. Jeden z nich mu po slovnej prestrelke hodil do hlavy vajcia.

Platforma Pečivale Roma strany OĽaNO a priatelia mala stretnutie na juhu Slovenska v Lučenci. Poslanec OĽaNO Jozef Pročko sa na miestnom námestí dostal do sporu s niekoľkými mužmi, ktorých si začal aj natáčať. Jeden z nich v tričku s proruským nápisom Brat za brata mu hodil do hlavy vajíčka.

Ďalšieho z prítomných pánov obvinil, že ho zozadu udrel päsťou do hlavy. Keďže sa snažil z námestia odísť, politik ho prenasledoval a celý incident nahrával.

Narazili aj na hliadku mestských policajtov, ktorí však údajného násilníka nezadržali a nechali ho odísť autom. Odôvodnili to "stretom záujmov" a tým, že celú udalosť musia najskôr formálne ohlásiť. Pročko takýto postup skritizoval.

"Takže takto to bude. Ľudia nás budú napádať a mestskí policajti v Lučenci budú rozprávať, že ho nemôžu zadržať, lebo je to stret záujmov," sťažoval sa poslanec.

Okrem Pročka sa námestí nachádzal aj poslanec Peter Pollák mladší.

(est)

Minúta  |  

Pápež prijal nového ruského veľvyslanca, hovorili o mieri na Ukrajine

Pápež František v pondelok prijal nového ruského veľvyslanca pri Svätej stolici Ivana Soltanovského. Okrem iného diskutovali o pontifikových snahách dosiahnuť mier na Ukrajine.

Soltanovskij, ktorý je dlhoročným diplomatom, pre ruskú štátnu agentúru TASS povedal, že s pápežom sa "rozprávali o misii pápežovho mierového vyslanca na Ukrajine kardinála Mattea Zuppiho a dohodli sa na úprimnom a otvorenom dialógu postavenom na vzájomnom rešpekte".

Pápež začiatkom roka Zuppiho poveril, aby viedol mierovú misiu s cieľom pokúsiť sa zastaviť rusko-ukrajinskú vojnu. Odvtedy navštívil Moskvu, Kyjev či Peking. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň podľa TASS naznačil, že osobitný vyslanec by mohol Moskvu opäť navštíviť.

Pápež František volá po mieri na Ukrajine pravidelne, hoci na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 čelil kritike za to, že neoznačil Moskvu za agresora. Deň po začatí invázie však uskutočnil nezvyčajný krok – navštívil ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici, aby "vyjadril svoje znepokojenie nad vojnou".

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka odmietol, že by plánoval kandidovať za prezidenta

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka neplánuje kandidovať za prezidenta. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti. Pripomenul, že kandidatúru už v minulosti jasne odmietol.

"Vzhľadom na šíriace sa špekulácie považujem za potrebné celkom jasne povedať, že moje osobné rozhodnutie, o ktorom som dnes hovoril na tlačovom vyhlásení, sa netýka mojej možnej kandidatúry na post prezidenta SR, ktorú som už v minulosti jasne odmietol," uviedol Žilinka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.