Preskočiť na obsah
  |  

Výstavba komplexu Eurovea po 4 rokoch finišuje

BRATISLAVA – Pokračovanie výstavby komplexu Eurovea od developera J&T Real Estate (JTRE) ide po štyroch rokoch prác do finále. Ako informuje hovorca developera Daniel Suchý, po otvorení rozšírenia nákupného centra, priľahlých verejných priestorov a dokončení administratívnych a bytových budov, vrátane prvého slovenského mrakodrapu, sprístupnili aj zostávajúcu časť predĺženia dunajskej promenády.

Pri tejto príležitosti odhalili na novom námestí na nábreží sochu od Viktora Freša s názvom Octahedral Body. Dôležitou súčasťou novovznikajúcej mestskej štvrte Eurovea City sú podľa JTRE verejné priestory. „Cieľom developera, urbanistov a architektov bolo vytvoriť prepojenia s Dunajom a plynulý prechod k nábrežiu. Dôležitým kompozičným prvkom sa stali mestské osi, ktorých kríženie sa odohráva priamo v predpolí Eurovea Tower," vysvetľuje investor.

Hlavnou tepnou zóny bude bulvár Pribinova. Dva pruhy sú pre automobily a medzi nimi je cesta pre bicykle, kolobežky a ostatné alternatívne formy dopravy. Premenu nábrežia zavŕši vybudovanie skateparku s bežeckým cvičiskom na doposiaľ nevyužívanom priestranstve pod Mostom Apollo. „V spolupráci s hlavným mestom a organizáciou Be Cool je už na stole pripravená štúdia riešiaca celkovo 1 800 štvorcových metrov určených na šport,“ dodáva projektový manažér Ľuboš Kaštan.

(sita)

  |  

Lavrov obvinil nielen západné mocnosti, ale aj Arménsko z prilievania oleja do ohňa v konflikte o Karabach

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu na pôde Organizácie spojených národov v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že "ťahajú za nitky", aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom. Dodal však, že aj samotné Arménsko "prilieva z času na čas olej do ohňa". Správu publikovala agentúra AFP.

Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. "Je absurdné nás z toho obviňovať," poznamenal Lavrov.

"Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu," dodal ruský minister.

Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s "Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia".

Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.

Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že "Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu - čisto a jednoducho".

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

(tasr)

  |  

Arménsko vyzvalo OSN, aby do Karabachu vyslala misiu na monitorovanie práv

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v sobotu vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN), aby vyslala misiu na zaistenie bezpečnosti etnických Arménov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach po tom, ako sa tohto územia zmocnil Azerbajdžan. Informuje o tom agentúra AFP.

Mirzojan na pôde OSN obvinil Azerbajdžan z plánovania etnických čistiek v Náhornom Karabachu. OSN by podľa neho mala okamžite poslať do regiónu misiu na "monitorovanie a posúdenie situácie v oblasti ľudských práv, humanitárnej a bezpečnostnej situácie na mieste".

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov v ten istý deň na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že jeho krajina bude Arménov v Náhornom Karabachu rešpektovať. "Chcel by som zopakovať, že Azerbajdžan je odhodlaný reintegrovať etnických Arménov žijúcich v karabašskej oblasti Azerbajdžanu ako rovnocenných občanov," povedal Bajramov.

"Naďalej pevne veríme, že pre Azerbajdžan aj Arménsko existuje historická príležitosť na nadviazanie dobrých susedských vzťahov a mierové spolužitie," dodal azerbajdžanský minister.

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

(tasr)

  |  

Západ de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov, vyhlásil Lavrov

Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje agentúra AFP.

"Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.

Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom, a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.

Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západ "de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov", povedal Lavrov.

"Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú "na vlastnú päsť".

Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii. Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.

Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia - vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 - a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.

Lavrov sa Zelenského plánu "vysmial" a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu. "Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania," povedal Lavrov. "Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje," zakončil.

(tasr)

  |  

Nemecký kancelár Scholz je za sprísnenie kontrol nelegálnej migrácie

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že je za sprísnenie hraničných kontrol s cieľom zastaviť prílev nelegálnej migrácie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď sa množia výzvy na prijatie medzistraníckeho prístupu s cieľom obmedziť počet žiadateľov o azyl, ktorí môžu vstúpiť do krajiny.

Zákonodarcovia pod zvyšujúcim sa tlakom hľadajú odpovede na narastajúci počet utečencov, čo v mnohých regiónoch vedie k praktickým problémom. Spolkové krajiny a obce preto čoraz častejšie upozorňujú na to, že sú preťažené.

Do Európy a Nemecka prichádza veľa ľudí, pričom ich počet sa "dramaticky zvyšuje", povedal Scholz v sobotu počas politického zhromaždenia svojej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v meste Norimberg.

"Nemecko sa zaviazalo dodržiavať právo na azyl. Tí, ktorých žiadosti boli zamietnuté, alebo sa dopustili trestných činov, však musia byť podľa neho tiež repatriovaní," zdôraznil kancelár, ktorý je pri moci od 8. decembra 2021.

V diskusii o prísnejších obmedzeniach migrácie sa Scholzova koaličná vláda a opozičná Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) navzájom vyzývajú, aby našli spoločné riešenia.

"Ak chceme zvládnuť túto výzvu, strany v nemeckom Bundestagu (Spolkovom sneme) musia byť pripravené zomknúť svoje rady," povedal v sobotu pre denník Süddeutsche Zeitung generálny tajomník CDU Carsten Linnemann.

Líder CDU Friedrich Merz podľa DPA taktiež vyzval Scholza, aby v spolupráci s jeho stranou našiel riešenie narastajúceho počtu utečencov v Nemecku.

"Mladšími" partnermi Scholzovej koaličnej strany sú Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá podporuje podnikanie, a Strana zelených, ktorá sa zasadzuje za ochranu životného prostredia.

(tasr)

  |  

Nehoda vlaku a chodcov si v okrese Humenné vyžiadala jednu obeť

Jednu obeť si v sobotu vyžiadala dopravná nehoda vlaku a chodcov pri Hažíne nad Cirochou v okrese Humenné. Pre TASR to uviedol operačný dôstojník Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove.

"Jedna osoba sa zranila a druhá zraneniam podľahla. Na mieste zasahovali piati hasiči s jedným kusom techniky z Humenného," povedal s tým, že príčiny nehody sú v štádiu vyšetrovania.

(tasr)