Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko pozastaví dovoz slnečnicových semien z Ukrajiny

Bulharská vláda schválila dočasné zastavenie dovozu slnečnicových semien z Ukrajiny. Ako v stredu informoval bulharský premiér Nikolaj Denkov, reagovala tým na protesty poľnohospodárov a bude podporovať miestnu produkciu farmárov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Ilija Prodanov, zástupca farmárov, ktorí protestujú od pondelka 18. septembra, v stredu pre televíznu stanicu bTV potvrdil, že dohodu s vládou dosiahli v predchádzajúci večer.

Dovoz ukrajinských semien do Bulharska bude zastavený dovtedy, kým sa obe krajiny nedohodnú na zodpovedajúcich dovozných kvótach.

Aj bulharskí producenti obilia žiadajú zákaz dovozu pšenice, kukurice a repkového semena z Ukrajiny, pretože sa obávajú neférovej konkurencie.

Dohoda medzi Bulharskom a Ukrajinou musí počkať, kým sa neuskutoční plánované stretnutie o tejto záležitosti medzi Európskou komisiou a Ukrajinou.

(tasr)

  |  

Szijjártó: Maďarsko po mnohých desaťročiach opäť pošle človeka do vesmíru

Maďarsko po dlhých desaťročiach opäť pošle človeka do vesmíru, uviedol v stredu na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó z amerického Houstonu. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó v utorok pricestoval do Texasu, aby podpísal zmluvu so spoločnosťou Axiom Space, ktorá úzko spolupracuje s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA).

Šéf maďarskej diplomacie spresnil, že v zmluve bolo zadefinované obdobie od októbra 2024 do začiatku roku 2025, v rámci ktorého bude môcť maďarský astronaut stráviť tridsať dní na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Testy maďarského astronauta vo vesmíre podľa Szijjártóa výrazne pomôžu rozvoju high-tech priemyslu v Maďarsku s obzvlášť vysokou pridanou hodnotou, či už v oblasti zdravotníctva alebo vo vývoji súvisiacom s moderným priemyslom.

Maďarský astronaut bude členom medzinárodného štvorčlenného tímu. V súčasnosti sú do výcviku zaradení štyria maďarskí kandidáti na astronautov, prvú fázu výcviku a testovania začnú v Austine a Houstone tento október.

Prvým maďarským kozmonautom je Bertalan Farkas, ktorý sa v roku 1980 do vesmíru dostal na palube kozmickej lode Sojuz 36 spolu s Valerijom Nikolajevičom Kubasovom. Absolvoval aj pobyt na orbitálnej stanici Saľut 6.

(tasr)

  |  

Veľké sklamanie predstavenstva Klubu akcionárov VVS: Odchod zástupcu Košíc ich prekvapil

KOŠICE – Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) je sklamaný z odchodu zástupcu Košíc z predstavenstva VVS. Uviedol to v tlačovej správe.

Podľa člena správnej rady Klubu akcionárov VVS a člena predstavenstva VVS Daniela Kratkeho považujú za prirodzené, aby Košice ako najväčší akcionár vodárenskej spoločnosti mali v jej vedení zastúpenie „Stav, keď Košice zastúpenie vo vedení VVS nemali, nebol šťastný a veril som, že zvolením nominanta Košíc, pána Ladislava Lörinca, v decembri 2022 sa normalizuje,“ uviedol.

Lörinc sa však vzdal ako funkcie v predstavenstve VVS, tak aj v mestskej rade. „Po neprehľadnej diskusii a rozhodovaní mestského zastupiteľstva, na ktoré nečakane a bez predošlého dôkladného oboznámenia poslancov s témou primátor predložil materiál týkajúci sa Dlhopisového programu garantovaných výnosov VVS. Predložený materiál pritom obsahoval viaceré skreslené i nepravdivé údaje. Po zmätočnej diskusii poslanci neprijali k tomuto bodu programu dokonca žiadne z troch navrhnutých uznesení, a preto postoj mesta Košice k Dlhopisovému programu garantovaných výnosov je taký istý ako pred konaním mestského zastupiteľstva,“ uviedol Klub akcionárov VVS.

Mesto by pritom z Dlhopisového programu garantovaných výnosov mohlo získať každý rok 1,1 milióna eur, a teda počas doby splatnosti dlhopisov 20 rokov by išlo dohromady o temer 23 miliónov eur. ,,Ak sa Košice tejto možnosti vzdajú, alebo sa o ňu pripravia, bude to znamenať väčšie výnosy pre ostatné mestá a obce, ktoré prejavili o výnosy z dlhopisov enormný záujem,“ vraví Kratky a dodáva, je ich poslaním je prinášať o programe objektívne informácie, aby sa akcionári mohli kvalifikovane rozhodovať, no nikoho nepresviedčajú, ani to nepotrebujú.

,,Nie celkom rozumiem tomu, čo sa udialo, viaceré vyhlásenia aktérov sú prekvapivé, pretože sú v rozpore s ich predošlými krokmi, ale rozhodnutia Košíc ako akcionára sú vnútornou záležitosťou mesta a neprináleží nám ich akokoľvek hodnotiť. Verím, že situácia v Košiciach sa veľmi rýchlo upokojí a žiadnym spôsobom nenaruší spoluprácu dohodnutú v memorande ešte na sklonku minulého roka,“ dodal Kratky.

Upozornil pritom aj na dva fakty. V prvom rade členovia predstavenstva VVS zastupujú záujmy všetkých akcionárov, nie iba tých, ktorí ich do funkcie nominovali. To, že niektorí akcionári vnímajú svojich nominantov vo VVS ako svojich vyslancov zastupujúcich výlučne ich záujmy, podľa Kratkeho vyplýva z nepochopenia právnej úpravy. Rovnako nepovažuje za zdravé, ak zástupca akcionára charakterizuje situáciu vo vedení mesta ako toxické prostredie typické napätím, neprehľadnosťou a bojmi, v rámci ktorých verejne odznievajú nepravdivé informácie. Takýto stav môže podľa Kratkeho sekundárne uškodiť i samotnej spoločnosti.

(sita)

  |  

Mesto spúšťa registrácie do novej parkovacej zóny v Ružinove

BRATISLAVA – Mesto v stredu spustilo registrácie na nákup parkovacích kariet pre novú parkovaciu PAAS zónu v Ružinove v lokalite Štrkovec. Ako informuje hlavné mesto na sociálnej sieti, regulované parkovanie v tejto zóne spustia 25. októbra.

Po tomto dátume bude možné v časoch regulácie v zóne parkovať už len s platnou parkovacou kartou PAAS alebo po úhrade hodinového parkovného. Zóna RU3 – Štrkovec bude spoplatnená v čase od 12:00 do 24:00 cez pracovné dni (sadzba 1,50 eura/hod). Parkovaciu kartu si môžete vybaviť jednoducho online cez stránku TU.

Počas leta pribudlo v Bratislave niekoľko nových parkovacích zón PAAS. Od 31. júla funguje v centre mesta parkovacia zóna SM0 Centrum – Panenská, v lokalite ohraničenej nábrežím a ulicami Palisády, Dostojevského radom a Ulicou 29. augusta. Koncom augusta pribudli PAAS zóny v lokalite Biely kríž v Novom Meste a v časti Klingerovej kolónie v Ružinove. Od 25. septembra pribudne nová PAAS zóna v Petržalke – na Dvoroch V, VI a v lokalite Šustekova.

(sita)

  |  

Arménsky premiér: Jerevan sa nepodieľal na dohode o prímerí v Náhornom Karabachu

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu uviedol, že Jerevan sa nepodieľal na príprave dohody o prímerí medzi Azerbajdžanom a arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Arménsko sa nepodieľalo na príprave textu vyhlásenia o prímerí v Náhornom Karabachu za sprostredkovania ruských mierových síl," povedal Pašinjan. Zároveň zopakoval, že Arménsko nemá v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach svojich vojakov. Dodal, že je „veľmi dôležité", aby sa prímerie dodržalo.

Azerbajdžanské sily v utorok spustili v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú „protiteroristickú" operáciu, ktorej cieľom je „obnovenie ústavného poriadku".

Arménski separatisti v Náhornom Karabachu v stredu vyhlásili, že zložia zbrane na základe dohody o prímerí. Podľa arménskych médií dohoda mala začať platiť v stredu od 13.00 h miestneho času (11.00 h SELČ).

Dohodu sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom vyjednávania s velením kontingentu ruských mierových síl v tomto regióne. Podľa miestnych médií obsahuje aj podmienky, že z územia Náhorného Karabachu sa stiahnu arménske vojenské jednotky a ich výzbroj, a že budú odzbrojené miestne ozbrojené sily.

Arménski separatisti tiež oznámili, že prijali návrh Baku na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu.

(tasr)

  |  

Premiér: Minimálna konsolidácia bude 3 percentá, optimálna 5 percent HDP

Minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), alebo 0,75 percenta HDP ročne. Optimálne číslo je skôr bližšie k 5 percent HDP, uviedol v stredu po rokovaní vlády dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Avizoval, že konkrétne možnosti, ako by to mohla budúca vláda vyskladať z rôznych zdrojov podľa vlastných priorít, predstaví jeho kabinet do dvoch týždňov.

Premiér pripomenul, že Európska komisia (EK) prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ a zároveň najhorší v únii, na úrovni okolo 6 percent HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava na finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom. Zároveň má SR investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 miliárd eur a na prioritné oblasti by preto malo ísť viac peňazí.

Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutná, mala by byť však zároveň inteligentná. „Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3 R - reformy, rast a rozpočet," priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutná.

Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok. „Sú to v podstate 9 až 10 miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 % HDP koncom budúceho volebného obdobia. Toto je samozrejme pre krajinu ako Slovensko neúnosné," upozornil.

Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 percenta, 2,6 percenta, 2,2 percenta a 1,7 percenta HDP. „Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 percent, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie," vyčíslil Horváth.

Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo. Podobné konsolidačné úsilie sa podarilo dosiahnuť po veľkej finančnej kríze medzi rokmi 2010 a 2013. „Táto trajektória deficitov zabezpečuje, že by sa nám čistý dlh, miera čistej zadlženosti stabilizovala niekde na úrovni 50 percent HDP," konštatoval minister.

Tento plán je podľa neho zvládnuteľný aj pre slovenskú ekonomiku. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky. „Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje," dodal Horváth.

(tasr)