Spojené štáty doručili humanitárnu pomoc obetiam katastrofických záplav v Líbyi, oznámilo v stredu americké veľvyslanectvo v tejto severoafrickej krajine. TASR prevzala štvrtkovú správu z tlačovej agentúry DPA.
Dodávky boli poskytnuté cez program americkej vlády pre zahraničnú pomoc USAID a zahŕňajú núdzové prístrešky, prikrývky, hygienické potreby, plastické fólie a nádoby s vodou, uviedlo veľvyslanectvo USA na platforme X (predtým Twitter).
Humanitárne zásoby z amerického veľkoskladu v Dubaji dorazili do východolíbyjského prístavného mesta Benghází a ľuďom v núdzi ich rozdelia Organizácia OSN pre migráciu (IOM) a ďalšie humanitárne organizácie. USA na začiatku tohto týždňa oznámili ďalšiu pomoc Líbyi vo výške 11 miliónov dolárov.
Silná búrka Daniel zasiahla severoafrickú krajinu 10. septembra. V horách nad prístavom Darna sa pretrhli dve priehrady a voda z nich zmietla obrovské časti mesta, ktoré malo pred katastrofou približne 100-tisíc obyvateľov. Údaje o počte mŕtvych po záplavách sú protirečivé.
Zatiaľ úrady identifikovali asi 4-tisíc tiel, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Záchranári sa však obávajú, že spod trosiek a bahna vytiahnu ďalšie tisíce mŕtvych.
Aktuálnu roztržku medzi Poľskom a Ukrajinou je potrebné vnímať ako nedorozumenie a brať ju s odstupom. Zhodli sa na tom slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.
"Rozprávala som sa o tom s pánom prezidentom (Andrzejom) Dudom. On to jeho vyhlásenie (premiéra Mateusza Morawieckeho) vnímal - a to je priestor na ozrejmenie toho, čo sú fakty a čo sú prípadne ich interpretácie - iba ako oznámenie, že nebudú poskytovať nové zbrane. Toto je jeho interpretácia premiérových slov," vysvetlila slovenská prezidentka.
Podľa Pavla je potrebné sa na situáciu pozerať s odstupom a počkať, čo sa nakoniec bude diať. "Ja som nezaznamenal nič, čo by sa dalo nazvať nejakou závažnou roztržkou. To, čo bolo povedané, vôbec nemusí znamenať, že spolupráca alebo podpora Ukrajiny zo strany Poľska by snáď mala prestať. To rozhodne nie," dodal český prezident.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu oznámil, že Poľsko nebude Ukrajine dodávať zbrane a vyzbrojovať bude svoju armádu. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska. Tie sa vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj po 15. septembri.
Následne Ukrajina podala proti týmto trom krajinám sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Rozpory sa ďalej vystupňovali, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave pred Valným zhromaždením OSN v utorok kritizoval nemenované európske krajiny, ktoré podľa neho predstierajú solidaritu s Ukrajinou, avšak v skutočnosti nahrávajú Rusku. Po týchto vyjadreniach si Poľsko predvolalo ukrajinského veľvyslanca.
Prezidentka SR a prezident ČR sa stretli v stredu na česko-slovenskom galavečere pri príležitosi 30 rokov samostatnosti SR a ČR a tiež 30 rokov členstva oboch krajín v OSN.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Počas augusta a septembra pracovníci Správy Národného parku (NP) Slovenský raj aktívne odstraňujú invázne nepôvodné druhy rastlín. Ich rozšírenie zaznamenávajú ochranári najmä v severnej časti územia.
Informovala o tom Správa NP na svojej webovej stránke s tým, že ako problémové sa javia najmä tri druhy. Ide o netýkavku žliazkatú, ktorá sa dostáva do A zóny národného parku v Prielome Hornádu. „Semená netýkavky prichádzajú tokom Hornádu z hornej časti rieky od obcí Hranovnica, Spišský Štiavnik a Betlanovce. Následne rastlina vyrastá v pobrežných partiách kaňonu, ide po prírodnej stránke o mimoriadne cenné územie,“ uvádzajú ochranári.
Problémy tiež spôsobuje zlatobyľ kanadská, ktorá sa vyskytuje na severnom okraji národného parku na hranici so Spišskou kotlinou, v lokalitách Čingov, Ďurkovec, Podlesok. Rastie na neobhospodarovaných plochách, rumoviskách, veľmi častá je v okolí ciest a v priemyselných areáloch v okolí Spišskej Novej Vsi. Tento druh podľa Správy NP v poslednom čase rýchlo expanduje na veľké plochy a vytláča pôvodné rastlinné spoločenstvá.
Treťou problémovou rastlinou je pohánkovec japonský, ktorý rastie v skupinách a tie sa z roka na rok zväčšujú. Dosahuje výšku až okolo troch metrov. „Invázne druhy rastlín majú potenciál rýchleho šírenia a vytláčania pôvodných druhov. V národnom parku, hlavne v prísne chránených častiach, by sme nemali dopustiť ich rozšírenie. Preto buďme starostliví a likvidujme tieto rastliny na svojich pozemkoch. Odstraňovanie je potrebné pred dozretím semien a ich rozšírením po okolí,“ dodáva Správa NP.
Prezidentka Zuzana Čaputová a minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorí sa 18. až 22. septembra zúčastňujú na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku, sústredili svoje vystúpenia predovšetkým na tému vojny na Ukrajine, venovali sa však aj klimatickým zmenám či dezinformáciám v online priestore.
Vojna na Ukrajine
Na začiatku svojho prejavu sa prezidentka Čaputová venovala vojne na Ukrajine. Ako uviedla, ruské vojská už viac ako 570 dní zabíjajú ukrajinských civilistov, unášajú deti a deti a ničia mestá. „Bombardujú infraštruktúru a prístavy, ktoré vyvážajú ukrajinské obilie tým, ktorí ho potrebujú v Bangladéši alebo Egypte. Moskva musí dovoliť, aby obilie mohlo opätovne opúšťať ukrajinské prístavy. V rámci Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN nemôžeme tvrdiť, že sme za mier alebo globálnu potravinovú bezpečnosť a zároveň zatvárať oči pred tými, ktorí ju podkopávajú," vyhlásila prezidentka.
Prezidentka pokračovala s tým, že je potreba novej agendy pre mier, no v prvom rade je potrebné, aby Rusko, ktoré je členom Bezpečnostnej rady OSN spravilo jasné kroky vedúce k mieru.
"Máme kolektívnu povinnosť urobiť všetky možné kroky, aby sme zabránili Rusku držať svet ako rukojemníka jeho imperialistických chúťok," uviedol v stredu minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorý vystúpil na otvorenej debate Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
Témou debaty bolo "Udržiavanie účelov a princípov Charty OSN cez efektívny multilateralizmus: zachovanie mieru a bezpečnosti na Ukrajine". Minister pripomenul, že za posledných 19 mesiacov sme svedkami nevyprovokovanej, neoprávnenej a nezákonnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.
"Moskva namiesto zodpovednosti za dodržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti podkopáva základné a nesporné princípy Charty OSN. Robí to vraždením aj šírením skazy pod vymyslenými zámienkami či nánosom propagandy," uviedol Wlachovský. Dodal, že Slovensko podporuje suverenitu, politickú nezávislosť aj územnú celistvosť Ukrajiny.
"Vyzývame Ruskú federáciu, aby zastavila agresiu proti Ukrajine a stiahla svoje vojenské sily z celého územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Len tak môže okamžite obnoviť mier na Ukrajine preukázať ochotu vrátiť sa k cieľom a princípom Charty OSN," povedal.
Zuzana Čaputová a Miroslav Wlachovský v New Yorku. Foto: X/Miroslav Wlachovsky
Klimatické zmeny
Prezidentka sa ďalej venovala klimatickým zmenám. „Naše mestá sa stavajú horúcejšími, naše oceány kyslejšími a naša zem suchšia. Je to dôsledok zmeny klímy, ktorú spôsobil človek. Toto leto nám opätovne ukázalo, čo nás čaká, ak budeme sedieť so založenými rukami," uviedla Čaputová s tým, že najhorším scenárom je možné ešte zabrániť.
„Potrebujeme sa zobudiť. Nebojujeme so žiadnou vonkajšou hrozbou. Toto nie je meteorit smerujúci k Zemi. Ide o existenčnú krízu, ktorú sme vytvorili my sami – a my sami ju aj musíme vyriešiť," doplnila prezidentka a pokračovala s tým, že v polovici cesty k roku 2030 sa pozitívne vyvíja len 12 percent cieľov udržateľného rozvoja. Tieto ciele nie sú dobrovoľnými usmerneniami, ale konkrétnymi ukazovateľmi pre vytvorenie sveta, ktorý je postavený na spravodlivosti, rovnosti a stabilite," dodala Čaputová.
Wlachovský v New Yorku v mene Slovenskej republiky podpísal aj dohodu v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci. Dohoda je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní s cieľom účinnejšie chrániť oceány a udržateľne využívať morskú biodiverzitu, pripomína komunikačný odbor MZVEZ.
Dezinformácie a nenávistné prejavy v online priestore
Čaputová venovala pozornosť aj novým technológiám. Technologický pokrok podľa nej však napreduje rýchlejšie ako vývoj ľudského myslenia a emócií, čoho je dôkazom napríklad rýchly rast platforiem sociálnych médií, s čím súčasne súvisí záplava dezinformácii a nenávistných prejavov. „Sociálne platformy odstránili bariéry po celom svete a spájajú ľudí ako nikdy predtým. Zničili však aj bariéry, ktoré chránili práva a integritu iných. Každá technológia sa musí používať s cieľom zachovať a chrániť dôstojnosť a práva každého jednotlivca," vyhlásila Čaputová s tým, že ak sa tejto otázke nebude venovať pozornosť, nové technológie sa stanú "steroidmi" pre všetky krízy.
„Stretnutia s mladými ľuďmi zo Slovenska vo mne zanechávajú veľký optimizmus do budúcnosti. Výskumy ukazujú, že rovnosť je pre nich najdôležitejšou spoločenskou hodnotou. Mali by sme počúvať naše deti a pracovať na dosiahnutí vízie ľudstva, kde je rovnosť pravidlom, nie výnimkou. Kde rozvoj môže byť udržateľný a odolný voči zmene klímy. Kde môžeme žiť v mieri," uzavrela prezidentka.
Šéf slovenskej diplomacie vystúpil aj na podujatí pri príležitosti podpisu Globálnej deklarácie o informačnej integrite v online priestore, iniciovanej Holandskom a Kanadou. "Musíme bojovať proti škodlivému obsahu online a musí byť zaručená sloboda prejavu," uviedol Wlachovský následne na sociálnej sieti X.
O tom, že digitálny informačný priestor potrebuje jasné pravidlá, ktoré zaručia slobodu prejavu a zabránia zneužitiu nových technológií na cenzúru či manipuláciu s informáciami, minister hovoril aj na stretnutí Freedom Online Coalition. Témou podujatia, ktoré organizovali Spojené štáty, bolo "Presadzovanie Agendy 2030 prostredníctvom inkluzívnej digitálnej politiky rešpektujúcej práva".
Čaputová aj Wlachovský sa spoločne s ďalšími predstaviteľmi vlády SR a slovenskej diplomacie zúčastnili aj na galavečere pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej a Českej republiky a ich členstva v OSN. Prezidentka si v toto výročie pripomenula spolu so svojím českým kolegom Petrom Pavlom. Informovala o tom aj na sociálnej sieti.
ŽILINA – Obyvateľov niektorých častí Žiliny zrejme prekvapí čierny a biely dym, sprevádzaný krátkymi sirénami. Nejde však o skutočný prípad núdze, ale len o cvičenie súkromnej firmy, ktorá chce týmto zvýšiť bezpečnosť v život ohrozujúcich situáciách.
Mesto upozorňuje predovšetkým obyvateľov ulíc M.R. Štefánika, J. Milca a P.O. Hviezdoslava. Domácnosti sídliace na týchto uliciach môžu vo štvrtok 21. septembra od 10:00 počuť kolísavý tón sirén, či sirény požiarnych vozidiel. Na mieste sa môže vyskytovať aj čierny či biely dym. Zatiaľ čo dnes pôjde iba o prípravu, v stredu 4. októbra prebehne cvičenie, pri ktorom budú sprievodné javy rovnaké.
Mesto Žilina na svojich sociálnych sieťach prízvukuje, že obyvatelia nebudú nijako obmedzovaní ani ohrození. V prípade, že v spomínaných termínoch zachytia dym, prípadne iné varovné signály, majú ostať pokojní a zbytočne nevolať na linky tiesňového volania.
Simulácia má zlepšiť organizáciu a bezpečnosť pracovníkov v prípade núdzových situácií, ktoré môžu v areáli nastať.
Ukrajinský agrominister Mykola Solskyj prisľúbil, že zastavuje kroky proti Slovensku, a to jednak žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ako aj zákaz dovozu slovenských agrokomodít na Ukrajinu. Uviedla to Kristína Juričková z odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš zhodnotil stredajšie (20. 9.) online rokovanie s ukrajinským ministrom ako konštruktívne, pretože sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým bude tento systém spustený a otestovaná jeho úplná funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023," priblížila.
Agrominister Bíreš podľa Juričkovej požiadal ukrajinského kolegu, aby Ukrajina zastavila všetky kroky súvisiace so žalobou proti Slovensku, ktorú avizovala, a taktiež aj vyjadrenia o zastavení obchodu s agrokomoditami zo Slovenska na Ukrajinu. „Minister Solskyj prisľúbil, že od 20. septembra tieto kroky zastavuje," dodala.
SLOVENSKO – Bratislavská polícia opäť prijíma žiadosti o vydanie novej licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby.
Žiadosti prijíma po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Informovala o tom bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.
„Pre vydanie novej licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby je potrebné predložiť žiadosť o vydanie novej licencie, kolok v hodnote 20 eur (za každú licenciu) a kolok v hodnote 33 eur za vydanie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby. Lehota na podanie žiadosti o vydanie novej licencie je tri mesiace od ukončenia mimoriadnej situácie,“ spresnila polícia.
BRATISLAVA – Slovenské národné múzeum (SNM) vydalo novú publikáciu autora Vojtecha Hamiho Clementisova hviezda. Je ďalšou z edície s názvom Zamerané na predmet, ktorá prezentuje vybrané predmety zo zbierkového fondu laickej verejnosti.
Monografia predstavuje príbeh najvyššieho štátneho vyznamenania komunistického Československa – Zlatej hviezdy hrdinu ČSSR, zavedeného v roku 1955. TASR o tom informovala vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM Zuzana Vášáryová.
Autorom monografie je kurátor SNM – Historického múzea Vojtech Hami, ktorý sa venuje faleristike, numizmatike a národným dejinám 20. storočia. „Na základe archívneho a materiálového výskumu pútavým spôsobom predkladá ucelený pohľad na túto zaujímavú faleristickú problematiku. Rozpráva príbeh najvyššieho štátneho vyznamenania v období komunistického Československa, v súčasnosti uloženého v zbierkach múzea,“ dodáva SNM.
Hami v úvode knihy zachytáva stručnú históriu vyznamenaní. Nasledujúce kapitoly venoval pozadiu vzniku a udeľovania čestného titulu Hrdina ČSSR a jednotlivým vyznamenaným. „Dôraz kladie na osobnosť Vladimíra Clementisa, ktorému bola Zlatá hviezda hrdinu ČSSR udelená in memoriam. Pozornosť sa orientuje aj na ostatné vyznamenania z Clementisovej pozostalosti, ktoré sa do múzea dostali zo zrušeného Ústavu dejín Komunistickej strany Slovenska,“ približuje múzeum.
Poznamenáva, že uvedenie publikácie do predaja je spojené so 121. výročím narodenia Vladimíra Clementisa, významného a zároveň kontroverzného slovenského politika, ktorý pomáhal budovať totalitný komunistický režim, ktorý ho neskôr odsúdil na smrť. Clementis sa narodil 20. septembra 1902 v národne uvedomelej rodine evanjelického učiteľa v Tisovci.
Je tiež jednou z osobností výstavy Hrdinovia odboja, ktorá je prístupná verejnosti v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavskom hrade od augusta tohto roku.
Delegácia zastupujúca etnických Arménov zo separatistického regiónu Náhorný Karabach pricestovala vo štvrtok do azerbajdžanského mesta Jevlach na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu. Rozhovory sú súčasťou dohody o prímerí uzatvorenej v stredu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Štátne azerbajdžanské spravodajské médium Azertag zverejnilo zábery, ako vyjednávači prichádzajú do Jevlachu. V stredu arménske separatistické sily súhlasili, že zložia zbrane a rozpustia sa.
Azerbajdžan tento týždeň spustil vojenskú operáciu v Náhornom Karabachu. Sporný región má väčšinové arménske obyvateľstvo, ale nachádza sa v medzinárodne uznaných hraniciach Azerbajdžanu.
Vo štvrtok na rozhovory v Jevlachu smerovala kolóna čiernych vozidiel a po nej nasledovalo auto s ruskou vlajkou a tabuľkami s ruskými evidenčnými číslami.
Representatives of Nagorno-Karabakh are moving towards Yevlakh, for negotiations with the Azerbaijani side pic.twitter.com/5PVNh9QaAx
Rusko vyslalo v roku 2020 do Náhorného Karabachu mierové sily, čo bola vtedy súčasť dohody o ukončení šesťtýždňovej vojny v tomto regióne. Prezident Vladimir Putin vyhlásil, že kontingent ruských mierových síl bude mať úlohu sprostredkovateľa v terajších rozhovoroch.
Arménsko a Azerbajdžan sa o Náhorný Karabach dlhodobo sporia a o toto územie viedli dve vojny – v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2020. Región je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale obývaný je prevažne Arménmi.
Výbuch, ku ktorému došlo v stredu večer počas policajnej operácie v severomaďarskom meste Ostrihom, spáchal muž, na ktorého bol vydaný zatykač. Pri explózii plynu v rodinnom dome okrem páchateľa zomrel policajt, zranilo sa celkom jedenásť policajtov a hasičov, z nich štyria ťažko. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Ústredná vyšetrovacia hlavná prokuratúra (KNYF) pre MTI uviedla, že výbuch v dome na predmestí Ostrihomu neďaleko slovenských hraníc bol zámerným činom.
Podľa prokuratúry protiteroristická jednotka TEK v stredu pre údajnú hrozbu zasahovala v Ostrihome. Zhruba o 19.00 h vtrhla do objektu, pretože osoba, na ktorú bol vydaný zatykač, nespolupracovala a vyjednávanie neviedlo k žiadnemu výsledku. Muž úmyselne spôsobil výbuch plynu. Okrem neho zomrel príslušník TEK.
Sústrasť rodine vyjadrili prezidentka Katalin Nováková aj premiér Viktor Orbán.
V Ostrihome sa koná v tomto čase aj dvojdňové výjazdové rokovanie frakcií strán vládneho bloku Fidesz-KDNP, na ktorom je prítomný aj Orbán, pripomenul server szmo.hu.
Na Slovensku si 22. septembra po prvý raz pripomenieme Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Ide o jeden z dvoch nových pamätných dní, ktoré priniesla vlaňajšia novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Okrem Dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch sa stal 6. marec Dňom obetí pandémie COVID-19.
Dátum 22. september súvisí podľa predkladateľov s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidencie žiakov a študentov.
Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor na základných a stredných školách.
„Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať jej pozitívne vzory správania," uviedli poslanci v dôvodovej správe návrhu.
Už od roku 2012 stojí pri mladých ľuďoch občianske združenie (OZ) IPčko a v náročných i krízových situáciách im anonymne, nonstop a bezplatne poskytuje odbornú psychologickú pomoc a podporu. Len v prvom polroku tohto roku tak táto internetová linka dôvery urobila 96 939 ráz, pričom napríklad v téme sebapoškodzovania zaznamenali 30-percentný nárast, v téme „stres a tlak na výkon" 21-percentný nárast, v téme „škola a vzdelávacie ťažkosti" 31-percentný nárast, v téme porúch príjmu potravy až 170-percentný nárast a pri pokusoch o ukončenie života 76-percentný nárast.
"Od vzniku IPčka je téma pocitu osamelosti v štatistikách liniek pomoci a krízových služieb číslo jeden a hneď druhou je tlak na výkon," povedal pre TASR psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro.
Podľa Madra majú mladí ľudia pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože naša spoločnosť je výrazne orientovaná na výkon, ktorý sa od nich vyžaduje či už v škole, doma, v zamestnaní, ale aj medzi rovesníkmi.
"Mladí ľudia sa boja zlyhať, boja sa sklamať a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi. Ak s týmito pocitmi ostávajú dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovania, k myšlienkam na samovraždu, ale aj k pokusom o ukončenie života," uviedol pre TASR šéf IPčka.
V súvislosti s Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch, ktorý si tento rok pripomíname po prvý raz, poukázal Madro ešte na jeden moment: "Nemalo by zostať iba pri tom, že sa do kalendára dostane tento deň. Akútne potrebujeme urobiť niečo so spoločenskou atmosférou, ktorá je silno polarizovaná. Zodpovednosť je na každom z nás. My dospelí sme vzormi pre naše deti, a tak im dajme ten správny, rešpektujúci, podporujúci a tolerantný príklad."
Bývalá vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová kúpila dom v rakúskom Kittsee 27. septembra uplynulého roku za 600-tisíc eur, pričom 455-tisíc získala z úveru a zvyšok z predaja bytu v belgickom Etterbeeku, ktorý vlastnila od roku 2008. Remišová totiž v rokoch 2004 - 2013 pracovala pre Európsku komisiu v oblasti vzdelávania. Dom v Kittsee plánuje splácať do roku 2047. Tieto informácie a svoje rozšírené majetkové priznanie poskytla neziskovej organizácii Transparency International Slovensko (TIS).
Remišovej pôvod majetku spochybnila strana Smer a Hlas, ktorá tvrdí, že mesačná splátka hypotéky mohla byť až tritisíc eur. Majetkové priznanie však uvádza, že aktuálna výška úveru, ktorý spláca s manželom, je 456 318 eur a výška mesačnej splátky 2 146 eur.
„Remišová minulý rok ako podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie zarobila 63 035 eur, pričom od roku 2015 boli jej celkové príjmy asi 432-tisíc eur nielen z funkcií ministerky a poslankyne, ale aj z prenájmu nehnuteľností," uvádza TIS na sociálnej sieti.
Predsedníčka Za ľudí pred vstupom do politiky nadobudla aj ďalšie nehnuteľnosti. V roku 2001 získala darom trojizbový byt v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. „Podľa priznania jej ho darovala mama, ktorá tam býva. V roku 2010 investovala výnos z dedičstva po otcovi do garsónky v Starom Meste a o rok neskôr získala darom od manžela polovicu jeho trojizbového bytu v bratislavskom Starom Meste. Ako politička si aj s manželom kúpila pozemok na Liptove, kde si postavili chatu," informovala nezisková organizácia.
KOŠICE – Reagovať na rezonujúce témy a stav spoločnosti v krajine chce apolitické zoskupenie umelcov Human Wave. Jeho zámerom je vytvoriť „ostrov slobody“ v zdanlivo rozdelenej spoločnosti cez konkrétne umelecko-občianske akty a aktivity.
„Ide o neformálne zoskupenie umelcov, ktorí tu pôsobia, tvoria, zhodli sa na spoločnom manifeste a chceli vytvoriť umeleckú platformu, pomocou ktorej môžu reagovať na to, čo sa deje a vyjadriť sa umelecky,“ povedal umelecký riaditeľ Tabačky a autor konceptu Peter Radkoff s tým, že zoskupenie tvorí viac ako 20 umelcov prevažne z Košíc. „Sme spojení aj s kampaňou Chcem tu zostať, takže sa nejakým spôsobom snažíme priviesť prvovoličov a mladých ľudí k tomu, aby išli voliť,“ dodal.
Výstupmi umeleckého hnutia budú v najbližšom období umelecký manifest, umelecké fotografie k jednotlivým témam projektu, umelecký videoart a finálna multimediálna performancia. Pripravujú aj inscenované voľby, kde si verejnosť bude vyberať medzi ľudskosťou a hnevom.
Belgicko zvažuje, či dodá Ukrajine svoje stíhačky F-16 americkej výroby. Uviedol to v stredu belgický premiér Alexander De Croo, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.
„Požiadal som ministerstvo obrany, aby zistilo, aké využitie môžu mať naše (stíhačky) F-16 na Ukrajine," povedal De Croo v rozhovore pre belgickú televíziu VRT v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. „Musíme zvážiť všetky možnosti," dodal.
Belgicko nahrádza svoje stíhačky F-16 novšími F-35. Belgický rezort obrany nedávno uviedol, že jeho stíhačky F-16 sú príliš staré na použitie v boji. De Croo však povedal, že môžu byť stále užitočné napríklad pri výcviku ukrajinských pilotov.
Belgicko pomôže aj s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, potvrdilo v auguste tamojšie ministerstvo obrany.
Ukrajina niekoľko mesiacov tlačí na svojich západných spojencov, aby jej dodali moderné stíhačky, ktoré by ukrajinskej armáde pomohli pri obrane pred Ruskom. Stíhačky F-16 Kyjevu zatiaľ prisľúbili Holandsko a Dánsko a Nórsko.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj získali v stredu ocenenie Global Citizen Award. Udeľuje ho Atlantická rada za prínos v oblasti medzinárodnej spolupráce. Ocenenie si prevzali počas 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Scholz uviedol, že je preňho cťou byť ocenený spolu so Zelenským. "Ruská brutálna vojna proti Ukrajine prebieha v Európe - je však aj útokom na základné princípy nášho medzinárodného poriadku," povedal. Opätovne potvrdil odhodlanie podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.
Zelenskyj ocenenie venoval vojakom, ktorí bojujú proti ruským silám, a deťom a ženám, ktoré boli zabité "ruskými teroristami". Venoval ju aj odvážnym krajinám, ktoré sú na strane Ukrajiny a podporujú ju.
Global Citizen Award je každoročne udeľovaná jednotlivcom, ktorí prispeli k pozitívnej zmene v spoločnosti a sú stelesnením odhodlania k medzinárodnej spolupráci. Udeľuje ju Atlantická rada - mimovládna organizácie, ktorá sa zameriava na podporu transatlantických vzťahov.
Vlani boli medzi ocenenými fínsky prezident Sauli Niinistö, indonézsky prezident Joko Widodo, japonský expremiér Šinzó Abe, švédska premiérka Magdalena Anderssonová, generálny riaditeľ spoločnosti Alphabeth Sundar Pichai a americký herec Forest Whitaker.
Ak by Rusko pomohlo Severnej Kórei vylepšiť jej zbrojné programy výmenou za pomoc vo vojne na Ukrajine, Soul by to považoval za "priamu provokáciu", ktorá by si vyslúžila reakciu. Uviedol to v stredu juhokórejský prezident Jun Sok-jol na 78. Valnom zhromaždení OSN, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Severokórejský vodca Kim Čong-un minulý týždeň navštívil Rusko a počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom prehĺbili vzťahy oboch krajín.
"Je paradoxné, aby stály člen Bezpečnostnej rady OSN, poverený ako najvyšší ochranca svetového mieru, viedol vojnu napadnutím inej suverénnej krajiny a dostal by zbrane a munície od režimu, ktorý očividne porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN," uviedol Jun. Dodal, že severokórejský jadrový program je vážnou hrozbou pre mier v indicko-tichomorskej oblasti aj vo svete.
Washington počas návštevy Kima v Rusku upozornil na črtajúcu sa dohodu, v ktorej rámci by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám OSN uvaleným na KĽDR.
"Ak (Severná Kórea) získa informácie a technológie potrebné na zlepšenie svojich schopností v oblasti zbraní hromadného ničenia výmenou za podporu Ruska konvenčnými zbraňami, bude takáto dohoda priamou provokáciou, ktorá ohrozí mier a bezpečnosť nielen Ukrajiny, ale aj Južnej Kórey," pokračoval juhokórejský prezident. Dodal, že Soul so svojimi spojencami sa v takomto prípade nezostanú nečinne prizerať.
Akékoľvek aktivity napomáhajúce zbrojným programom Severnej Kórey sú na základe rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN zakázané. Putin tvrdí, že Rusko, jeden z piatich stálych členov BR OSN "nikdy nič neporuší", pripomína Reuters.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Rusko chce prehĺbiť vzťahy s KĽDR vo všetkých možných oblastiach. Putin minulý týždeň na stretnutí s Kimom prijal pozvanie na návštevu Severnej Kórey a ponúkol mu, že Rusko jedného z občanov KĽDR vyšle do vesmíru.
BRATISLAVA – Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) otvorila v jej areáli v bratislavskej Petržalke materskú školu s názvom Ecovčielka. Informovala o tom na svojom webe s tým, že materská škola je úzko prepojená s univerzitou.
Zameriava sa na predškolské vzdelávanie detí vo veku od troch do šiestich rokov, pričom kladie dôraz na kreativitu, komunikáciu a ekologickú osvetu.
Materská škola je primárne určená pre deti zamestnancov a študentov univerzity. „Materská škola bola založená Ekonomickou univerzitou v Bratislave v rámci rozvojového projektu. Môžeme povedať, že na Ekonomickej univerzite v Bratislave ponúkame otvorením tohto predškolského zariadenia vzdelávanie pre tri generácie študentov – predškolákov, vysokoškolských študentov a študentov Univerzity tretieho veku," uviedol rektor EUBA Ferdinand Daňo.
Prvých škôlkarov už pritom privítali na začiatku septembra. Momentálne však stále majú dostatok voľných kapacít.
Švajčiarsky parlament prijal v stredu návrh zákona, ktorý zakazuje zahaľovanie tváre na verejnosti. Za porušenie hrozia pokuty do výšky až 1 000 švajčiarskych frankov (1 041,5 eur). TASR správu prevzala z agentúry AP a oficiálnej webovej stránky švajčiarskeho parlamentu.
Návrh podporilo 151 z celkového počtu 200 poslancov dolnej komory parlamentu (Nationalrat). Proti hlasovalo 29 a ôsmi poslanci sa zdržali hlasovania. Iniciatívu Ja zum Verhüllungsverbot (Áno zákazu zahaľovania) v referende v marci 2021 podporilo 51,2 percenta obyvateľov krajiny.
Zákaz sa vzťahuje na nikáby, burky, tvárové masky či šatky na tvárach demonštrantov na verejných priestranstvách i vo verejných budovách. Existujú však aj výnimky.
Zahalené tváre budú naďalej povolené v modlitebniach, počas slávností, či zo zdravotných dôvodov. Úrady ich môžu povoliť aj počas demonštrácií, ak to bude potrebné pri uplatňovaní základných práv slobody prejavu a zhromažďovania, píše švajčiarsky parlament.
Podobné zákazy zahaľovania už schválili švajčiarske kantóny Ticino a Gallen, ako aj európske krajiny ako Belgicko či Francúzsko.
Nikáb je šatka zahaľujúca tvár, ktorá však ponecháva úzku štrbinu pre oči. Burka je odev zakrývajúci celé telo, videnie umožňuje len hustá sieťovina v oblasti očí.
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherina Colonnová v stredu v New Yorku povedala, že rozhodnutie Poľska zakázať dovoz ukrajinského obilia je "neodôvodnený". Tento spor zvýšil napätie medzi Varšavou a Kyjevom, informuje vo štvrtok TASR podľa tlačovej agentúry AFP.
Európska únia minulý týždeň oznámila, že ukončuje dočasné obmedzenia pre dovoz ukrajinského obilia do piatich susedných štátov Ukrajiny vrátane Poľska. Varšava však oznámila, že tento zákaz nechá jednostranne v platnosti, čo podráždilo Kyjev.
"Toto napätie je poľutovaniahodné," uviedla Colonnová v interview pre AFP popri 78. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Colonnová dodala, že podľa štúdie EÚ dovoz ukrajinského obilia nenaruší trh ani neuškodí európskym farmárom.
"Trh sa nijako neotriasa a ide zrejme o vnútorné politické okolnosti, ktoré niektorých našich partnerov, žiaľ, tlačia k takémuto postoju, na ktorý nemajú žiadny dôvod," dodala.
Napätie zosilnelo v stredu, keď si Varšava predvolala ukrajinského veľvyslanca pre výroky prezidenta Volodymyra Zelenského na zasadnutí VZ OSN.
Zelenskyj povedal, že niektoré národy predstierali solidaritu s Ukrajinou. Varšava tieto výroky odsúdila ako "neodôvodnené v prípade Poľska, ktoré podporuje Ukrajinu od prvých dní vojny".
Invázia Ruska na Ukrajinu zablokovala plavebné trasy cez Čierne more a hlavnou tranzitnou trasou a cieľom exportu ukrajinského obilia sa stala EÚ.
EÚ v máji schválila obmedzenia dovozu niektorých agrokomodít do Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Slovensko, aby ochránila tamojších farmárov. Tí sa totiž sťažovali, že ukrajinský dovoz prudko znižuje ceny na domácich trhoch.
Tieto opatrenia umožňovali tranzit ukrajinských farmárskych produktov cez päť krajín do ďalších častí sveta, ale zakazovali ich predaj na domácom trhu.
Európska komisia minulý týždeň v piatok oznámila, že zákaz dovozu nepredĺži. Argumentovala tým, že "narušenia trhu v piatich členských štátoch susediacich s Ukrajinou boli odstránené".
Poľsko, Maďarsko a Slovensko oznámili, že tohto rozhodnutie EK nebudú dodržiavať. Kyjev na to reagoval oznámením, že podá proti trom štátom sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
KOŠICE – Búrať predsudky voči ľuďom bez vlastného prístrešia a podporovať spoluprácu a súdržnosť bolo cieľom stredajšieho 14. ročníka charitatívneho futbalového turnaja amatérskych hráčov s názvom Odkopnime predsudky – futbal spája.
Z Arcidiecéznej charity Košice (ACHK) o tom informovala Silvia Hrabčáková. Pravidelný turnaj aj tentoraz spojil rôzne komunity. V úvode podujatia v Športovo-zábavnom areáli na Alejovej ulici v Košiciach nastúpili proti sebe bývalí prvoligoví košickí futbalisti a ľudia bez domova, ktorí našli pomoc v službách charity. Následne na ihrisku zápolilo ďalších osem družstiev. Tie tvorili zástupcovia štátnej a mestskej polície, študentov, firiem či rómskej komunity.
Hlavným organizátorom podujatia bol Charitný dom sv. Alžbety, ktorý je v správe ACHK. Vedúca zariadenia Soňa Hlaváčová upozornila, že pomyslená hranica, ako sa dostať do náročnej životnej situácie, je veľmi tenká. „V našom charitnom zariadení máme veľa talentovaných ľudí, ktorí sa z rôznych príčin ocitli bez strechy nad hlavou. Aj takýmito športovými aktivitami chceme verejnosti priblížiť, že týchto ľudí nemáme odsúvať na okraj spoločnosti a že sú prínosom pre spoločnosť,“ uviedla.
Putovný pohár si napokon odniesli členovia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ktorí vyhrali nad zástupcami košickej mestskej polície. Na treťom mieste skončili hráči z Komunitného centra v Lipanoch.
Na snímke hráèi Strednej odbornej školy železničnej Košice a Olympijské nádeje počas 14. ročníka charitatívneho futbalového turnaja amatérskych hráčov o putovný pohár Arcidiecéznej charity Košice s názvom Odkopnime predsudky – Futbal spája! v Košiciach 20. septembra 2023. FOTO TASR František IvánNa snímke hráči Mestskej polície Košice a Gymnázia Alejová Košice počas 14. ročníka charitatívneho futbalového turnaja amatérskych hráčov o putovný pohár Arcidiecéznej charity Košice s názvom Odkopnime predsudky – Futbal spája! v Košiciach 20. septembra 2023. FOTO TASR František IvánNa snímke hráči Taurisu Rimavská Sobota a komunitného centra Lipany počas 14. ročníka charitatívneho futbalového turnaja amatérskych hráčov o putovný pohár Arcidiecéznej charity Košice s názvom Odkopnime predsudky – Futbal spája! v Košiciach 20. septembra 2023. FOTO TASR František IvánNa snímke vpravo komentátor, vľavo rozhodca a ceny počas 14. ročníka charitatívneho futbalového turnaja amatérskych hráčov o putovný pohár Arcidiecéznej charity Košice s názvom Odkopnime predsudky – Futbal spája! v Košiciach 20. septembra 2023. FOTO TASR František Iván
Najmenej dvaja ľudia prišli o život a ďalších 21 utrpelo zranenia pri ruských útokoch, ktoré v noci na štvrtok zasiahli najmenej šesť ukrajinských miest. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP odvolávajúcej sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov.
Dve obete na životoch a najmenej piatich zranených hlásili z juhoukrajinského mesta Cherson blízko frontovej línie, kde nálet zasiahol obytnú budovu, informoval tamojší gubernátor Olexandr Prokudin.
V Kyjeve bolo zranených sedem ľudí vrátane deväťročného dievčaťa, uviedol primátor Vitalij Kličko. Poškodených bolo podľa jeho slov niekoľko obytných budov a podnikov.
Najmenej šesť náletov zasiahlo štvrť Slobidskyj vo východoukrajinskom Charkove, ktoré poškodili civilnú infraštruktúru, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Dvoch zranených previezli do nemocnice.
Z mesta Čerkasy v strednej časti Ukrajiny hlásili najmenej sedem zranených, informoval ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
V Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bola zasiahnutá priemyselná zóna. Poškodených bolo viacero budov a na mieste vypukol požiar. Bezprostredne však nebolo známe, či došlo k obetiam, dodal Klymenko.
Nálety zasiahli aj mesto Rivne na severozápade Ukrajiny, informoval tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ. Prípadne obete či rozsah škôd však nebol bezprostredne známy.
Zdá sa, že Matovičovi provokácia na tlačovke Smeru vyšla, ukazuje to prieskum, ktorý bol robený po tomto incidente.
Voľby do Národnej rady by v septembri vyhrala strana Smer so ziskom 20,3 percenta hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko so 17,2 percentami a Hlas s 13,1 percentami. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre denník Pravda.
Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Republika so ziskom 8,6 percenta, Koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia s podielom hlasov 8,2 percenta, SaS s podporou 6,1 percenta, SNS by malo 5,6 percenta a KDH by si pripísalo 5,3 percenta.
Pred bránami parlamentu by so ziskom nižším ako päť percent zostali Sme rodina (4,2 percenta), Aliancia (4 percentá), Demokrati (3,4 percenta), ĽSNS (2,6 percenta).
Strana Modrí, Most-Híd by mala 0,9 percenta, Maďarské fórum 0,6 percenta a iné strany by volilo 0,9 percenta.
Smer by získal v parlamente 36 mandátov, ťažil by spolu s najsilnejšími stranami aj z prepadu troch strán okolo úrovne 4 percent. PS by malo 31 poslancov, Hlas 23, koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia a hnutie Republika zhodne po 15. SaS by získala 11 kresiel, SNS desať a KDH deväť mandátov.
Ak by voľby dopadli týmto spôsobom, koalícia Smer-Hlas-SNS by mala 69 hlasov, k väčšine by jej chýbalo 7 hlasov.
Koalícia PS-Hlas-SaS-KDH by mala 75 hlasov, k väčšine by jej chýbal jeden hlas. Spoliehať by sa musela na prebehlíkov alebo priamu podporu Matovičovej koalície. Ak by do vlády vstúpila aj Matovičova koalícia, mala by takáto vláda až ústavnú väčšinu 90 hlasov.
Prieskum ukazuje, že vo volebnom finiši pôjde o každý hlas, a najmä prepadnuté hlasy strán pod úrovňou 5 percent môžu rozhodnúť, kto zostaví vládu.
Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. až 19. septembra, zaznamenal už teda incident Matoviča s Kaliňákom pred Úradom vlády, ku ktorému došlo 13. septembra.
SLOVENSKO – Hlasovací preukaz vydá obec voličovi len raz, po prípadnej strate mu nový nevydá. Ak už raz volič hlasovací preukaz dostal, nemôže bez neho voliť ani v mieste svojho bydliska. Vyplýva to z vyjadrenia Ministerstva vnútra (MV) SR.
Hlasovací preukaz na voľbu mimo trvalého bydliska je možné vybaviť si osobne najneskôr do piatka 29. septembra. Treba oň požiadať obec, v ktorej má volič trvalý pobyt. Hlasovať sa s ním dá kdekoľvek na Slovensku.
„Vzhľadom na skutočnosť, že volič nevie preukázať skutočnosť, že preukaz stratil, nie je mu možné vydať ďalší hlasovací preukaz. V prípade vydávania hlasovacích preukazov za stratené, respektíve nenájdené či zapatrošené by vznikla vysoká miera nedôvery vo výsledky volieb,“ vysvetlil pred časom hovorca MV Matej Neumann. Priblížil, že ak by mal volič dva hlasovacie preukazy, mohol by teoreticky hlasovať dvakrát v dvoch volebných miestnostiach. Preto v prípade straty preukazu nový nedostane.
Volič môže požiadať o hlasovací preukaz osobne v úradných hodinách obce, najneskôr tak môže urobiť deň pred voľbami. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne. Požiadať oň môže aj splnomocnená osoba, a to tiež najneskôr deň pred voľbami.
Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Kandiduje v nich 24 politických strán a hnutí a jedna koalícia.
KOŠICE – Záchranná služba Košice (ZSKE) doposiaľ pomocou nenávratného finančného príspevku nakúpila 30 nových vozidiel ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS) a k nim aj novú prístrojovú, imobilizačnú a transportnú techniku.
Prispieť má k zvýšeniu kvality a efektivity práce. Do ostrej prevádzky ich plánujú nasadiť od októbra. Zo ZSKE o tom informovala Michaela Baranová. Obstarali ich cez projekt Zabezpečenie špeciálnych vozidiel a prístrojového vybavenia ambulancií ZSKE v súvislosti s ochorením covid-19.
„Nové vozidlá budú formálne odovzdané 29. septembra. Prvé vozidlá značky Mercedes-Benz budú nasadené do ostrej prevádzky 1. októbra v rámci zabezpečenia jubilejného 100. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Následne budú umiestnené na stanice ZZS Košice do všetkých regiónov v rámci pôsobnosti ZSKE,“ uviedol riaditeľ ZSKE Vladimír Hosa. Spolu s ambulanciami ZZS bude mať na MMM premiéru aj nový systém randez-vous, známy ako RV, ktorý bude pokračovať v testovacom režime na stanici rýchlej lekárskej pomoci Košice-Západ.
„Do výbavy nám pribudnú systémy na kompresie hrudníka, ktoré uľahčia prácu záchranárom a zvýšia kvalitu kompresií, na ktoré je kladený dôraz pri neodkladnej kardio-pulmonálnej resuscitácii. Novinkou budú aj nové prístroje na umelú pľúcnu ventiláciu s rozšírenými parametrami pre detských pacientov, ktoré budú schopné vykonávať podporné režimy dýchania,“ spresnil.
Súčasťou ambulancií sú tiež nové pomôcky na imobilizáciu a transport pacienta. Po novom bude tiež bezpečnejšie prevážanie detských pacientov. „Výbava je obohatená o fixačné systémy pre novorodencov a väčšie deti a je integrovaná priamo na nosidlá. Do ambulancií pribudne aj aerosolový nebulizátor, ktorý je šetrný a zároveň vysokoúčinný pri liečbe akútnych respiračných ochorení, ako je napríklad astma,“ dodal Hosa. S odovzdávaním nových ambulancií je spojené odborné preškolenie personálu. Súčasťou projektu sú aj nové uniformy pre zdravotníckych záchranárov a lekárov.
VÍGĽAŠ – V tohtoročnej letnej turistickej sezóne eviduje Hotel Grand Vígľaš v Detvianskom okrese nižšiu návštevnosť ako v rokoch pandémie nového koronavírusu. TASR to potvrdil jeho generálny manažér Tomáš Sokologorský s tým, že počas nich mali v minulosti hostí najmä zo Slovenska.
Dôvodom je podľa jeho slov neobmedzená možnosť cestovať kamkoľvek do sveta a bez obmedzení. „Návštevnosť v našom zariadení neovplyvňuje počasie. Badateľný je však nižší počet svadieb, ktoré sme organizovali počas minulých rokov,“ objasnil.
Dodal, že tento výpadok kompenzoval vyšší počet zahraničných turistov. Zisky bude mať hotel podľa manažéra približne také, ako boli vlani. „Definitívne to ešte nevieme povedať, pretože nákladové položky z augusta tohto roka máme ešte otvorené,“ spresnil.
Poznamenal, že vyššie ceny energií sa zatiaľ pod prevádzku rekreačného zariadenia nepodpísali. Na plyn mali v hoteli zmluvu do konca augusta a na elektrinu majú do konca tohto roka. Sokologorský sezónu v roku 2022 hodnotil pozitívne. Vlaňajšie leto bolo podľa neho porovnateľné s rokom 2019. „Sezóny v rokoch 2020 a 2021 boli silnejšie, čo bolo však spôsobené obmedzeniami pri vycestovaní domácich hostí do zahraničia,“ povedal vlani TASR.
Riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Turistický Novohrad a Podpoľanie Tomáš Krahulec spomenul, že počas tohto leta sa zmenilo správanie turistov, ktorí uprednostňujú rezervácie v hoteloch tesne pred pobytom. „Výrazný je nárast počtu tých, ktorí sa radšej ubytujú na súkromí, v chatkách, prípadne hostí s karavanmi,“ informoval.
BRATISLAVA – Diaľnicu D1 na Prístavnom moste v Bratislave od piatka (22. 9.) 23:00 do soboty (23. 9.) do 5:00 úplne uzavrú. Dôvodom sú geodetické merania. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.
„Doprava bude vedená cez obchádzkovú trasu po D1 výjazd Bajkalská/Komárno, smer Prístavná, Most Apollo, cesta I/2 a v opačnom smere. Alternatívna trasa obchádzky povedie po R7, D4 smer Viedeň a D2 smer Bratislava a v opačnom smere," vysvetlila hovorkyňa.
NDS apeluje na motoristov, aby dodržiavali obmedzenia súvisiace s opravnými prácami, a to najmä rešpektovanie rýchlostných limitov. Prosí aj o obozretnosť a ohľaduplnosť voči svojim pracovníkom v teréne. „Najčastejším dôvodom nehôd, často aj smrteľných, je totiž práve nepozornosť alebo nerešpektovanie predpísanej zníženej rýchlosti," dodala hovorkyňa.
Rusko tvrdí, že v noci na štvrtok zničilo celkovo 22 ukrajinských dronov, z toho 19 nad anektovaným polostrovom Krym i okolitým Čiernym morom a zvyšné tri v iných častiach Ruska. Na platforme Telegram to oznámilo ruské ministerstvo obrany s tým, že "zmarilo" ukrajinský pokus o útoky dronmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Systémy protivzdušnej obrany zničili 19 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom a územím Krymskej republiky a po jednom nad územím Kurskej, Belgorodskej a Oriolskej oblasti," uviedol ruský rezort obrany.
Na Krymský polostrov útočia ukrajinské sily od vypuknutia ruskej invázie, v ostatnom čase sa však ich útoky zintenzívnili. Kyjev totiž sľubuje, že znova získa Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Moskva tvrdila, že vysoký počet, a síce 42 ukrajinských dronov, zničila nad Krymom aj 25. augusta.
AFP pripomína, že od vtedy, ako Ukrajina začiatkom júna spustila svoju protiofenzívu, zažíva Rusko vlny dronových útokov, pri ktorých dochádza občas k škodám na budovách, a to dokonca aj v Moskve. Ruskí predstavitelia význam týchto útokov bagatelizujú.
⚡️⚡️Tonight was the most massive UAV attack on the temporarily occupied Crimea. According to reports, drones were tried to attack military facilities in Dzhankoya, Saki and Yevpatoria.
The Ministry of Defense of the Russian Federation reports about 19 downed UAVs, in addition,… pic.twitter.com/Qy5SYN0k5r
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v stredu v New Yorku aj na Summite klimatických ambícií, ktorý sa koná v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia (VZ) OSN. Vo svojom prejave prezentovala kroky na ochranu klímy a znižovanie emisií, ktoré už teraz Slovensko podniká.
"85 percent našej elektriny sa už teraz vyrába s nulovými emisiami a zaväzujeme sa k zvýšeniu tohto podielu na 90 percent do roku 2027," cituje z jej krátkeho vystúpenia TASR.
Prezidentka SR ďalej rovnako - ako už vo svojom skoršom stredajšom prejave na VZ OSN - uviedla, že SR zníži do roku 2030 produkované emisie oproti roku 1990 až o 55 percent. Slovensko podľa nej v nasledujúcich siedmich rokoch použije päť percent svojho HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov.
"Už v tomto roku prestávame používať uhlie ako zdroj na výrobu elektriny a do troch rokov ho prestaneme používať aj na vykurovanie," povedala. Dodala, že v regiónoch, kde sa ťaží uhlie, vzniknú nové pracovné miesta bez využívania fosílnych palív.
Slovensko podľa prezidentkiných slov bude naďalej podporovať tých, ktorí sú čo sa týka klimatickej krízy najzraniteľnejší. Čaputová podotkla, že od prijatia parížskej klimatickej dohody z roku 2015 vzrástol príspevok Slovenska do tzv. zeleného financovania takmer päťnásobne. Dodala, že v rokoch 2024-2027 poskytne Slovensko do tzv. zeleného klimatického fondu ďalších 2,2 milióna eur.
SR tiež podľa jej slov bude pokračovať v začleňovaní klimatických do projektov svojej rozvojovej pomoci. "Sme v tom všetci spoločne, nie len vlády, ale aj súkromný sektor a ďalšie zainteresované strany," povedala slovenská prezidentka.
"V prípade klimatickej krízy nebojujeme s vonkajšou hrozbou. Nie je to meteorit rútiaci sa k Zemi. Je to existenčná kríza, ktorú sme vytvorili a ktorú len my sami musíme vyriešiť," dodala.
"Som hrdá, že spomedzi všetkých štátov sveta bolo Slovensko vybrané medzi 34 tých, ktoré mali príležitosť zúčastniť sa aj na Summite klimatických ambícií. Je to ocenenie krokov, ktoré už teraz ako krajina robíme pre ochranu klímy a znižovanie emisií," napísala po svojom stredajšom vystúpení Čaputová v príspevku na Facebooku.
Klimatická zmena spôsobená závislosťou ľudstva od fosílnych palív "otvorila brány do pekla", vyhlásil v stredu v prejave na úvod klimatického summitu Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku Generálny tajomník OSN António Guterres, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Guterres svojím prejavom na Summite klimatických ambícií narážal na "hrozné horúčavy" a "bezprecedentné požiare" zhoršované emisiami skleníkových plynov. Zároveň však zdôraznil, že budúcnosť zatiaľ nie je daná, takže je možné ju zmeniť, ak sa podarí udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia, čo je cieľ stanovený parížskou klimatickou dohodou z roku 2015.
Slovenskú ekonomiku treba rozhýbať, zhodujú sa predseda Sme rodina Boris Kollár, líder Republiky Milan Uhrík a predseda KDH Milan Majerský pri téme o stave verejných financií. Po naštartovaní investícií volá aj predseda SNS Andrej Danko, Slovensko je však podľa neho v dobrej ekonomickej kondícii. Líder OĽANO a priatelia Igor Matovič, ktorý kandiduje za hnutie v koalícii so stranami Kresťanská únia a Za ľudí, by hľadal peniaze v štáte. Uviedli to v predvolebnej diskusii TV Joj.
Majerský by štátnu kasu naplnil efektívnejším výberom daní či lepším čerpaním eurofondov. Predseda Republiky vidí cestu aj v šetrení v štáte a na politikoch, podpore strategických investícií v menej rozvinutých okresoch či zlepšení čerpania eurofondov. Zvyšovaniu daní monopolom či veľkým firmám sa nebráni Kollár, Uhrík ani Danko. Kollár nechce siahať na sociálne istoty. Matovič by zvýšil dane bankám.
Zo zdravotníctva by Republika vylúčila vplyv finančných skupín a zaviedla jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Líder OĽANO a priatelia chce zaviesť bonus pre pacientov, ktorí chodia pravidelne na preventívne prehliadky. Šéf KDH apeluje na potrebu rozvoja v sektore, zaviedol by aj motivačný príspevok pre zdravotníkov. Predseda SNS vidí problém v infraštruktúre, personálu je podľa neho primerane. Podľa šéfa Sme rodina by mali viesť nemocnice manažéri.
Kollár a Danko navrhujú zriadenie samostatného ministerstva pre šport a cestovný ruch. Obaja podporujú aj znovuzavedenie jednotných učebníc. Danko by odbremenil samosprávy od investícií do infraštruktúry škôl a centralizoval školstvo. Uhrík sa vyslovil za tradičné hodnoty na školách, podporil by odborné školy. KDH chce predĺžiť povinnú školskú dochádzku do 18. roku, zdôrazňuje význam duálneho vzdelávania.
Matovič potvrdil, že v prípade neúspechu OĽaNO a priateľov vo voľbách odíde z politiky. Ak by sa nedostalo do parlamentu KDH, Majerský sa vzdá funkcie predsedu. Danko aj Uhrík sú presvedčení, že vo voľbách uspejú. Porazenecké nálady popiera aj Kollár. Pre Uhríka by ideálnu koalíciu tvorili Smer-SD, SNS, a Republika.
Vojenská spravodajská služba Ukrajiny v stredu vyhlásila, že ukrajinské sily zaútočili na ruské vojenské základne na okupovanom Kryme. Ruské úrady na Kryme však tvrdia, že ich protivzdušná obrana letecké útoky odrazila. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.
Hovorca spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany Andrij Jusov v stredu v štátnej televízii uviedol, že "plánované operácie" obranných a bezpečnostných síl prebiehajú "aj na ukrajinskom Kryme". Územie je pravidelným cieľom útokov od začiatku ruskej vojny na Ukrajine minulý rok, vrátane kľúčového vojenského prístavu Sevastopol.
Na sociálnych sieťach sa počas dňa šírili videá, na ktorých nad Sevastopol stúpajú tmavé oblaky dymu. Michail Razvožajev, Moskvou dosadený gubernátor Krymu, na sociálnej sieti Telegram vyhlásil, že "protivzdušná obrana odrazila letecké útoky na Sevastopol". Tmavé oblaky podľa neho spôsobili obrancovia so zámerom vytvoriť clonu proti raketovým útokom. Ďalej uviedol, že systémy protivzdušnej obrany zostrelili niekoľko dronov, ktorých trosky dopadli na dediny Verchnosadove a Kača na okraji Sevastopola, pričom si nevyžiadali žiadne obete.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyhlásil, že Ukrajina opäť získa Krym, ktorý Rusko nelegálne anektovalo v roku 2014. Nový minister obrany Ukrajiny Rustem Umerov pochádza práve z tohto regiónu.
⚡️New details of today's attack on the command post of the 🇷🇺Russian Black Sea Fleet near Sevastopol have emerged.
According to the 🇺🇦Ukrainian media, based on their sources in the Security Service of Ukraine, the military base was destroyed by missiles that hit the target… pic.twitter.com/QXm5pA2EH2
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu večer pricestoval do severomaďarského Ostrihomu na rokovanie poslancov parlamentných frakcií vládnych strán Fidesz-KDNP. Premiér a predseda Fideszu na Facebooku pri tejto príležitosti adresoval odkaz Bruselu, podľa ktorého Maďari nechcú nechať rozhodovať o svojom osude zahraničie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
"Odporcovia Maďarska chcú krízu spôsobenú vojnou využiť na to, aby posunuli Maďarsko späť do éry (Ferenca) Gyurcsánya. Nenechajme rozhodovať o osude Maďarov v zahraničí!" napísal Orbán. Gyurcsány bol premiérom za Maďarskú socialistickú stranu v rokoch 2004 až 2009.
Hlavným bodom úvodného dňa neverejného rokovania má byť práve Orbánov prejav, ktorý sa má dotknúť aj budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu a komunálnych volieb.
Účastníci schôdzky prerokujú aj otázku ratifikácie vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. V rámci tohto bodu si pozrú desaťminútový švédsky dokument s kritickým obsahom k demokracii v Maďarsku, na ktorý poukázali viacerí členovia maďarského kabinetu.
Vstup Švédska do NATO schválili už všetky členské štáty okrem Turecka a Maďarska.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že dramatické udalosti odohrávajúce sa v regióne Náhorný Karabach sú internou záležitosťou Azerbajdžanu, informovala agentúra AFP.
"Azerbajdžan koná na vlastnom území, čo uznalo aj Arménsko. Je to interná záležitosť Azerbajdžanu," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské médiá.
Úrad arménskeho premiéra Nikola Pašinjana prostredníctvom svojej hovorkyne medzitým na Facebooku informoval, že Pašinjan v stredu o situácii diskutoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Putin podľa AFP povedal, že príslušníci ruského mierového kontingentu v Náhornom Karabachu budú sprostredkovateľmi v nadchádzajúcich rokovaniach medzi arménskymi separatistami a Azerbajdžanom v meste Jevlach.
Ruské úrady v stredu informovali, že členovia ruského mierového kontingentu v Karabachu sa počas jazdy v aute ocitli pod paľbou a niekoľkí z nich prišli o život, presný počet obetí však nebol bezprostredne známy.
Podľa ruského ministerstva obrany sa streľba na ruských vojakov udiala neďaleko dediny Janjatag. Prípad na mieste preverujú ruskí a azerbajdžanskí vyšetrovatelia. Ruský mierový kontingent údajne z oblasti evakuoval viac ako 3100 obyvateľov.
V arménskej metropole Jerevan medzitým v stredu vypukli potýčky medzi políciou a demonštrantmi, ktorí sa zhromaždili pred sídlom premiéra Pašinjana, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s prístupom tamojšej vlády k riešeniu situácie v Karabachu.
Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Zároveň však signalizovala, že do konca roka počíta s ešte jedným zvýšením sadzieb a že úrokové sadzby zostanú vysoko dlhší čas.
Menový výbor (FOMC) ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu na 22-ročnom maxime v pásme 5,25 percenta až 5,50 percenta.
FOMC od marca 2022, keď spustil aktuálny cyklus sprísňovania s cieľom utlmiť infláciu, zvýšil úrokové sadzby jedenásťkrát celkovo o 525 bázických bodov. Tempo rastu spotrebiteľských cien však napriek tomu zostáva nad dvojpercentným inflačným cieľom Fedu. V auguste sa medziročný rast spotrebiteľských cien v USA zrýchlil už druhý mesiac po sebe, a to na 3,7 percenta z 3,2 percenta v júli.
FOMC v posledných mesiacoch výrazne spomalil tempo zvyšovania sadzieb, keďže vplyv skorších zvýšení sa začal prejavovať v ekonomike.
Fed aktuálne očakáva, že do konca tohto roka zvýši úrokové sadzby ešte raz. Na budúci rok potom počíta s dvomi zníženiami, čo je o polovicu menej, než signalizoval v júni. To by znamenalo, že hlavná sadzba by sa na konci roka 2024 mala nachádzať na úrovni okolo 5,1 percenta.
Fed prognózuje vyššie sadzby, než doteraz, aj v rokoch 2025 a 2026. V roku 2025 počíta s kľúčovou sadzbou na úrovni 3,9 percenta a v roku 2026 na úrovni 2,9 percenta.
V separatistickom regióne Náhorný Karabach zomreli ruskí vojaci. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany, ale nešpecifikovalo počet mŕtvych. Informuje spravodajský portál Sky News.
Podľa vyhlásenia rezortu sa vozidlo s vojakmi dostalo pod paľbu malých zbraní, keď sa vracali z pozorovacieho stanovišťa ruskej mierovej misie v obci Džanjatag. Ruské a azerbajdžanské úrady sa usilujú objasniť okolnosti incidentu, dodalo.
Ruskí vojaci sú v Náhornom Karabachu v rámci mierovej misie po vojne medzi azerbajdžanskými a arménskymi silami v roku 2020. Rusko vtedy sprostredkovalo prímerie.
Správa o smrti vojakov prišla po tom, čo miestne úrady v Náhornom Karabachu a azerbajdžanskí predstavitelia oznámili, že prostredníctvom ruských mierových síl v stredu dosiahli dohodu o prímerí po dni bojov v regióne.
Britská Národná zdravotná služba (NHS) funguje v Anglicku v sviatočnom režime po tom, ako sa v stredu profesijne mladší lekári pridali ku štrajku svojich starších kolegov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Desiatky tisíc mladších lekárov štrajkujú už po piaty raz od decembra minulého roka. Lekári sa s britskou vládou dlhodobo sporia o platové podmienky.
Nemocnice zatiaľ poskytnú pacientom len obmedzenú zdravotnú starostlivosť ako napríklad na Vianoce, keď ošetrujú len núdzové prípady. Kontroly či rutinné zákroky odkladajú alebo rušia. Podľa NHS štrajky ovplyvnili už okolo milión kontrol a rutinných zákrokov v hodnote viac než miliardy libier.
Prvýkrát za 75 rokov existencie NHS štrajkujú mladší aj starší lekári spoločne. Starší lekári sa do práce vrátia vo štvrtok, mladší chcú štrajkovať až do soboty. Ďalší spoločný štrajk ohlásili na 2. až 4. októbra.
Britská lekárska asociácia (BMA), ktorá zastupuje približne 75-tisíc mladších lekárov, žiada zvýšenie platov o 35 percent s cieľom vrátiť ich po zarátaní inflácie na úroveň z roku 2008. Vláda ponúka zvýšenie platov mladších lekárov o 8,8 percent, zatiaľ čo starším ponúka šesťpercentné zvýšenie. Britský premiér Rishi Sunak trvá na tom, že ďalšie zvýšenie miezd lekárov by viedlo k nárastu inflácie.
