Rodina Američana, ktorý zahynul po tom, ako zišiel autom zo zrúteného mosta, viní z jeho smrti spoločnosť Google. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Žalobu podali v utorok na občianskom súde v okrese Wake.
Rodina Philipa Paxsona žaluje technologického giganta, pretože podľa nej z nedbanlivosti neaktualizoval svoje mapy a nezobrazil v nich, že most už pred deviatimi rokmi spadol. Hovorca spoločnosti Google uviedol, že spoločnosť obvinenia preveruje.
Paxson zomrel v septembri 2022, keď sa pokúsil prejsť cez poškodený most v meste Hickory v Severnej Karolíne. Podľa žaloby sa otec dvoch detí v čase nehody vracal domov z oslavy deviatych narodenín svojej dcéry u priateľa a nachádzal sa v neznámej oblasti. Jeho manželka s dcérami odišla skôr a on zostal, aby pomohol upratať.
„Keďže nepoznal miestne cesty, spoliehal sa na Google Maps v očakávaní, že ho bezpečne nasmerujú domov k manželke a dcéram,“ vyjadrili sa právnici rodiny vo vyhlásení, ktorým oznámili žalobu. „Keď opatrne šoféroval v tme a daždi, nič netušiac nasledoval zastarané pokyny Googlu na miesto, o ktorom sa jeho rodina neskôr dozvedela, že sa takmer desaťročie nazýva 'Most nikam', a zrútil sa do Snow Creek, kde sa utopil,“ opísali.
V žalobe tiež tvrdia, že po tom, ako sa most v roku 2013 zrútil, miestni obyvatelia spoločnosť Google opakovane kontaktovali, aby upravila svoje online mapy.
Podľa miestnych novín Charlotte Observer tiež v čase nehody v dôsledku vandalizmu na vjazde na most chýbali zábrany, ktoré sa tam bežne nachádzajú.
V žalobe sú podľa BBC menované aj tri miestne spoločnosti, ktoré mali podľa rodiny povinnosť most udržiavať.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok neposkytla jasnú odpoveď na otázku, či dodanie taktických balistických striel ATACMS Ukrajine zvýši pravdepodobnosť nemeckej dodávky rakiet Taurus. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Ide o vysokošpecializované technologické zariadenie," uviedla Baerbocková v New Yorku pre nemeckú stanicu ZDF. "Preto musíme sami dobre preskúmať, ako to môže byť použité," dodala. Nemecká vláda je podľa jej slov uprostred objasňovania tejto záležitosti.
Biely dom ešte neprijal žiadne rozhodnutie v spojitosti s dodaním ATACMS na Ukrajinu. Kyjev okrem nich požaduje aj nemecké strely Taurus. S oboma týmito systémami by Kyjev mohol zasiahnuť ciele hlboko na Ruskom okupovaných územiach.
Očakáva sa, že o dodaní ATACMS bude rokovať americký prezident Joe Biden a ukrajinský prezident vo Washingtone, kam Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok.
BARDEJOV – Polícia vyšetruje napadnutie zvierat psami v bardejovskej časti Dlhá Lúka, ku ktorému došlo v noci z utorka na stredu (19. – 20. 9.), ako prípad trestného činu poškodzovania cudzej veci.
Dva psy usmrtili zvieratá na oplotenom pozemku, informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
„Psa rasy nemecký lovecký teriér a psa rasy tatranský durič ich majiteľ dostatočne nezabezpečil a prešli na oplotený pozemok v katastri mesta Bardejov, časti Dlhá Lúka. Usmrtili tam tri lane a dve mláďatá daniela škvrnitého, čím ich majiteľovi vznikla škoda vo výške približne 2 700 eur,“ uviedla Ligdayová.
Ako povedala, podľa zákona páchateľovi za toto protiprávne konanie hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až na tri roky.
BRATISLAVA – Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) dokončuje rekonštrukciu hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi. Na sociálnej sieti informuje, že v súčasnosti prebieha rozsiahla výmena technologického vybavenia čerpacej stanice a priľahlej trafostanice.
Hlavná čerpacia stanica v Karlovej Vsi je dôležitým vodárenským uzlom pre západnú časť Bratislavy a záhorské oblasti. „Je na začiatku distribučného procesu dodávky vody z vodárenského zdroja Sihoť pre viac ako 200-tisíc obyvateľov," poznamenala spoločnosť s tým, že do plnej prevádzky bola spustená v roku 1967.
Rekonštrukcia má zásadný vplyv na zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti a zníženie energetickej náročnosti čerpacej stanice. Nutnosť kompletnej rekonštrukcie bola zjavná vzhľadom na prevádzkové ťažkosti, keď dochádzalo k čoraz častejším výpadkom a poruchám na mechanických, hydraulických a elektrických zariadeniach. V júli roku 2019 dokonca nastal požiar jedného z transformátorov.
„Čerpacia stanica je schopná aj reverzného toku na ČS4 pre prípad núdzového zásobovania Devínskej novej Vsi počas povodňových stavov," vysvetlila spoločnosť s tým, že v sieti dokáže čerpacia stanica plniť aj funkciu udržiavania tlaku v potrubí vedúcom na nábrežie Dunaja pri reverznom plnení vodojemu Mudroňova z Bôrika cez ČS Gaštanová a Baránok.
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že nočné raketové útoky spôsobili škody na energetických zariadeniach na západnej a strednej Ukrajine. Je to podľa nej po prvý raz za šesť mesiacov, čo Rusko zaútočilo na energetickú infraštruktúru. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„V dôsledku útoku boli čiastočné výpadky elektriny v Rivnenskej, Žytomyrskej, Kyjevskej, Dnipropetrovskej a Charkovskej oblasti. Obnovuje sa dodávka energie spotrebiteľom,“ uviedla Uhrenerho. Ako tiež informovala, v dôsledku bojov a ďalších dôvodov bolo ráno bez elektriny 398 obcí.
Šéf rivnenskej vojenskej administratívy Vitalij Kovaľ informoval, že v oblasti mali niekoľko raketových úderov, ktoré zasiahli energetickú a civilnú infraštruktúru. Nevyžiadali si však obete.
Útoky prišli v čase, keď sa Ukrajina pripravuje na zimné mesiace. Vlani Rusko začalo intenzívne útočiť na energetickú infraštruktúru naprieč celou Ukrajinou v októbri.
BRATISLAVA – Letisko M. R. Štefánika v Bratislave od januára do konca augusta tohto roka využilo 1,29 milióna cestujúcich. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku ide o 28-percentný nárast. Informovala o tom hovorkyňa letiska Veronika Tóthová s tým, že august bol v tomto roku pre letisko najsilnejší mesiac.
Počty cestujúcich, ktorí využívali leteckú dopravu na bratislavskom letisku pred pandémiou, sa zatiaľ podarilo obnoviť na 80 percent. „V dôsledku vojny na Ukrajine vypadlo letisku približne 200 000 cestujúcich, ktorí pôvodne využívali linky na Ukrajinu a do Ruska," uviedla Tóthová.
Mesiac august bol pre Letisko M. R. Štefánika v Bratislave najsilnejším v tomto roku. Odlety a prílety využilo 309 761 cestujúcich. Letisko tak v auguste tohto roka využilo o vyše 60 000 pasažierov viac ako za rovnaký mesiac vlani. „Pričom už na tretí deň v auguste dosiahlo letisko jubilejný jeden milión cestujúcich od začiatku roka," dodala Tóthová.
Najčastejšie cestujúci v auguste lietali do Londýna, Burgasu, Milána, do Larnaky či na Sardíniu. V charterovej doprave vedie turecká Antalya, nasledujú Larnaka na Cypre a Monastir v Tunisku.
So zmenou letného času na zimný sa bude meniť aj letový poriadok. „Na bratislavskom letisku pribudnú v rámci charterovej dopravy aj zaujímavé exotické destinácie, ktoré ponúkajú cestovné kancelárie," dodala s tým, že pribudnú napríklad priame lety do Vietnamu, na Kubu či do Dominikánskej republiky.
KRIVÁŇ – Roľnícke družstvo Kriváň plánuje v regióne spustiť do prevádzky tri automaty s čerstvým mliekom. Do konca tohto roka by mali pribudnúť na troch miestach, a to v Kriváni, v Detve a v Hriňovej. TASR to povedal predseda krivánskeho družstva Milan Belko.
Do budúcna plánujú aj produkciu vlastných mliečnych výrobkov. „Máme projekt, prostredníctvom ktorého by sme vyrábali svoje dlho zrejúce syry. Je to vízia, ktorá by mohla byť uskutočnená v priebehu dvoch rokov,“ objasnil. Vlastná mliekareň v Kriváni v súčasnosti podľa neho neprichádza do úvahy, nie je to možné ani z hľadiska kapacít a ani možností družstva.
„Je to veľká investícia, nemáme ani finančnú kapacitu na to, aby sme mohli do niečoho takého investovať. Nie je naším cieľom brať úvery a zadlžovať družstvo,“ dodal. Najväčším odberateľom družstva je Zvolenská mliekareň, zvyšok predávajú malým odberateľom a verejnosti.
Celková výmera družstva tento rok vzrástla na 928 hektárov, ktoré sú v katastroch obcí Kriváň, Podkriváň, Hriňová, Detva a Korytárky. Zameriava sa na živočíšnu i rastlinnú výrobu a v súčasnosti má 428 kusov dobytka. Z tohto je 227 dojníc.
BRATISLAVA – Prokurátorka podala v kauze vraždy študenta Daniela Tupého obžalobu na Adama Puškára. Potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave Juraj Chylo.
Upozornil na to portál Aktuality.sk. „Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava podala Mestskému súdu Bratislava I na obvineného A. P. obžalobu pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom," priblížil Chylo.
Obvinený sa nachádza v tzv. útekovej väzbe pre obavu, že by mohol utiecť alebo sa iným spôsobom vyhýbať trestnému stíhaniu. Jeho obhajca Michal Ellinger už skôr deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam Puškár má pozastavený výkon advokácie.
Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Zranenia utrpeli viacerí ľudia.
Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi H. hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.
SOBRANCE – Polícia v súvislosti s prípadom opusteného novorodenca, ktorého našli na autobusovej zastávke v Bežovciach v okrese Sobrance, obvinila manželský pár vo veku 29 rokov. Dvojica je stíhaná na slobode, informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.
Ako spresnila, chlapček sa narodil 10. septembra v jednom z rodinných domov v obci Kristy v okrese Sobrance.
„Po predchádzajúcej vzájomnej dohode matka dieťaťa spolu so svojím manželom novorodenca naložila do osobného motorového vozidla a pár hodín po narodení dieťa zanechali bez možnosti zadováženia si pomoci v drevenej škatuli prikryté dekou na autobusovej zastávke na vedľajšej ceste v obci Bežovce,“ uviedla s tým, že novonarodené dieťa tak jeho matka vystavila nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví. Našiel ho náhodný okoloidúci.
Polícii sa podarilo stotožniť osoby, ktorá dieťa ponechali na autobusovej zastávke. „Aby však bolo možné s určitosťou potvrdiť, že ide o dieťa obidvoch manželov, je potrebné počkať na závery analýzy DNA,“ dodala. Dvojici hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na tri až desať rokov
Dieťa sa v súčasnosti nachádza v nemocnici. O jeho ďalšom osude rozhodne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
BRATISLAVA – Pri bežnej kontrole kamerových systémov v meste si operátorka všimla zvláštne správanie troch osôb. Tie pod Mostom Apollo z viacerých tašiek vyberali kradnuté kusy oblečenia. Operátor okamžite vyslal hliadku mestskej polície na miesto činu.
Na kamerovom zázname sú zachytené tri osoby, dvaja muži a jedna žena, ktorí sa snažia pomocou kombinačiek odstrániť z oblečenia bezpečnostné čipy. „Neplnoletý zadržaný muž navyše zavádzal hliadku a podal jej nepravdivé osobné informácie," napísala Mestská polícia Bratislava na sociálnu sieť.
Mestskí policajti pri zásahu nepoužili donucovacie prostriedky. Trojicu obmedzili na osobnej slobode z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. Prípad prevzali príslušníci Policajného zboru v Bratislave.
Mestská polícia dodáva, že aktuálne disponuje 827 kamerami v rámci Mestského kamerového systému a naďalej chce pokračovať v jeho rozširovaní.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu vyzvala na reformu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). Uviedla to vo svojom prejave na 78. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, informuje agentúra ANSA.
"Taliansko podporuje potrebu reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby bola reprezentatívnejšia, transparentnejšia a efektívnejšia," povedala Meloniová. Reforma by podľa jej slov mala zabezpečiť spravodlivejšie geografické rozdelenie kresiel v tejto 15-člennej rade a posilniť aj regionálne zastúpenie.
Dodala, že štruktúra BR OSN by nemala byť "uzamknutá na výsledku konfliktu, ktorý sa skončil pred 80 rokmi, v inom storočí, v inom tisícročí".
Na reformu BR OSN vyzval v New Yorku aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Žiadal, aby v nej väčší vplyv získali krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.
Bezpečnostná Rada Organizácie Spojených národov má v súčasnosti päť stálych členov (Spojené štáty, Rusko, Čínu, Francúzsko a Spojené kráľovstvo), ktorí disponujú právom veta. Desiatich nestálych členov volí Valné zhromaždenie OSN podľa regionálneho kľúča na funkčné obdobie dva roky, ktoré sa začína vždy 1. januára, kedy sa polovica nestálych členov vymení. Uznesenia BR OSN sú záväzné na rozdiel od rozhodnutí ostatných orgánov OSN.
Meloniová vo svojom prejave tiež požiadala OSN, aby viedla boj proti nelegálnej migrácii a priekupníkom s ľuďmi, napísala agentúra DPA. "Som presvedčená, že úlohou tejto organizácie je bez pokrytectva a bez kompromisov vyhlásiť svetovú vojnu obchodníkom s ľuďmi," povedala. Taliansko je podľa nej pripravené byť v čele tohto boja.
Premiérka tým odkazovala na situáciu na talianskom ostrove Lampedusa, kam podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) len minulý týždeň dorazilo približne 8500 ľudí na takmer 200 plavidlách. V nedeľu ostrov osobne navštívila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, ktorá oznámila 10-bodový akčný plán na vyriešenie krízovej situácie.
TRENČÍN – Okresný súd (OS) Prievidza vo štvrtok vzal do väzby muža, ktorý mal skladovať v areáli staršieho poľnohospodárskeho družstva v Nedožeroch-Brezanoch v okrese Prievidza väčšie množstvo odpadu vrátane rádioaktívnych materiálov či výbušnín.
Obvineného vzal súd do väzby z dôvodu, že môže pokračovať v trestnej činnosti. TASR o tom informovala Andrea Vodičková z Krajského súdu Trenčín. „Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na Okresný súd Prievidza v stredu (20. 9.) návrh na vzatie do väzby obvineného Ondreja L. a to z dôvodu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti," uviedol hovorca Krajskej prokuratúry Trenčín Marián Sipavý.
Obvinený je podľa neho stíhaný pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi. „Podrobnejšie sa ku skutku z dôvodu, že prípravné konanie je neverejné, prokuratúra nebude bližšie vyjadrovať," doplnil. Rádioaktívne materiály už identifikovali a odobrali špecialisti z Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), a to po odstránení výbušných materiálov v areáli vojskom, potvrdila hovorkyňa JAVYS Miriam Žiaková. „Naši špecialisti na mieste identifikovali 32 sklenených fľašiek, ktoré obsahovali v pevnom aj kvapalnom skupenstve 2,5 kilogramu rádioaktívnych materiálov," priblížila.
Špecialisti podľa nej detegovali rádionuklidy 232 Thórium a 238 Urán, po identifikácii ich v špeciálnych certifikovaných obaloch transportovali do spoločnosti JAVYS na ďalšie nakladanie. Žiaková ubezpečila, že materiály vo všeobecnosti pre obyvateľov v okolí neboli rizikom, žiarenie nedosahovalo hodnoty, ktoré by reálne mohli ohroziť zdravie obyvateľstva. „Všetok identifikovaný rádioaktívny odpad (RAO) bol odvezený, nateraz nemáme vedomosť, že by sa tam ešte nejaké RAO nachádzalo.
Ak by sa tak stalo, príslušné orgány nás oslovia s požiadavkou na súčinnosť a v takom prípade by sme postupovali rovnako a zabezpečili bezpečný odvoz a likvidáciu RAO," dodala Žiaková.
Väčšie množstvo odpadu vrátane nebezpečných chemických látok rádioaktívneho materiálu a výbušnín našli policajti v priestoroch družstva ešte v pondelok (18. 9.). S vyšetrovaním začala enviropolícia z dôvodu, že tam malo dochádzať k porušovaniu predpisov v oblasti nakladania s odpadmi, čo sa aj potvrdilo, uviedol riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru Mário Kern.
Nevylúčil, že v závislosti od ďalších nálezov polície, muža obvinia i z ďalších trestných činov. Odpad sa v objekte nachádza už dlhšiu dobu, muž mal na nakladanie s odpadmi povolenia. Zásah vykonávajú enviropolicajti v spolupráci s hasičmi, armádou a kontrolnými chemickými laboratóriami.
(tasr)
Enviropolicajti našli v Nedožeroch-Brezanoch rádioaktívny materiál. Foto: Alexandra Moštková/TASRBudovy staršieho družstva, kde objavili väčšie množstvo nebezpečného odpadu. Foto: Alexandra Moštková/TASR
Arménsky veľvyslanec pri OSN vo štvrtok v Ženeve obvinil Azerbajdžan, že v rámci snáh o ovládnutie arménskej enklávy Náhorný Karabach sa dopúšťa etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti. Informovala o tom agentúra AFP.
Vo svojom prejave na pôde Rady OSN pre ľudské práva arménsky veľvyslanec Andranik Hovhannisjan pripomenul, že Arménsko už varovalo pred "hroziacimi etnickými čistkami" v Náhornom Karabachu, pričom zdôraznil, že práve "teraz prebiehajú".
"Civilisti v Náhornom Karabachu sú uväznení a nemajú možnosť evakuácie, keďže Azerbajdžan naďalej blokuje jedinú záchrannú trasu, ktorá ich spája s Arménskom," povedal veľvyslanec.
Podľa jeho slov nejde o "konfliktnú situáciu, ale o zločin proti ľudskosti a malo by sa k nemu tak pristupovať".
Veľvyslancovo vyhlásenie prišlo v čase, keď delegácia Arménov zo sporného územia Náhorného Karabachu vo štvrtok pricestovala na mierové rokovania s Azerbajdžanom v meste Jevlach. Arménski separatisti v stredu súhlasili so zložením zbraní, čím sa skončila blesková pozemná operácia azerbajdžanskej armády na území Karabachu.
V Rade OSN pre ľudské práva vystúpila aj zástupkyňa Azerbajdžanu Dilara Abdullajevová, ktorá zdôraznila, že jej krajina bola "nútená podniknúť lokálne protiteroristické opatrenia", pričom trvala na tom, že azerbajdžanskí vojaci sa "zamerali výlučne na nelegálne vojenské formácie a opevnenia".
Od rozpadu Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan o tento región dve vojny.
Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy. Arménske obyvateľstvo Karabachu má totiž obavy, že bude zo svojich domovov vyhnané azerbajdžanskými úradmi.
OĽaNO vo štvrtok predstavilo svoj 258-stranový volebný program, ktorý má päť kľúčových priorít. Tou hlavnou zostáva boj proti korupcii. Líder hnutia Igor Matovič tvrdí, že na politickej scéne žiadny iný úprimný bojovník proti korupcii nie je.
Ďalšími prioritami sú spravodlivosť pre každého, podpora rodín a mladých, kvalitné školstvo, výskum a inovácie, a fungujúce zdravotníctvo pre ľudí.
Kapitolu programu o boji proti korupcii predstavil exminister vnútra Roman Mikulec. Povedal, že hnutie sa bude snažiť o diskusiu, „či nebude Úrad špeciálnej prokuratúry autonómny od Generálnej prokuratúry“. V rámci volebného programu tiež predstavil návrh na zvýšenie efektivity Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie.
Chce sa tiež inšpirovať právnou úpravou Spojených štátov, navrhuje obžalobu vo verejnom záujme, po vzore Česka mieni aktualizovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na základe tohto návrhu bude Finančná správa schopná vyrúbiť dodatočné zdanenie či paušálnu pokutu až do výšky sto percent „v prípade každej osoby, ktorá nebude vedieť preukázať svoje príjmy“.
Erika Jurinová v rámci návrhov rodinnej politiky predstavila návrh režimu utajeného tehotenstva, počas ktorého bude mať žena nárok na čerpanie nemocenských dávok, ako aj nárok na utajený pôrod.
„Budeme presadzovať, aby boli firmy a inštitúcie povinné vyjsť v ústrety požiadavkám žien s deťmi pracovať na skrátený pracovný úväzok,“ uviedla Jurinová. Tiež chce zvýšiť atraktivitu práce na čiastočný úväzok pre ženy s malými deťmi zlepšením flexibility foriem práce.
Matovič zároveň pripomenul, že majú zoznam desiatich bodov, ktoré nazvali Zmluva so Slovenskom, z ktorých za žiadnych okolností po voľbách neupustia. Je medzi nimi napríklad predĺženie platnosti 200 eur mesačne na dieťa bez ohraničenia, 100-eurový daňový bonus matkám a mladým ľuďom alebo 500-eurová odmena za účasť vo voľbách.
OĽaNO predstavilo svoj volebný program ako posledná z relevantných strán, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. Podľa Matoviča tak urobili v zmysle hesla „najlepšie na koniec“ a rovnakú stratégiu zvolili aj pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2020, keď ho predstavili 10 dní pred voľbami.
Líder hnutia tvrdí, že z predošlého programu sa im podarilo splniť 318 bodov. „Zo Slovenska sme v ťažkej dobe urobili európskeho lídra vo finančnej podpore rodín v pomere k priemernej mzde. Podporu na dieťa sme zvýšili o 320 percent,“ povedal Matovič.
Tie body, ktoré sa im naplniť nepodarilo, preložili do aktuálneho volebného programu, na ktorom pracovalo viac ako 70 ľudí pod patronátom poslanca parlamentu Milana Vetráka. Zdôraznil, že volebný program hnutia OĽaNO obsahuje nielen rôzne mimoriadne opatrenia, ale aj sto protikorupčných opatrení a viac ako tisíc opatrení z rôznych oblastí verejného života v prospech ľudí.
„Náš volebný program pozostáva z 31 kapitol a popri štandardných oblastí, ako je doprava, zdravotníctvo, sociálna politika, životné prostredie, regionálny rozvoj a kultúra, obsahuje aj témy, na ktoré sa OĽaNO zameriava už od svojho vzniku. K takým patrí ochrana pred hazardom, priama demokracia, Slováci žijúci v zahraničí či boj proti byrokracii,“ uviedol Vetrák.
Program podľa jeho slov pripravovali experti na dané oblasti, medzi ktorými sú aj poslanci OĽaNO, ktorí už v týchto voľbách nekandidujú, no rozhodli sa pomôcť s programom, napríklad Lucia Drábiková, Peter Kremský alebo Ján Mičovský.
Hnutie má v programe aj výstavbu štartovacích bytov pre mladé rodiny, zvýhodnené rodinné stavebné sporenie oslobodené od poplatkov či hypotekárne prázdniny pre rodiny s dieťaťom do šesť rokov.
TRNAVA – Poslanci mestského zastupiteľstva schválili maximálne denné sadzby za parkovanie v Trnave na verejných parkoviskách s voľným vjazdom. V jednotlivých zónach pritom budú musieť ľudia za kalendárny deň uhrádzať buď štyri eurá, osem alebo dvanásť eur. Opatrenie začne platiť od 15. októbra.
Najdrahšia zostáva naďalej centrálna mestská zóna. Aktuálne sa poplatok za státie vyrubuje podľa platného cenníka ako násobok hodinovej sadzby. Poslanci odklepli aj návrh na zvýšenie kreditu pre návštevy zóny, na ktoré majú nárok všetci registrovaní rezidenti. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dostanú dvojnásobný kredit pre 500 hodín na rok namiesto doterajších 250.
Ľudia, ktorí sa starajú napríklad o rodičov a potrebujú ich pravidelne navštevovať, s kartou Rezident zóny po novom môžu každý deň bezplatne zaparkovať na 30 minúť v zóne individuálnej alebo hromadnej bytovej výstavby.
Zavádza sa aj parkovacia karta Abonent pre podnikateľské subjekty, ktoré potrebujú zabezpečiť parkovanie v zónach s voľným vjazdom pre viac vopred neurčených vozidiel. Nová karta Ambulant je zase pre subjekty poskytujúce sociálne služby a zdravotnú, ošetrovateľskú a paliatívnu starostlivosť obyvateľom mesta v čase od 7. do 19. hodiny.
Reguláciu statickej dopravy spustila trnavská radnica v prvých zónach v auguste 2021. V súčasnosti sú rozdelené do 37 zón už všetky časti Trnavy. Časť obyvateľov mesta však chce miestnym referendom zvrátiť situáciu a zbiera podpisy pod petíciu, ktorá by pri získaní dostatočného počtu vyvolala v zmysle zákona hlasovanie.
Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov. Podľa agentúry DPA to vo štvrtok oznámilo ruské ministerstvo obrany.
O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.
Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.
Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.
Náhorný Karabach leží na území Azerbajdžanu, väčšina jeho obyvateľov sú však etnickí Arméni. Preto je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom. Proti sebe preto viedli dve vojny, pričom druhá sa skončila v roku 2020 uzavretím prímeria sprostredkovaného Ruskom. Dodržiavanie prímeria monitorujú ruské jednotky.
DPA dodala, že arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskej misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.
Situácia sa vystupňovala v utorok, keď Azerbajdžan v Karabachu podnikol tzv. protiteroristickú operáciu. Už v stredu sa strany tohto konfliktu dohodli na prímerí - opäť sprostredkovanom Ruskom.
Najnovšia eskalácia napätia v Náhornom Karabachu si vyžiadala životy viac ako 30 ľudí a vyše 200 ďalších osôb bolo zranených.
Mnohí miestni civilisti sa teraz obávajú, že sa budú musieť podriadiť azerbajdžanskej vláde alebo budú nútení opustiť svoju vlasť.
Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky minister zahraničných vecí Wang I v stredu rokovali o posilnení vzájomnej spolupráce svojich krajín a vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Wang I podľa vyjadrení čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že multipolarizácia vo svete sa zrýchľuje a medzinárodná situácia je v neporiadku. Pripomenul vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že svet je na prahu najväčšej zmeny za posledných 100 rokov.
Rusko a Čína preto musia chrániť práva a záujmy oboch strán s cieľom privodiť nové úsilie na vývoj svetového poriadku, ktorého smerovanie je spravodlivé a rozumné, uviedlo ministerstvo. Putin vyjadril ochotu Moskvy vyriešiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.
Čína sa vo vojne na Ukrajine usiluje zaujať neutrálny postoj, Moskve však poskytuje dôležitú diplomatickú a finančnú podporu. Putin v stredu uviedol, že prijal pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu Číny v októbri.
Arménski separatisti v Náhornom Karabachu vo štvrtok obvinili Azerbajdžan z porušenia dohody o prímerí, ktorú obe strany uzavreli v stredu. Baku to poprelo. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Separatisti tvrdia, že azerbajdžanské sily používajú "rôzne strelné zbrane, čím porušujú dohodu o prímerí". Azerbajdžanské ministerstvo obrany to označilo za "úplne klamstvo a dezinformáciu".
Reportér agentúry AFP vo štvrtok uviedol, že v Stepanakerte, hlavnom meste Náhorného Karabachu a centrále separatistov, bolo vo štvrtok počuť streľbu a výbuchy. Správy o streľbe v Stepanakerte sa objavili počas rozhovorov o začlenení odštiepeneckého Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu v meste Jevlach.
Azerbajdžanské sily v utorok spustili v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej cieľom bolo "obnovenie ústavného poriadku". Podľa zdrojov z prostredia arménskych sparatistov prišlo počas nej o život najmenej 200 ľudí a 400 ďalších utrpelo zranenia.
Obe strany dosiahli v stredu dohodu o prímerí. Podľa nej sa majú z Náhorného Karabachu stiahnuť separatisti a odovzdať svoje zbrane.
KOŠICE – Polícia žiadala občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnej 16-ročnej Kristíne Balážovej, bytom Košice-okolie.
Nezvestná ušla vo štvrtok v ranných hodinách z priestorov Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Dievča je vysoké 155 centimetrov, štíhlej postavy a má hnedé oči. Oblečenú malo mikinu ružovej farby, čierne legíny s neónovou potlačou na stehne a ružové šľapky. Má čierny fľak v oblasti úst, jazvy na predlaktí pravej a ľavej ruky, ťažšie komunikuje.
Polícia vyzvala občanov, aby akékoľvek informácie k súčasnému pobytu a pohybu nezvestnej nahlásili na čísle 158, alebo osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení.
Aktualizácia:
Polícia vypátrala nezvestnú 16-ročnú Kristínu Balážovú, bytom Košice-okolie. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
India vo štvrtok pozastavila vydávanie víz v Kanade. Ottawa oznámila, že upravuje počet svojich diplomatov v tejto ázijskej krajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.
"Dôležité oznámenie od indickej misie: Indické služby v oblasti víz sú z prevádzkových dôvodov s účinnosťou od 21. septembra pozastavené až do odvolania," oznámila vo štvrtok spoločnosť BLS International, ktorá zabezpečuje aj služby v oblasti vydávania víz.
Naí Dillí a Ottawa vypukol diplomatický spor po vyhostení indického diplomata pre údajné zapojenie indickej vlády do vraždy sikhského aktivistu Hardeepa Singha Nijjara v Kanade. Kanadský premiér Justin Trudeau žiada Indiu, aby s maximálnou vážnosťou pristupovala k obvineniam o možnej účasti indických agentov na júnovej vražde tohto kanadského občana. India účasť na vražde odmieta. Obe krajiny si tiež navzájom vyhostili diplomatov.
Kanadské veľvyslanectvo v Indii oznámilo, že upravuje počty diplomatov v Indii v reakcii na hrozby na sociálnych sieťach. "Uskutočňujeme kroky s cieľom zaistiť bezpečnosť našich diplomatov," uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení.
Indické ministerstvo zahraničných vecí v stredu vyjadrilo znepokojenie v spojitosti s bezpečnosťou svojich občanov v Kanade. "Hrozby sa obzvlášť zameriavali na indických diplomatov a časti indickej komunity, ktoré nesúhlasia s protiindickým programom," uviedlo ministerstvo. Svojim občanom odporučilo, aby sa vyhli oblastiam a podujatiam, kde sa takéto incidenty vyskytujú.
Nijjar bol sikhský aktivista a kanadský občan, ktorého 18. júna zavraždili pred sikhským chrámom v meste Surrey v provincii Britská Kolumbia. India ho v minulosti označila za hľadaného teroristu, ktorý podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov.
V Kanade žije najväčšia komunita sikhov mimo indického štátu Pandžáb.
Prokurátorka podala v kauze vraždy študenta Daniela Tupého obžalobu na Adama Puškára. TASR to vo štvrtok potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave Juraj Chylo. Upozornil na to portál Aktuality.sk.
"Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava podala Mestskému súdu Bratislava I na obvineného Adama Puškára obžalobu pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom," priblížil Chylo.
Obvinený sa nachádza v tzv. útekovej väzbe pre obavu, že by mohol utiecť alebo sa iným spôsobom vyhýbať trestnému stíhaniu. Jeho obhajca Michal Ellinger už skôr deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam Puškár má pozastavený výkon advokácie.
Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Zranenia utrpeli viacerí ľudia.
Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi Hrotkovi hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.
Zvláštna situácia sa stala v českom meste Boskovice na Blanensku, kde počas vyučovacej hodiny študent gymnázia vstal a nečakane vyskočil z okna na druhom poschodí. Jeho správanie si nikto nevie vysvetliť.
Na miesto vyrazili kriminalisti, zdravotníci aj vrtuľník. Mladý pacient údajne utrpel stredne ťažké zranenia, po páde však ostal pri vedomí. Záchranári chlapcovi poskytli kyslíkovú terapiu, zafixovali jeho zranenia a letecky ho transportovali do Detskej nemocnice v Brne. O priebehu akcie informovala hovorkyňa záchranárov Michaela Bothová pre český denník idnes.cz.
Chlapec je údajne vo vážnom stave, pričom ho čaká aj chirurgický zákrok. Vedenie školy sa odmietlo pre médiá vyjadriť, dôvod chlapcovho správania tak nikto nepozná. České úrady sa teraz budú situáciou zaoberať a zisťovať, ako sa dá podobným prípadom v budúcnosti predísť.
BARDEJOV – Konflikt dvoch mladíkov v Bardejove sa skončil viacerými zraneniami a obvinením. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová informovala, že k incidentu došlo v utorok (19. 9.) po 23. hodine pred jedným z bardejovských podnikov na Rhodyho ulici.
„Na mieste došlo k výmene názorov medzi 18-ročným mladíkom z obce Mokroluh, okres Bardejov, a 20-ročným mužom z Novej Ľubovne, okres Stará Ľubovňa. Táto slovná roztržka vyústila až do fyzického napadnutia. Mladší muž udrel staršieho, ktorý v dôsledku toho spadol na zem a utrpel viaceré zranenia, ktoré si vyžiadajú niekoľkotýždňové liečenie,“ priblížila hovorkyňa.
Útočníka polícia zadržala a bol umiestnený do cely policajného zaistenia. Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bardejove vzniesol voči nemu obvinenie z trestného činu ublíženie na zdraví a z trestného činu výtržníctva. „Obvinený muž je momentálne stíhaný na slobode,“ uzavrela Ligdayová.
Demokrati vyzvali Progresívne Slovensko, SaS a KDH, aby vylúčili z povolebnej spolupráce Hlas. Juraj Šeliga a Jaroslav Naď zo strany Demokrati apelujú, aby spoločne mobilizovali nerozhodnutých voličov a pokúsili sa dať nádej na vznik dobrej demokratickej vlády.
Pripomenuli, že predstavitelia Hlasu boli súčasťou vlád Smeru a neveria, že by po septembrových voľbách nešli do vlády opäť spolu.
"Naozaj ste takí naivní, že si myslíte, že Hlas nebude chcieť bezpečnostné zložky, ministerstvo vnútra, keď je vyšetrovaný Peter Žiga?" pýta sa Šeliga ostatných strán. Odmieta, že na vznik dobrej demokratickej vlády po voľbách bude potrebný Hlas. Podotkol, že stále je zhruba milión voličov nerozhodnutých a práve tých treba presvedčiť, aby volili "demokratické strany".
Zatiaľ neznámi páchatelia ukradli vyradený tank Merkava Mk 2 z izraelského výcvikového centra blízko mesta Nešer, ktoré sa nachádza na juh od Haify. Našiel sa na vrakovisku vzdialenom zhruba dvadsať kilometrov, informuje Jerusalem Post s odvolaním sa na izraelskú políciu a Ministerstvo obrany.
Ministerstvo obrany štátu Izrael uviedlo vo vyhlásení, že nie je dôvod na obavy, pretože tank bol z väčšej časti nefunkčný. „Nemá žiadne prostriedky na výzbroj a jeho systémy nefungujú,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ministerstvo spresnilo, že tank bol umiestnený v palebnom priestore, ktorý je otvorený pre okoloidúcich, a bol používaný ako stacionárne vozidlo pre vojenské výcviky.
Dvoch mužov podozrivých z lúpeže tanku polícia zaistila a vypočula, motív zatiaľ nie je známy. Tento zločin sa však stal v období narastajúcich nepokojov, počas ktorých je násilná kriminalita páchaná predovšetkým zbraňami ukradnutými z vojenských základní.
Európska únia by mala okamžite vykonať testovanie plynu, ktorý sa k nej dostáva cez južný koridor, a zistiť, či Azerbajdžan reexportuje do Únie ruský plyn. List s touto požiadavkou určený vedúcim predstaviteľom Európskej únie iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Podpísala ho skupina poslancov Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín. Opätovné spustenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu podľa poslancov vyvoláva vážne otázky o životaschopnosti Memoranda o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti energetiky podpísaného medzi Úniou a Azerbajdžanom.
„Bez ohľadu na to, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez južný koridor alebo ho používa na zásobovanie svojho domáceho trhu s cieľom uvoľniť plyn a umožniť plnenie záväzkov vyplývajúcich z memoranda o porozumení, tieto kroky sú v rozpore s jeho politickým zámerom, ktoré bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy s cieľom pomôcť Európskej únii znížiť jej závislosť od ruského plynu. Azerbajdžan teda síce poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc, no zároveň cynicky zarába na ruskej agresii," konštatujú poslanci.
List sa celkovo týka aktuálnej situácie v Náhornom Karabachu. Taktiež žiada zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu a dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan nezaviaže k hľadaniu mieru, dodržiavaniu základných ľudských práv a k dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.
„Zahraničná politika Európskej únie musí byť založená na jej princípoch slovami aj skutkami. Nedodržiavanie týchto zásad nielen oslabuje globálne postavenie únie, ale má aj priamy vplyv na mier a bezpečnosť v našom susedstve a na celom svete," uviedla Lexmann.
BRATISLAVA – Rozsiahly projekt obnovy hradu Devín s názvom Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý spustilo Múzeum mesta Bratislavy v roku 2021, je ukončený. Podľa múzea ponúka zrenovovaný areál vyšší návštevnícky komfort, lepšiu infraštruktúru a väčšiu prístupnosť znevýhodneným skupinám. Súčasťou boli aj viaceré rekonštrukčné práce hradu a archeologický výskum.
Dôležitou časťou projektu bolo vytvorenie informačno-navigačného systému, ktorý na hrade Devín chýbal. V areáli nainštalovali 26 informačných tabúľ. „Tieto panely poskytujú dôležité informácie v troch jazykoch (slovenčina, angličtina, nemčina) a QR kódy pre online prístup k ďalším zaujímavostiam na novej webovej stránke Hradu Devín," uviedlo múzeum na sociálnej sieti.
Okrem toho pribudli oddychové zóny s novou architektúrou, ktoré sú ekologicky udržateľné a zapadajú do prostredia hradu. „V rámci projektu sme pokračovali v dlhodobej tradícii archeologického výskumu na hrade Devín, ktorý tu prebieha už viac ako 110 rokov," napísalo múzeum. V roku 2022 napríklad odhalili niekoľko zaujímavých artefaktov vrátane hrobov z obdobia neskorej doby kamennej.
Rekonštrukciou prešli hradné múry, ako aj krycia stavba pozostatkov ranokresťanskej kaplnky Cella memoriae. „Verím, že výsledky projektu spríjemnia návštevníkom a návštevníčkam pobyt na hrade Devín a zároveň im pomôžu lepšie využiť edukačný a zážitkový potenciál tejto lokality,” hovorí Zuzana Palicová, riaditeľka Múzea mesta Bratislavy.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Polícia v stredu informovala o dopravnej nehode v Novom Meste nad Váhom. Po incidente vykonala so 68-ročným vodičom jedného z dvoch havarovaných áut dychovú skúšku, ktorá sa skončila s výsledkom 2,38 promile alkoholu.
Ako vo štvrtok uviedla polícia, po príchode na miesto zistila, že vodič vozidla Renault Clio narazil do zadnej časti vozidla Škoda Karoq, ktoré bolo zaparkované pri pravom okraji vozovky. Vozidlo Renault Clio sa následne jedenkrát prevrátilo a ostalo v strede vozovky na streche.
Opitý vodič Renaulta pri nehode utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie.
Škodu na oboch vozidlách odhadli na 6 500 eur. Dôchodcu neminie obvinenie z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. O tom, aký trest dostane, rozhodne súd v najbližších hodinách.
Dopravná nehoda na Športovej ulici v Novom Meste nad Váhom. Foto: Polícia SR - Trenčiansky krajDopravná nehoda na Športovej ulici v Novom Meste nad Váhom. Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj
Prezidentská kancelária v Kyjeve vo štvrtok upozornila, že Ukrajinu čakajú náročné mesiace. Reagovala na rozsiahly ruský raketový útok v noci na štvrtok, ktorý si vyžiadal najmenej dve obete a poškodil energetickú infraštruktúru. TASR prevzala správu z agentúry AFP a britskej spravodajskej stanice The Guardian.
"Rusko v noci spustilo masívny útok na Ukrajinu," uviedol zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Olexij Kuleba. "Pred nami sú náročné mesiace: Rusko bude útočiť na energetické a kriticky dôležité zariadenia," dodal s obavami o bezpečnosť energetickej infraštruktúry pred druhou zimou od začiatku ruskej invázie.
Ruské útoky v noci na štvrtok cielili na viacero ukrajinských miest, vyžiadali si najmenej dve obete. Útokom čelil Kyjev, juhoukrajinské mesto Cherson, Charkov na severovýchode, Čerkasy v strednej časti Ukrajiny a Rivne na severozápade krajiny. Zasiahnutá bola aj Ľvovská oblasť na západe Ukrajiny.
Ukrajinská armáda uviedla, že protivzdušná obrana v noci zneškodnila 36 zo 43 ruských rakiet.
Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenergo informovala, že ruský raketový útok poškodil energetickú infraštruktúru v strednej a západnej časti krajiny. V príspevku na platforme Telegram dodala, že k výpadkom elektriny došlo v Kyjevskej, Žytomyrskej, Dnepropetrovskej, Rivnenskej a Charkovskej oblasti.
Spojené štáty doručili humanitárnu pomoc obetiam katastrofických záplav v Líbyi, oznámilo v stredu americké veľvyslanectvo v tejto severoafrickej krajine. TASR prevzala štvrtkovú správu z tlačovej agentúry DPA.
Dodávky boli poskytnuté cez program americkej vlády pre zahraničnú pomoc USAID a zahŕňajú núdzové prístrešky, prikrývky, hygienické potreby, plastické fólie a nádoby s vodou, uviedlo veľvyslanectvo USA na platforme X (predtým Twitter).
Humanitárne zásoby z amerického veľkoskladu v Dubaji dorazili do východolíbyjského prístavného mesta Benghází a ľuďom v núdzi ich rozdelia Organizácia OSN pre migráciu (IOM) a ďalšie humanitárne organizácie. USA na začiatku tohto týždňa oznámili ďalšiu pomoc Líbyi vo výške 11 miliónov dolárov.
Silná búrka Daniel zasiahla severoafrickú krajinu 10. septembra. V horách nad prístavom Darna sa pretrhli dve priehrady a voda z nich zmietla obrovské časti mesta, ktoré malo pred katastrofou približne 100-tisíc obyvateľov. Údaje o počte mŕtvych po záplavách sú protirečivé.
Zatiaľ úrady identifikovali asi 4-tisíc tiel, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Záchranári sa však obávajú, že spod trosiek a bahna vytiahnu ďalšie tisíce mŕtvych.
Aktuálnu roztržku medzi Poľskom a Ukrajinou je potrebné vnímať ako nedorozumenie a brať ju s odstupom. Zhodli sa na tom slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.
"Rozprávala som sa o tom s pánom prezidentom (Andrzejom) Dudom. On to jeho vyhlásenie (premiéra Mateusza Morawieckeho) vnímal - a to je priestor na ozrejmenie toho, čo sú fakty a čo sú prípadne ich interpretácie - iba ako oznámenie, že nebudú poskytovať nové zbrane. Toto je jeho interpretácia premiérových slov," vysvetlila slovenská prezidentka.
Podľa Pavla je potrebné sa na situáciu pozerať s odstupom a počkať, čo sa nakoniec bude diať. "Ja som nezaznamenal nič, čo by sa dalo nazvať nejakou závažnou roztržkou. To, čo bolo povedané, vôbec nemusí znamenať, že spolupráca alebo podpora Ukrajiny zo strany Poľska by snáď mala prestať. To rozhodne nie," dodal český prezident.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu oznámil, že Poľsko nebude Ukrajine dodávať zbrane a vyzbrojovať bude svoju armádu. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska. Tie sa vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj po 15. septembri.
Následne Ukrajina podala proti týmto trom krajinám sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Rozpory sa ďalej vystupňovali, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave pred Valným zhromaždením OSN v utorok kritizoval nemenované európske krajiny, ktoré podľa neho predstierajú solidaritu s Ukrajinou, avšak v skutočnosti nahrávajú Rusku. Po týchto vyjadreniach si Poľsko predvolalo ukrajinského veľvyslanca.
Prezidentka SR a prezident ČR sa stretli v stredu na česko-slovenskom galavečere pri príležitosi 30 rokov samostatnosti SR a ČR a tiež 30 rokov členstva oboch krajín v OSN.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Počas augusta a septembra pracovníci Správy Národného parku (NP) Slovenský raj aktívne odstraňujú invázne nepôvodné druhy rastlín. Ich rozšírenie zaznamenávajú ochranári najmä v severnej časti územia.
Informovala o tom Správa NP na svojej webovej stránke s tým, že ako problémové sa javia najmä tri druhy. Ide o netýkavku žliazkatú, ktorá sa dostáva do A zóny národného parku v Prielome Hornádu. „Semená netýkavky prichádzajú tokom Hornádu z hornej časti rieky od obcí Hranovnica, Spišský Štiavnik a Betlanovce. Následne rastlina vyrastá v pobrežných partiách kaňonu, ide po prírodnej stránke o mimoriadne cenné územie,“ uvádzajú ochranári.
Problémy tiež spôsobuje zlatobyľ kanadská, ktorá sa vyskytuje na severnom okraji národného parku na hranici so Spišskou kotlinou, v lokalitách Čingov, Ďurkovec, Podlesok. Rastie na neobhospodarovaných plochách, rumoviskách, veľmi častá je v okolí ciest a v priemyselných areáloch v okolí Spišskej Novej Vsi. Tento druh podľa Správy NP v poslednom čase rýchlo expanduje na veľké plochy a vytláča pôvodné rastlinné spoločenstvá.
Treťou problémovou rastlinou je pohánkovec japonský, ktorý rastie v skupinách a tie sa z roka na rok zväčšujú. Dosahuje výšku až okolo troch metrov. „Invázne druhy rastlín majú potenciál rýchleho šírenia a vytláčania pôvodných druhov. V národnom parku, hlavne v prísne chránených častiach, by sme nemali dopustiť ich rozšírenie. Preto buďme starostliví a likvidujme tieto rastliny na svojich pozemkoch. Odstraňovanie je potrebné pred dozretím semien a ich rozšírením po okolí,“ dodáva Správa NP.
Prezidentka Zuzana Čaputová a minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorí sa 18. až 22. septembra zúčastňujú na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku, sústredili svoje vystúpenia predovšetkým na tému vojny na Ukrajine, venovali sa však aj klimatickým zmenám či dezinformáciám v online priestore.
Vojna na Ukrajine
Na začiatku svojho prejavu sa prezidentka Čaputová venovala vojne na Ukrajine. Ako uviedla, ruské vojská už viac ako 570 dní zabíjajú ukrajinských civilistov, unášajú deti a deti a ničia mestá. „Bombardujú infraštruktúru a prístavy, ktoré vyvážajú ukrajinské obilie tým, ktorí ho potrebujú v Bangladéši alebo Egypte. Moskva musí dovoliť, aby obilie mohlo opätovne opúšťať ukrajinské prístavy. V rámci Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN nemôžeme tvrdiť, že sme za mier alebo globálnu potravinovú bezpečnosť a zároveň zatvárať oči pred tými, ktorí ju podkopávajú," vyhlásila prezidentka.
Prezidentka pokračovala s tým, že je potreba novej agendy pre mier, no v prvom rade je potrebné, aby Rusko, ktoré je členom Bezpečnostnej rady OSN spravilo jasné kroky vedúce k mieru.
"Máme kolektívnu povinnosť urobiť všetky možné kroky, aby sme zabránili Rusku držať svet ako rukojemníka jeho imperialistických chúťok," uviedol v stredu minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorý vystúpil na otvorenej debate Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
Témou debaty bolo "Udržiavanie účelov a princípov Charty OSN cez efektívny multilateralizmus: zachovanie mieru a bezpečnosti na Ukrajine". Minister pripomenul, že za posledných 19 mesiacov sme svedkami nevyprovokovanej, neoprávnenej a nezákonnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.
"Moskva namiesto zodpovednosti za dodržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti podkopáva základné a nesporné princípy Charty OSN. Robí to vraždením aj šírením skazy pod vymyslenými zámienkami či nánosom propagandy," uviedol Wlachovský. Dodal, že Slovensko podporuje suverenitu, politickú nezávislosť aj územnú celistvosť Ukrajiny.
"Vyzývame Ruskú federáciu, aby zastavila agresiu proti Ukrajine a stiahla svoje vojenské sily z celého územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Len tak môže okamžite obnoviť mier na Ukrajine preukázať ochotu vrátiť sa k cieľom a princípom Charty OSN," povedal.
Zuzana Čaputová a Miroslav Wlachovský v New Yorku. Foto: X/Miroslav Wlachovsky
Klimatické zmeny
Prezidentka sa ďalej venovala klimatickým zmenám. „Naše mestá sa stavajú horúcejšími, naše oceány kyslejšími a naša zem suchšia. Je to dôsledok zmeny klímy, ktorú spôsobil človek. Toto leto nám opätovne ukázalo, čo nás čaká, ak budeme sedieť so založenými rukami," uviedla Čaputová s tým, že najhorším scenárom je možné ešte zabrániť.
„Potrebujeme sa zobudiť. Nebojujeme so žiadnou vonkajšou hrozbou. Toto nie je meteorit smerujúci k Zemi. Ide o existenčnú krízu, ktorú sme vytvorili my sami – a my sami ju aj musíme vyriešiť," doplnila prezidentka a pokračovala s tým, že v polovici cesty k roku 2030 sa pozitívne vyvíja len 12 percent cieľov udržateľného rozvoja. Tieto ciele nie sú dobrovoľnými usmerneniami, ale konkrétnymi ukazovateľmi pre vytvorenie sveta, ktorý je postavený na spravodlivosti, rovnosti a stabilite," dodala Čaputová.
Wlachovský v New Yorku v mene Slovenskej republiky podpísal aj dohodu v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci. Dohoda je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní s cieľom účinnejšie chrániť oceány a udržateľne využívať morskú biodiverzitu, pripomína komunikačný odbor MZVEZ.
Dezinformácie a nenávistné prejavy v online priestore
Čaputová venovala pozornosť aj novým technológiám. Technologický pokrok podľa nej však napreduje rýchlejšie ako vývoj ľudského myslenia a emócií, čoho je dôkazom napríklad rýchly rast platforiem sociálnych médií, s čím súčasne súvisí záplava dezinformácii a nenávistných prejavov. „Sociálne platformy odstránili bariéry po celom svete a spájajú ľudí ako nikdy predtým. Zničili však aj bariéry, ktoré chránili práva a integritu iných. Každá technológia sa musí používať s cieľom zachovať a chrániť dôstojnosť a práva každého jednotlivca," vyhlásila Čaputová s tým, že ak sa tejto otázke nebude venovať pozornosť, nové technológie sa stanú "steroidmi" pre všetky krízy.
„Stretnutia s mladými ľuďmi zo Slovenska vo mne zanechávajú veľký optimizmus do budúcnosti. Výskumy ukazujú, že rovnosť je pre nich najdôležitejšou spoločenskou hodnotou. Mali by sme počúvať naše deti a pracovať na dosiahnutí vízie ľudstva, kde je rovnosť pravidlom, nie výnimkou. Kde rozvoj môže byť udržateľný a odolný voči zmene klímy. Kde môžeme žiť v mieri," uzavrela prezidentka.
Šéf slovenskej diplomacie vystúpil aj na podujatí pri príležitosti podpisu Globálnej deklarácie o informačnej integrite v online priestore, iniciovanej Holandskom a Kanadou. "Musíme bojovať proti škodlivému obsahu online a musí byť zaručená sloboda prejavu," uviedol Wlachovský následne na sociálnej sieti X.
O tom, že digitálny informačný priestor potrebuje jasné pravidlá, ktoré zaručia slobodu prejavu a zabránia zneužitiu nových technológií na cenzúru či manipuláciu s informáciami, minister hovoril aj na stretnutí Freedom Online Coalition. Témou podujatia, ktoré organizovali Spojené štáty, bolo "Presadzovanie Agendy 2030 prostredníctvom inkluzívnej digitálnej politiky rešpektujúcej práva".
Čaputová aj Wlachovský sa spoločne s ďalšími predstaviteľmi vlády SR a slovenskej diplomacie zúčastnili aj na galavečere pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej a Českej republiky a ich členstva v OSN. Prezidentka si v toto výročie pripomenula spolu so svojím českým kolegom Petrom Pavlom. Informovala o tom aj na sociálnej sieti.
ŽILINA – Obyvateľov niektorých častí Žiliny zrejme prekvapí čierny a biely dym, sprevádzaný krátkymi sirénami. Nejde však o skutočný prípad núdze, ale len o cvičenie súkromnej firmy, ktorá chce týmto zvýšiť bezpečnosť v život ohrozujúcich situáciách.
Mesto upozorňuje predovšetkým obyvateľov ulíc M.R. Štefánika, J. Milca a P.O. Hviezdoslava. Domácnosti sídliace na týchto uliciach môžu vo štvrtok 21. septembra od 10:00 počuť kolísavý tón sirén, či sirény požiarnych vozidiel. Na mieste sa môže vyskytovať aj čierny či biely dym. Zatiaľ čo dnes pôjde iba o prípravu, v stredu 4. októbra prebehne cvičenie, pri ktorom budú sprievodné javy rovnaké.
Mesto Žilina na svojich sociálnych sieťach prízvukuje, že obyvatelia nebudú nijako obmedzovaní ani ohrození. V prípade, že v spomínaných termínoch zachytia dym, prípadne iné varovné signály, majú ostať pokojní a zbytočne nevolať na linky tiesňového volania.
Simulácia má zlepšiť organizáciu a bezpečnosť pracovníkov v prípade núdzových situácií, ktoré môžu v areáli nastať.
Ukrajinský agrominister Mykola Solskyj prisľúbil, že zastavuje kroky proti Slovensku, a to jednak žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ako aj zákaz dovozu slovenských agrokomodít na Ukrajinu. Uviedla to Kristína Juričková z odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš zhodnotil stredajšie (20. 9.) online rokovanie s ukrajinským ministrom ako konštruktívne, pretože sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým bude tento systém spustený a otestovaná jeho úplná funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023," priblížila.
Agrominister Bíreš podľa Juričkovej požiadal ukrajinského kolegu, aby Ukrajina zastavila všetky kroky súvisiace so žalobou proti Slovensku, ktorú avizovala, a taktiež aj vyjadrenia o zastavení obchodu s agrokomoditami zo Slovenska na Ukrajinu. „Minister Solskyj prisľúbil, že od 20. septembra tieto kroky zastavuje," dodala.
SLOVENSKO – Bratislavská polícia opäť prijíma žiadosti o vydanie novej licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby.
Žiadosti prijíma po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Informovala o tom bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.
„Pre vydanie novej licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby je potrebné predložiť žiadosť o vydanie novej licencie, kolok v hodnote 20 eur (za každú licenciu) a kolok v hodnote 33 eur za vydanie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby. Lehota na podanie žiadosti o vydanie novej licencie je tri mesiace od ukončenia mimoriadnej situácie,“ spresnila polícia.
