Preskočiť na obsah
  |  

Meloniová v New Yorku vyzvala na reformu Bezpečnostnej rady OSN

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu vyzvala na reformu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). Uviedla to vo svojom prejave na 78. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, informuje agentúra ANSA.

"Taliansko podporuje potrebu reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby bola reprezentatívnejšia, transparentnejšia a efektívnejšia," povedala Meloniová. Reforma by podľa jej slov mala zabezpečiť spravodlivejšie geografické rozdelenie kresiel v tejto 15-člennej rade a posilniť aj regionálne zastúpenie.

Dodala, že štruktúra BR OSN by nemala byť "uzamknutá na výsledku konfliktu, ktorý sa skončil pred 80 rokmi, v inom storočí, v inom tisícročí".

Na reformu BR OSN vyzval v New Yorku aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Žiadal, aby v nej väčší vplyv získali krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Bezpečnostná Rada Organizácie Spojených národov má v súčasnosti päť stálych členov (Spojené štáty, Rusko, Čínu, Francúzsko a Spojené kráľovstvo), ktorí disponujú právom veta. Desiatich nestálych členov volí Valné zhromaždenie OSN podľa regionálneho kľúča na funkčné obdobie dva roky, ktoré sa začína vždy 1. januára, kedy sa polovica nestálych členov vymení. Uznesenia BR OSN sú záväzné na rozdiel od rozhodnutí ostatných orgánov OSN.

Meloniová vo svojom prejave tiež požiadala OSN, aby viedla boj proti nelegálnej migrácii a priekupníkom s ľuďmi, napísala agentúra DPA. "Som presvedčená, že úlohou tejto organizácie je bez pokrytectva a bez kompromisov vyhlásiť svetovú vojnu obchodníkom s ľuďmi," povedala. Taliansko je podľa nej pripravené byť v čele tohto boja.

Premiérka tým odkazovala na situáciu na talianskom ostrove Lampedusa, kam podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) len minulý týždeň dorazilo približne 8500 ľudí na takmer 200 plavidlách. V nedeľu ostrov osobne navštívila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, ktorá oznámila 10-bodový akčný plán na vyriešenie krízovej situácie.

(tasr)

  |  

Prípad nebezpečného odpadu: Muža, ktorý skladoval rádioaktívny materiál, vzali do väzby

TRENČÍN – Okresný súd (OS) Prievidza vo štvrtok vzal do väzby muža, ktorý mal skladovať v areáli staršieho poľnohospodárskeho družstva v Nedožeroch-Brezanoch v okrese Prievidza väčšie množstvo odpadu vrátane rádioaktívnych materiálov či výbušnín.

Obvineného vzal súd do väzby z dôvodu, že môže pokračovať v trestnej činnosti. TASR o tom informovala Andrea Vodičková z Krajského súdu Trenčín. „Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na Okresný súd Prievidza v stredu (20. 9.) návrh na vzatie do väzby obvineného Ondreja L. a to z dôvodu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti," uviedol hovorca Krajskej prokuratúry Trenčín Marián Sipavý.

Obvinený je podľa neho stíhaný pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi. „Podrobnejšie sa ku skutku z dôvodu, že prípravné konanie je neverejné, prokuratúra nebude bližšie vyjadrovať," doplnil. Rádioaktívne materiály už identifikovali a odobrali špecialisti z Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), a to po odstránení výbušných materiálov v areáli vojskom, potvrdila hovorkyňa JAVYS Miriam Žiaková. „Naši špecialisti na mieste identifikovali 32 sklenených fľašiek, ktoré obsahovali v pevnom aj kvapalnom skupenstve 2,5 kilogramu rádioaktívnych materiálov," priblížila.

Špecialisti podľa nej detegovali rádionuklidy 232 Thórium a 238 Urán, po identifikácii ich v špeciálnych certifikovaných obaloch transportovali do spoločnosti JAVYS na ďalšie nakladanie. Žiaková ubezpečila, že materiály vo všeobecnosti pre obyvateľov v okolí neboli rizikom, žiarenie nedosahovalo hodnoty, ktoré by reálne mohli ohroziť zdravie obyvateľstva. „Všetok identifikovaný rádioaktívny odpad (RAO) bol odvezený, nateraz nemáme vedomosť, že by sa tam ešte nejaké RAO nachádzalo.


Ak by sa tak stalo, príslušné orgány nás oslovia s požiadavkou na súčinnosť a v takom prípade by sme postupovali rovnako a zabezpečili bezpečný odvoz a likvidáciu RAO," dodala Žiaková.

Väčšie množstvo odpadu vrátane nebezpečných chemických látok rádioaktívneho materiálu a výbušnín našli policajti v priestoroch družstva ešte v pondelok (18. 9.). S vyšetrovaním začala enviropolícia z dôvodu, že tam malo dochádzať k porušovaniu predpisov v oblasti nakladania s odpadmi, čo sa aj potvrdilo, uviedol riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru Mário Kern.

Nevylúčil, že v závislosti od ďalších nálezov polície, muža obvinia i z ďalších trestných činov. Odpad sa v objekte nachádza už dlhšiu dobu, muž mal na nakladanie s odpadmi povolenia. Zásah vykonávajú enviropolicajti v spolupráci s hasičmi, armádou a kontrolnými chemickými laboratóriami.

(tasr)

  |  

Azerbajdžan podľa Arménska pácha v Náhornom Karabachu etnické čistky

Arménsky veľvyslanec pri OSN vo štvrtok v Ženeve obvinil Azerbajdžan, že v rámci snáh o ovládnutie arménskej enklávy Náhorný Karabach sa dopúšťa etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti. Informovala o tom agentúra AFP.

Vo svojom prejave na pôde Rady OSN pre ľudské práva arménsky veľvyslanec Andranik Hovhannisjan pripomenul, že Arménsko už varovalo pred "hroziacimi etnickými čistkami" v Náhornom Karabachu, pričom zdôraznil, že práve "teraz prebiehajú".

"Civilisti v Náhornom Karabachu sú uväznení a nemajú možnosť evakuácie, keďže Azerbajdžan naďalej blokuje jedinú záchrannú trasu, ktorá ich spája s Arménskom," povedal veľvyslanec.

Podľa jeho slov nejde o "konfliktnú situáciu, ale o zločin proti ľudskosti a malo by sa k nemu tak pristupovať".

Veľvyslancovo vyhlásenie prišlo v čase, keď delegácia Arménov zo sporného územia Náhorného Karabachu vo štvrtok pricestovala na mierové rokovania s Azerbajdžanom v meste Jevlach. Arménski separatisti v stredu súhlasili so zložením zbraní, čím sa skončila blesková pozemná operácia azerbajdžanskej armády na území Karabachu.

V Rade OSN pre ľudské práva vystúpila aj zástupkyňa Azerbajdžanu Dilara Abdullajevová, ktorá zdôraznila, že jej krajina bola "nútená podniknúť lokálne protiteroristické opatrenia", pričom trvala na tom, že azerbajdžanskí vojaci sa "zamerali výlučne na nelegálne vojenské formácie a opevnenia".

Od rozpadu Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan o tento región dve vojny.

Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy. Arménske obyvateľstvo Karabachu má totiž obavy, že bude zo svojich domovov vyhnané azerbajdžanskými úradmi.

(tasr)

  |  

OĽaNO predstavilo 258-stranový volebný program. Hlavnou prioritou zostáva boj proti korupcii

OĽaNO vo štvrtok predstavilo svoj 258-stranový volebný program, ktorý má päť kľúčových priorít. Tou hlavnou zostáva boj proti korupcii. Líder hnutia Igor Matovič tvrdí, že na politickej scéne žiadny iný úprimný bojovník proti korupcii nie je.

Ďalšími prioritami sú spravodlivosť pre každého, podpora rodín a mladých, kvalitné školstvo, výskum a inovácie, a fungujúce zdravotníctvo pre ľudí.

Kapitolu programu o boji proti korupcii predstavil exminister vnútra Roman Mikulec. Povedal, že hnutie sa bude snažiť o diskusiu, „či nebude Úrad špeciálnej prokuratúry autonómny od Generálnej prokuratúry“. V rámci volebného programu tiež predstavil návrh na zvýšenie efektivity Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie.

Chce sa tiež inšpirovať právnou úpravou Spojených štátov, navrhuje obžalobu vo verejnom záujme, po vzore Česka mieni aktualizovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na základe tohto návrhu bude Finančná správa schopná vyrúbiť dodatočné zdanenie či paušálnu pokutu až do výšky sto percent „v prípade každej osoby, ktorá nebude vedieť preukázať svoje príjmy“.

Erika Jurinová v rámci návrhov rodinnej politiky predstavila návrh režimu utajeného tehotenstva, počas ktorého bude mať žena nárok na čerpanie nemocenských dávok, ako aj nárok na utajený pôrod.

„Budeme presadzovať, aby boli firmy a inštitúcie povinné vyjsť v ústrety požiadavkám žien s deťmi pracovať na skrátený pracovný úväzok,“ uviedla Jurinová. Tiež chce zvýšiť atraktivitu práce na čiastočný úväzok pre ženy s malými deťmi zlepšením flexibility foriem práce.

Matovič zároveň pripomenul, že majú zoznam desiatich bodov, ktoré nazvali Zmluva so Slovenskom, z ktorých za žiadnych okolností po voľbách neupustia. Je medzi nimi napríklad predĺženie platnosti 200 eur mesačne na dieťa bez ohraničenia, 100-eurový daňový bonus matkám a mladým ľuďom alebo 500-eurová odmena za účasť vo voľbách.

OĽaNO predstavilo svoj volebný program ako posledná z relevantných strán, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. Podľa Matoviča tak urobili v zmysle hesla „najlepšie na koniec“ a rovnakú stratégiu zvolili aj pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2020, keď ho predstavili 10 dní pred voľbami.

Líder hnutia tvrdí, že z predošlého programu sa im podarilo splniť 318 bodov. „Zo Slovenska sme v ťažkej dobe urobili európskeho lídra vo finančnej podpore rodín v pomere k priemernej mzde. Podporu na dieťa sme zvýšili o 320 percent,“ povedal Matovič.

Tie body, ktoré sa im naplniť nepodarilo, preložili do aktuálneho volebného programu, na ktorom pracovalo viac ako 70 ľudí pod patronátom poslanca parlamentu Milana Vetráka. Zdôraznil, že volebný program hnutia OĽaNO obsahuje nielen rôzne mimoriadne opatrenia, ale aj sto protikorupčných opatrení a viac ako tisíc opatrení z rôznych oblastí verejného života v prospech ľudí.

„Náš volebný program pozostáva z 31 kapitol a popri štandardných oblastí, ako je doprava, zdravotníctvo, sociálna politika, životné prostredie, regionálny rozvoj a kultúra, obsahuje aj témy, na ktoré sa OĽaNO zameriava už od svojho vzniku. K takým patrí ochrana pred hazardom, priama demokracia, Slováci žijúci v zahraničí či boj proti byrokracii,“ uviedol Vetrák.

Program podľa jeho slov pripravovali experti na dané oblasti, medzi ktorými sú aj poslanci OĽaNO, ktorí už v týchto voľbách nekandidujú, no rozhodli sa pomôcť s programom, napríklad Lucia Drábiková, Peter Kremský alebo Ján Mičovský.

Hnutie má v programe aj výstavbu štartovacích bytov pre mladé rodiny, zvýhodnené rodinné stavebné sporenie oslobodené od poplatkov či hypotekárne prázdniny pre rodiny s dieťaťom do šesť rokov.

(sita, sab)

  |  

Cena za celý deň parkovania v Trnave sa vyšplhá na 12 eur

TRNAVA – Poslanci mestského zastupiteľstva schválili maximálne denné sadzby za parkovanie v Trnave na verejných parkoviskách s voľným vjazdom. V jednotlivých zónach pritom budú musieť ľudia za kalendárny deň uhrádzať buď štyri eurá, osem alebo dvanásť eur. Opatrenie začne platiť od 15. októbra.

Najdrahšia zostáva naďalej centrálna mestská zóna. Aktuálne sa poplatok za státie vyrubuje podľa platného cenníka ako násobok hodinovej sadzby. Poslanci odklepli aj návrh na zvýšenie kreditu pre návštevy zóny, na ktoré majú nárok všetci registrovaní rezidenti. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dostanú dvojnásobný kredit pre 500 hodín na rok namiesto doterajších 250.

Ľudia, ktorí sa starajú napríklad o rodičov a potrebujú ich pravidelne navštevovať, s kartou Rezident zóny po novom môžu každý deň bezplatne zaparkovať na 30 minúť v zóne individuálnej alebo hromadnej bytovej výstavby.

Zavádza sa aj parkovacia karta Abonent pre podnikateľské subjekty, ktoré potrebujú zabezpečiť parkovanie v zónach s voľným vjazdom pre viac vopred neurčených vozidiel. Nová karta Ambulant je zase pre subjekty poskytujúce sociálne služby a zdravotnú, ošetrovateľskú a paliatívnu starostlivosť obyvateľom mesta v čase od 7. do 19. hodiny.

Reguláciu statickej dopravy spustila trnavská radnica v prvých zónach v auguste 2021. V súčasnosti sú rozdelené do 37 zón už všetky časti Trnavy. Časť obyvateľov mesta však chce miestnym referendom zvrátiť situáciu a zbiera podpisy pod petíciu, ktorá by pri získaní dostatočného počtu vyvolala v zmysle zákona hlasovanie.

(tasr)

  |  

Ruskí vojaci evakuovali do bezpečia asi päťtisíc karabašských Arménov, informuje ruský rezort obrany

Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov. Podľa agentúry DPA to vo štvrtok oznámilo ruské ministerstvo obrany.

O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.

Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.

Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.        

Náhorný Karabach leží na území Azerbajdžanu, väčšina jeho obyvateľov sú však etnickí Arméni. Preto je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom. Proti sebe preto viedli dve vojny, pričom druhá sa skončila v roku 2020 uzavretím prímeria sprostredkovaného Ruskom. Dodržiavanie prímeria monitorujú ruské jednotky.

DPA dodala, že arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskej misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.

Situácia sa vystupňovala v utorok, keď Azerbajdžan v Karabachu podnikol tzv. protiteroristickú operáciu. Už v stredu sa strany tohto konfliktu dohodli na prímerí - opäť sprostredkovanom Ruskom.

Najnovšia eskalácia napätia v Náhornom Karabachu si vyžiadala životy viac ako 30 ľudí a vyše 200 ďalších osôb bolo zranených.

Mnohí miestni civilisti sa teraz obávajú, že sa budú musieť podriadiť azerbajdžanskej vláde alebo budú nútení opustiť svoju vlasť.

(tasr)