Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Takmer deväťdesiat percent Slovákov si myslí, že kandidáti na verejné funkcie by mali mať aspoň maturitu

Bezmála 90 percent Slovákov si myslí, že kandidáti na verejné funkcie by mali mať aspoň maturitu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry AKO pre Joj 24, ktorý bol realizovaný v dňoch 5. až 11. septembra na vzorke 1 000 respondentov.

Respondentom bola položená otázka „Mala či nemala by budúca vláda navrhnúť zmenu zákona tak, aby kandidáti na verejnú funkciu (poslanec NR SR, primátor, starosta) museli mať aspoň maturitné vzdelanie?“. Odpoveď „určite by mala" zvolilo 75,4 percenta opýtaných, ďalších 13,8 percenta zas odpovedalo, že „asi by mala".

Proti zavedeniu takejto podmienky sa vyjadrilo celkovo 9,2 percenta účastníkov prieskumu, odpovede „určite by nemala" a „asi by nemala" uviedlo zhodne po 4,6 percenta respondentov. K otázke sa nevedelo vyjadriť 1,4 percenta opýtaných a 0,2 percenta z nich nechcelo odpovedať.

Nadpriemerne často sú za podmienenie kandidatúry maturitným vzdelaním ženy, kladné odpovede („určite by mala" a „asi by mala") zvolilo celkovo 94 percent z nich. Naopak, muži boli častejšie proti zavedeniu tohto opatrenia, záporné odpovede („určite by nemala" a „asi by nemala") uvádzalo celkovo 14 percent z nich a za sa vyslovilo 84 percent.

Najväčšiu podporu má zavedenie podmienky maturitného vzdelania vo vekovej kategórii 66 a viac rokov, za bolo celkovo 93 percent respondentov v tejto kategórii. V ostatných vekových skupinách bola podpora pre predmetné opatrenie mierne podpriemerná.

Mierne nadpriemerne podporujú zavedenie takejto podmienky ľudia, ktorí majú stredoškolské vzdelanie s maturitou, kladné odpovede uviedlo celkovo 91 percent z nich. Najväčšmi sú proti vysokoškolsky vzdelaní ľudia, medzi ktorými sa proti podmieneniu kandidatúry maturitným vzdelaním vyslovilo celkovo 12 percent.

Opatrenie nadpriemerne podporuje obyvateľstvo Žilinského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, naopak, záporné odpovede najčastejšie uvádzali obyvatelia v Bratislavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Zavedenie maturity ako podmienky pre kandidatúru na verejné funkcie najmenej podporuje obyvateľstvo inej než slovenskej a maďarskej národnosti, kladné odpovede uviedlo 83 percent respondentov v tejto kategórii.

Opatrenie nadpriemerne často podporujú voliči hnutia Sme rodina, strán Smer, Hlas a SNS. V prípade hnutia Sme rodina sa za vyslovilo 100 percent ich voličov, pri Smere to bolo 93 percent, medzi voličmi Hlasu o percento menej, teda 92 a medzi voličstvom SNS celkovo 91 percent ľudí podporuje podmienenie kandidatúry aspoň maturitným vzdelaním. Najväčšmi je proti elektorát KDH, záporné odpovede uviedlo celkovo 21 percent. S takýmto opatrením nesúhlasí ani 14 percent voličov koalície OĽaNO, Kresťanská únia a Za ľudí a častejšie boli proti aj voliči strany SaS, kde išlo o 13 percent elektorátu.

(sita)

  |  

Ukrajinský parlament sa Poľsku poďakoval za solidaritu

Ukrajinský parlament v návrhu rezolúcie vyjadril vďačnosť poľskému parlamentu za solidaritu s ukrajinským ľudom v boji proti agresii Ruska a za slobodu a nezávislosť.

Ukrajinský parlament, Verchovna rada, sa poľskému ľudu poďakoval za jeho výnimočnú pomoc, uvádza sa v návrhu rezolúcie na jeho webovej stránke. TASR prevzala štvrtkovú správu z tlačovej agentúry PAP.

V návrhu rezolúcie sa píše, že Ukrajina a ukrajinský ľud oceňujú výraznú podporu Poľska v boji proti invázii Ruska. Rada v dokumente vyjadruje aj hlbokú vďaku poľskému parlamentu, ktorého mandát sa túto jeseň končí, za jasný a aktívny postoj pri podporovaní Ukrajiny.

Ako sa ďalej v návrhu rezolúcie uvádza, počas vyše 18 mesiacov vojny poľský Sejm a Senát (dolná a horná komora parlamentu), podávali pomocnú ruku Ukrajine a urobili pre ňu veľa, vrátane podporovania členstva v Severoatlantickej alianicii (NATO).

Poľský parlament patril medzi prvé zákonodarné zhromaždenia, ktoré prijali rezolúciu na podporu Ukrajiny a žiadali, aby sa ruskí zločinci zodpovedali pred medzinárodnými súdmi za vojnové zločiny a vraždenie, uviedla Rada v Kyjeve.

Navrhovaná rezolúcia zdôrazňuje, že zákon prijatý v poľskom parlamente, ktorý umožnil dodávky zbraní Ukrajine, treba vnímať ako "jeden z najdôležitejších v dejinách".

Ukrajinský parlament je podľa dokumentu vďačný poľskému Sejmu za jeho rezolúciu, ktorá označuje Rusko za krajinu podporujúcu terorizmus a ruský režim za teroristický.

Parlament v Kyjeve plánuje hlasovať o návrhu rezolúcie na najbližšom zasadnutí, ktoré bude s najväčšou pravdepodobnosťou na budúci týždeň.

(tasr)

  |  

KSK ponúkne k 100. ročníku Maratónu mieru v Košiciach suvenírovú bankovku

KOŠICE – Nadchádzajúci 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach bude pripomínať aj suvenírová eurobankovka. Vyšla v náklade 5 000 kusov a sú na nej symboly košického maratónu – holubica, maratónec a Dóm sv. Alžbety.

Informoval o tom vo štvrtok Košický samosprávny kraj (KSK). Predaj špeciálnej edície nulovej bankovky Euro Souvenir sa začne oficiálne v piatok 29. septembra o 10.00 h v Regionálnom informačnom bode na Hlavnej ulici v Košiciach, otvorené tam bude aj v deň maratónu, v nedeľu 1. októbra.

„Verím, že to bude dôstojná pamiatka. Podľa toho ohlasu a záujmu, ktorý je doteraz, vidíme, že tých 5 000 kusov bude málo, ale dotlač nebude, takže záujemcovia by na to mali myslieť čím skôr,“ povedal novinárom predseda KSK Rastislav Trnka.

Predaj zberateľského suveníru bude podľa výkonnej riaditeľky Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus Lenky Vargovej Jurkovej limitovaný na jeden kus na osobu. Autorom grafického návrhu bankovky je grafik krajskej organizácie Martin Pavlík. „Jej jedinečný dizajn zachytáva ducha maratónu a jeho význam pre Košice i celé Slovensko,“ uviedla Vargová Jurková.

KSK a Košice Región Turizmus podporili aj zabezpečenie špeciálneho vlakového spoja – Maratónskeho expresu, ktorý záujemcom uľahčí dopravu na bežecké podujatie. Z Bratislavy ho vypravia v sobotu 30. septembra o 9.12 h a spätne z Košíc vyrazí v nedeľu 1. októbra o 15.50 h. Jeho zastávky zahŕňajú aj Trnavu, Trenčín, Žilinu a Liptovský Mikuláš. V párty vagóne budú diskusie s odborníkmi na športovú prípravu a výživu, prítomný bude aj autor vlastnej bežeckej školy Miloš Škorpil.

„Tohtoročný maratón je historickým míľnikom nielen pre mesto Košice, ale aj pre celé Slovensko. Preto sme na župe pre špeciálny ročník a jeho podporné aktivity vyčlenili rekordných 75 000 eur. Jedno z lákadiel pre návštevníkov je aj expresný vlak, Maratónsky expres,“ skonštatoval Trnka.

Foto: tasr

(tasr)

  |  

Zosadený nigerský prezident sa domáha prepustenia cez súdny dvor ECOWAS

Vojenským prevratom zosadený nigerský prezident Mohamed Bazoum podal sťažnosť na súdny dvor Hospodárskeho združenia západoafrických štátov (ECOWAS) vo veci svojho únosu a zadržiavania. Správu priniesla agentúra AFP.

Bazoumov právnik Seydou Diagne žiada súdny dvor ECOWAS, aby nariadil okamžité prepustenie Bazouma, jeho manželky a ich syna. Sú internovaní od 26. júla, keď v Nigeri došlo k prevratu.

Podnet pre súdny dvor ECOWAS obsahuje aj požiadavku, aby "bolo štátu Niger nariadené okamžite obnoviť ústavný poriadok odovzdaním moci prezidentovi Bazoumovi, ktorý ju musí vykonávať až do konca svojho mandátu".

Združenie ECOWAS krátko po prevrate uvalilo na Niger sankcie a upozornilo, že ak diplomatické úsilie o návrat Bazouma k moci nebude úspešné, krajine hrozí aj vojenská intervencia ECOWAS.

Bazoumov právnik vyhlásil, že ak súdny dvor ECOWAS rozhodne v prospech Bazouma, "Niger má zákonnú povinnosť toto rozhodnutie vykonať".

Vodcovia vojenského prevratu v Nigeri opakovane deklarovali, že Bazouma majú v úmysle "stíhať" za "vlastizradu a podkopávanie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti".

Európska únia v stredu zopakovala svoju podporu postoju ECOWAS a opätovne vyzvala "na okamžité a bezpodmienečné prepustenie" demokraticky zvoleného Bazouma a jeho rodiny.

"Pozícia EÚ je jasná a nezmenená: EÚ neuznáva orgány pochádzajúce z puču. Prezident Bazoum zostáva jediným legitímnym prezidentom Nigeru," uviedla hovorkyňa EÚ pre zahraničné veci Nabila Massraliová.

V stredu si veľvyslanca EÚ v Nigeri Salvadora Pinta da Francu predvolal premiér vymenovaný armádou Ali Mahaman Lamine Zeine.

Niger zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Západu v boji s džihádistami, ktorí svojimi útokmi sužujú africký región Sahel od roku 2012. Je súčasne štvrtou krajinou západnej Afriky (po Burkine Faso, Guinei a Mali), kde sa od roku 2020 odohral prevrat.

(tasr)

  |  

Kyjev a Varšava chcú nájsť riešenie situácie okolo exportu ukrajinského obilia

Ministri poľnohospodárstva Ukrajiny a Poľska sa dohodli na nájdení riešenia napätej situácie okolo exportu ukrajinského obilia. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva informovalo, že šéf rezortu Mykola Solskyj telefonoval s jeho poľským náprotivkom Robertom Telusom, pričom „diskutovali o situácii a návrhu Ukrajiny na jej vyriešenie a dohodli sa na nájdení riešenia, ktoré zohľadní záujmy oboch krajín“.

Obe strany „potvrdili úzke a konštruktívne vzťahy, ktoré opakovane preukázali, a dohodli sa na rozvoji možnosti spolupráce v otázkach exportu v blízkej budúcnosti“, uvádza sa tiež v stanovisku. V nadchádzajúcich dňoch by mali podľa neho pokračovať rokovania a Poľsko si preštuduje ukrajinský exportný plán a pripraví preň svoje návrhy.

CNN poukazuje na to, že vyjadrenie agrorezortu je v kontraste so stredajším stanoviskom ministerstva zahraničia v Kyjeve, ktoré tvrdilo, že ich veľvyslanec vo Varšave „opäť vysvetlil ukrajinský postoj k neprijateľnosti poľského jednostranného zákazu dovozu ukrajinského obilia pre Ukrajinu“.

Poľsko sa dostalo do stretu s Kyjevom, ktorého je vo vojne neochvejným podporovateľom, po tom, ako sa spolu s Maďarskom a Slovenskom postavili proti plánu Európskej únie uvoľniť zákaz dovozu ukrajinských agroproduktov.

(sita)

  |  

Rozšírenie BRICS bude mať na medzinárodné vzťahy len obmedzený vplyv, myslí si analytik

Rozšírenie zoskupenia BRICS bude mať na medzinárodné vzťahy len obmedzený vplyv. Tieto krajiny nespája žiadna ucelená vízia a viaceré z nich majú záujem na udržiavaní vzťahov s USA. Uviedol to analytik Filip Šebok z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).

Blok rozvojových ekonomík BRICS Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR) na svojom augustovom samite pozval do svojich radov šesť nových krajín: Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.

"BRICS síce s rozšírením bude môcť tvrdiť, že reprezentuje väčšiu časť globálneho Juhu, zároveň sa však oslabí integrita organizácie a bude ťažšie dohodnúť sa na spoločnom postupe," povedal Šebok.

Zároveň pripomenul, že noví členovia nepatria medzi "najväčších ekonomických tigrov" a pre BRICS tak nemusia byť výhodou. Možné rozšírenie označil za symbolický krok, ktorý ukazuje, že viacero štátov globálneho Juhu má záujem na zmene súčasného globálneho systému s dominantnou pozíciou Západu a predovšetkým Spojených štátov.

"Zároveň však tieto štáty okrem ambície mať na globálnom javisku väčšie slovo nespája žiadna koherentná vízia, ako by reformovaný globálny poriadok mal vyzerať," povedal. Dodal, že viacero členov zoskupenia navyše má stále záujem na konštruktívnych vzťahoch s USA.

"Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, či India a Brazília rozvíjajú v rôznej miere aj bezpečnostnú spoluprácu so Spojenými štátmi," uviedol. Z ich pohľadu ide podľa Šeboka v prípade zapojenia do BRICS o diverzifikáciu partnerov a ekonomických príležitostí, nie o zavrhnutie USA. "Nemajú preto záujem, ako je to v prípade Ruska a Číny, smerovať organizáciu do polohy priameho oponenta USA a Západu," povedal.

Čína podľa analytika vníma BRICS ako jedno z fór, kde môže prehadzovať svoju víziu globálneho politického poriadku. "Najväčším problém pre Čínu je však India, v ktorej záujme je participovať v organizáciách s dominantnou pozíciou Číny (napríklad v Šanghajskej organizácii spolupráce), pretože môže vyvažovať jej vplyv a korigovať ich vývoj v kontexte vlastných záujmov," uviedol.

(tasr)