Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trnavský samosprávny kraj opäť ocení ekologický čin roka

TRNAVA - Trnavský samosprávny kraj spustil prihlasovanie do 13. ročníka súťaže Ekologický čin roka 2023. Opäť ocení jednotlivcov a kolektívy, ktoré svojimi aktivitami prispeli k ochrane a tvorbe životného prostredia. Projekty z tohto roka je možné prihlásiť do 29. februára 2024.

Novinkou je online registrácia. Prihlásené projekty bude vyhodnocovať odborná komisia, a tie najlepšie župa odmení finančne. Za prvé miesto náleží odmena 1 500 eur, za druhé 1 000 eur a tretie miesto bude ocenené sumou 700 eur.

„Trnavská župa opakovane deklaruje vážny záujem o ochranu životného prostredia. V praxi to znamená napríklad výstavbu cyklotrás, podporu udržateľnej mobility, ako aj podporou projektov z dotačných schém, ktoré sú zamerané na zelené témy. Súčasťou tejto podpory je aj tradičné podujatie Ekologický čin roka, počas ktorého každoročne oceňujeme aktívny prístup obyvateľov kraja k životnému prostrediu. Zároveň poukazujeme na dôležitosť témy, ktorá sa týka celej spoločnosti," povedal trnavský župan Jozef Viskupič

Súťažné návrhy je potrebné doručiť poštou na Úrad Trnavského samosprávneho kraja na adresu Starohájska 8, Trnava alebo vyplnením online prihlášky. Súťaže sa môžu zúčastniť jednotlivci, kolektívy materských, základných a stredných škôl, samosprávy alebo záujmové združenia.

V minulom ročníku bolo prihlásených rekordných 30 súťažných návrhov. V kategórii občianskych združení, obcí a dobrovoľníkov bol na prvom mieste ocenený projekt s názvom Stromoradia, ktoré spájajú od ÚĽANY – PRO FUDEMUS. Hlavnou aktivitou bolo obnovenie a komunitné vysadenie piatich ovocných vetrolamov na pomedzí obcí Pusté Úľany, Veľký Grob a Pavlice. Cieľom bolo zvýšiť biodiverzitu, ochranu pred vetrom a pôdnou eróziou, ale aj zlepšenie vodozádržných opatrení a mikroklimatických podmienok v krajine.

(sita)

Minúta  |  

Riaditeľka prešovského PKO: Pri kultúrnych podujatiach sú hranice, ktoré nechceme prekračovať

PREŠOV - Barbora Rusiňáková je mladá a vo svojej práci rozhľadená a zodpovedná. Do rodného Prešova sa pred piatimi rokmi vrátila z Dánska, kde študovala aj pracovala. Do prešovského Parku kultúry a oddychu (PKO) vstupovala ako jeho riaditeľka v čase covidu. Prvý mĺkvy kultúrny rok využila na aklimatizáciu, ďalšie dva roky pod jej vedením PKO ožilo. Dnes je ich prioritou živé mesto nabité kultúrou rôzneho druhu.

Rozhovor s riaditeľkou PKO si prečítajte na stránke PREŠOVSKÉHO ŠTANDARDU.

Minúta  |  

V šachte žumpy v okrese Košice-okolie prišiel o život 69-ročný muž

KOŠICE - Muž vo veku 69 rokov prišiel v stredu (27. 9.) popoludní o život v prečerpávajúcej šachte žumpy pri rodinnom dome vo Valalikoch v okrese Košice-okolie.

Informovala o tom košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová. VIAC o nešťastí sa dočítate na Košickom Štandarde.

(tasr)

Minúta  |  

Krádežou mobilov a smart hodiniek spôsobil zlodej 20-tisícovú škodu

PREŠOV – Polícia v Prešove začala trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže, ku ktorej došlo v stredu 27. septembra v jednom z miestnych obchodov na ulici Námestie legionárov.

Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová, doposiaľ neznámy páchateľ ukradol zo skladu 15 mobilných telefónov a smart hodiniek. „Poškodená spoločnosť škodu vyčíslila na približne 20-tisíc eur,“ uviedla Ligdayová.

(sita)

Minúta  |  

Výstavbu vodovodov a kanalizácií podporí envirorezort sumou takmer 160 miliónov eur

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podporí z Programu Slovensko budovanie vodovodov a kanalizácií sumou vo výške takmer 160 miliónov eur. Na piatkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister životného prostredia Milan Chrenko.

„Práve v piatok vyhlasujeme dve nové výzvy určené na budovanie kanalizačnej a vodovodnej siete a čistiarní odpadových vôd,“ oznámil šéf envirorezortu. Poukázal na to, že výzvy týkajúce sa nového programového obdobia 2021 – 2027 sa podarilo pripraviť a vyhlásiť vo veľmi krátkom čase. „Žiadatelia tak majú viac času na prípravu žiadostí i implementáciu schválených projektov,“ upozornil Chrenko.

Význam výziev dokumentoval i faktami, ktoré potvrdzujú, že v oblasti ochrany vôd má Slovensko stále čo doháňať. „Podľa dostupných štatistík má verejnú kanalizáciu vybudovanú približne len 40 percent obcí, pripojenie na kanalizáciu nemá takmer každý tretí obyvateľ Slovenska,“ pripomenul minister.

Zo 160-miliónovej alokácie v nových výzvach na vodárenskú infraštruktúru pochádza viac ako 73 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ďalších vyše 85 miliónov tvoria prostriedky Kohézneho fondu. „V prípade prvej výzvy z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bude viac ako 66 miliónov eur vyčlenených pre projekty mimo Bratislavského kraja a sedem miliónov pre Bratislavský kraj. Prostriedky z Kohézneho fondu budú určené na projekty v rámci celého Slovenska,“ spresnil generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov na MŽP Tomáš Hospodár.

Uistil, že proces hodnotenia žiadostí predkladaných v novom programovacom období bude zjednodušený, ich posúdenie bude menej časovo náročné. „Predpokladáme, že tieto zmeny budú mať pozitívny dosah na dynamiku procesov, čím sa zrýchli aj samotná realizácia jednotlivých projektov,“ povedal Hospodár.

Výzvy majú formu otvorených výziev, teda ich nelimituje stanovený termín, uzatvoria sa po predložení dostatočného objemu žiadostí na celú alokáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Myslel som si, že sa zrúti 30 percent ekonomiky, vraví ruský oligarcha, ktorý kritizoval Kremeľ

Debata o účinnosti sankcií a ich dôsledkoch sa vedie už dlhý čas. Škodia viac Únii alebo Rusku? A dá sa to vôbec jednoznačne povedať? Isté však je, že Moskva sankciám vzdoruje. A to mnohých prekvapuje. Napríklad aj ruského oligarchu, ktorý sa Kremeľ v minulosti nebál viackrát kritizovať.

„Bol som prekvapený, že súkromný biznis bol taký pružný. Bol som si viac-menej istý, že sa zrúti až 30 percent ekonomiky, ale bolo to oveľa menej,“ uviedol prednedávnom Oleg Deripaska.

O tom, čo vidí za odolnosťou ruskej ekonomiky tamojší miliardár a ako je na tom ruské hospodárstvo sa dočítate v texte Samuela Kolesára.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.