Prečo (ne)funguje sociálna politika a ako štát berie príliš veľa tým najviac odkázaným

Sociálna politika historicky podľa analytika vznikala ako decentralizovaný nástroj pomoci chudobným a odkázaným ľudom. Postupne sa však centralizovala a transformovala do politického nástroja v boji o väčšinového voliča.

Ilustračné foto: TASR/AP

„Toto nemôže dlhodobo fungovať. Štát, ktorý chce pomáhať všetkým, je štát, ktorý nakoniec nepomôže nikomu, pretože skrachuje,“ poznamenal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.

Asociálna politika

Slovensko sa vydalo touto cestou ohlásením prvého sociálneho balíčka v roku 2014. Odvtedy sa tu sociálna pomoc bežne zavádza a zvyšuje plošne pre všetkých. „Nie je potrebné tieto politiky vymenúvať, politici sa radi a pravidelne chvália, čo zvýšili a zaviedli. Akosi sa však zabúda na tých, o ktorých mala sociálna politika pôvodne byť – chudobní a odkázaní ľudia,“ povedal analytik.

Chovanculiak vymenoval deväť dôvodov, ktoré hovoria proti minimálnej mzde. Mala by sa zrušiť?
Uviedol dva príklady asociálneho postupu poslednej dekády: zdanenie minimálnej mzdy a zvyšovanie životného minima.

V roku 2015 zaplatil človek zarábajúci minimálnu mzdu 29 centov na daniach a odvodoch z každého zarobeného eura. Budúci rok to bude takmer 40 centov. Nízkopríjmoví zamestnanci tak podľa analytika zažili za poslednú dekádu najvyššie zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia zo všetkých ľudí na Slovensku.

Alebo ešte inak. Medzi rokmi 2015 a 2024 vrastie minimálna polohrubá mzda bez desiatich eur na dvojnásobok, z 380 eur na 750 eur. Čistá mzda ľudí stúpne však len o 82 percent. Z 339 eur na 616 eur. „A čo je dôležitejšie, celkové zdanenie minimálnej mzdy vzrástlo o 192 percent. Zo 137 eur na 398 eur,“ vymenúva Chovanculiak.

Minimálna mzda sa na Slovensku zvýši o 50 eur. Koľko sa bude zarábať podľa stupňa náročnosti práce?
Ak sa k tomuto efektu pripočítajú nezamýšľané negatívne dosahy zvyšovania minimálnej mzdy vo forme straty práce pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pričom IFP to odhaduje na desaťtisíce ľudí, tak sa dá podľa analytika hovoriť o vrcholne asociálnej politike tohto štátu.

Toto zvýšenie zdanenia minimálnej mzdy ide podľa neho na vrub zle nastavenej odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá sa zaviedla práve v roku 2015, aby zvýšila čistý príjem ľuďom s nízkymi mzdami. Zadefinovali ju vo výške 380 eur.

S tým, ako postupne rástla výška minimálnej mzdy, klesal jej efekt, až sa v roku 2019 úplne vytratil. Ľudia s najnižšími mzdami takto prišli približne o 200 miliónov eur ročne, čo boli daňové výdavky na túto politiku za rok 2016.

O sumu 200 miliónov eur vzrástli medzi rokmi 2016 a 2023 verejné výdavky na prídavky na deti. Tie však idú všetkým rodičom v rovnakej výške. Bez ohľadu na to, či zarábajú minimálnu, priemernú alebo poslaneckú mzdu. „Politici tak zobrali 200 miliónov eur ľudom s nízkymi mzdami a rozdali to plošne všetkým rodičom s deťmi. To je presná ukážka toho, ako nefunguje sociálna politika na Slovensku,“ upozorňuje Chovanculiak.

Životné minimum a dávky v hmotnej núdzi

Podobný príbeh predstavuje podľa Chovanculiaka aj vývoj životného minima a dávky v hmotnej núdzi. Táto sociálna dávka pre ľudí bez príjmu vzrástla medzi rokmi 2006 a 2022 zo sumy 54,8 eura na 68,8 eura, čo je nárast o 26,7 percenta za 16 rokov. V rovnakom období dosiahla celková inflácia 54 percent. V reálnom vyjadrení tak klesla dávka v hmotnej núdzi na konci roku 2022 o 13,65 eura.

„Porovnajte si to napríklad s tým, ako rástli priemerné dôchodky. Tie medzi rokmi 2006 a 2022 nominálne narástli z 273 eur na 517 eur. Ide takmer o 90-percentný nárast, čo je viac ako trojnásobne rýchlejší rast než rast dávok v hmotnej núdzi. Tento štát je sociálny, ale selektívne,“ upozorňuje Chovanculiak.

Z tohto rozdielneho vývoja rastu zdanenia minimálnej mzdy a dávok v hmotnej núdzi na jednej strane a vývoja prídavkov na dieťa a dôchodkov na druhej strane je podľa neho zrejmé, že sociálnou politikou sa na Slovensku nemyslí pomoc sociálne odkázaným. „Myslí sa tým kupovanie voličov zo strednej triedy a dôchodcov,“ uzavrel analytik.

Text pôvodne publikovali na webe agentúry SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.

Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded
Placeholder
Placeholder
Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded
Placeholder
Placeholder
Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded
Placeholder
Placeholder
Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded
Placeholder
Placeholder
Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded
Placeholder
Placeholder

Placeholder

Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title

Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt

Placeholder

Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title

Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt

Placeholder

Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title Here is placeholder for title

Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

Zaregistrujte sa

Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.