Prečo (ne)funguje sociálna politika a ako štát berie príliš veľa tým najviac odkázaným

„Toto nemôže dlhodobo fungovať. Štát, ktorý chce pomáhať všetkým, je štát, ktorý nakoniec nepomôže nikomu, pretože skrachuje,“ poznamenal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.

Asociálna politika

Slovensko sa vydalo touto cestou ohlásením prvého sociálneho balíčka v roku 2014. Odvtedy sa tu sociálna pomoc bežne zavádza a zvyšuje plošne pre všetkých. „Nie je potrebné tieto politiky vymenúvať, politici sa radi a pravidelne chvália, čo zvýšili a zaviedli. Akosi sa však zabúda na tých, o ktorých mala sociálna politika pôvodne byť – chudobní a odkázaní ľudia,“ povedal analytik.

Chovanculiak vymenoval deväť dôvodov, ktoré hovoria proti minimálnej mzde. Mala by sa zrušiť?
Uviedol dva príklady asociálneho postupu poslednej dekády: zdanenie minimálnej mzdy a zvyšovanie životného minima.

V roku 2015 zaplatil človek zarábajúci minimálnu mzdu 29 centov na daniach a odvodoch z každého zarobeného eura. Budúci rok to bude takmer 40 centov. Nízkopríjmoví zamestnanci tak podľa analytika zažili za poslednú dekádu najvyššie zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia zo všetkých ľudí na Slovensku.

Alebo ešte inak. Medzi rokmi 2015 a 2024 vrastie minimálna polohrubá mzda bez desiatich eur na dvojnásobok, z 380 eur na 750 eur. Čistá mzda ľudí stúpne však len o 82 percent. Z 339 eur na 616 eur. „A čo je dôležitejšie, celkové zdanenie minimálnej mzdy vzrástlo o 192 percent. Zo 137 eur na 398 eur,“ vymenúva Chovanculiak.

Minimálna mzda sa na Slovensku zvýši o 50 eur. Koľko sa bude zarábať podľa stupňa náročnosti práce?
Ak sa k tomuto efektu pripočítajú nezamýšľané negatívne dosahy zvyšovania minimálnej mzdy vo forme straty práce pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pričom IFP to odhaduje na desaťtisíce ľudí, tak sa dá podľa analytika hovoriť o vrcholne asociálnej politike tohto štátu.

Toto zvýšenie zdanenia minimálnej mzdy ide podľa neho na vrub zle nastavenej odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá sa zaviedla práve v roku 2015, aby zvýšila čistý príjem ľuďom s nízkymi mzdami. Zadefinovali ju vo výške 380 eur.

S tým, ako postupne rástla výška minimálnej mzdy, klesal jej efekt, až sa v roku 2019 úplne vytratil. Ľudia s najnižšími mzdami takto prišli približne o 200 miliónov eur ročne, čo boli daňové výdavky na túto politiku za rok 2016.

O sumu 200 miliónov eur vzrástli medzi rokmi 2016 a 2023 verejné výdavky na prídavky na deti. Tie však idú všetkým rodičom v rovnakej výške. Bez ohľadu na to, či zarábajú minimálnu, priemernú alebo poslaneckú mzdu. „Politici tak zobrali 200 miliónov eur ľudom s nízkymi mzdami a rozdali to plošne všetkým rodičom s deťmi. To je presná ukážka toho, ako nefunguje sociálna politika na Slovensku,“ upozorňuje Chovanculiak.

Životné minimum a dávky v hmotnej núdzi

Podobný príbeh predstavuje podľa Chovanculiaka aj vývoj životného minima a dávky v hmotnej núdzi. Táto sociálna dávka pre ľudí bez príjmu vzrástla medzi rokmi 2006 a 2022 zo sumy 54,8 eura na 68,8 eura, čo je nárast o 26,7 percenta za 16 rokov. V rovnakom období dosiahla celková inflácia 54 percent. V reálnom vyjadrení tak klesla dávka v hmotnej núdzi na konci roku 2022 o 13,65 eura.

„Porovnajte si to napríklad s tým, ako rástli priemerné dôchodky. Tie medzi rokmi 2006 a 2022 nominálne narástli z 273 eur na 517 eur. Ide takmer o 90-percentný nárast, čo je viac ako trojnásobne rýchlejší rast než rast dávok v hmotnej núdzi. Tento štát je sociálny, ale selektívne,“ upozorňuje Chovanculiak.

Z tohto rozdielneho vývoja rastu zdanenia minimálnej mzdy a dávok v hmotnej núdzi na jednej strane a vývoja prídavkov na dieťa a dôchodkov na druhej strane je podľa neho zrejmé, že sociálnou politikou sa na Slovensku nemyslí pomoc sociálne odkázaným. „Myslí sa tým kupovanie voličov zo strednej triedy a dôchodcov,“ uzavrel analytik.

Text pôvodne publikovali na webe agentúry SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.