Preskočiť na obsah
  |  

Red Bull zvýšil v roku 2022 sponzorské výdavky o 36 percent na viac ako miliardu eur

Rakúsky výrobca energetických nápojov Red Bull zvýšil v minulom roku výdavky na sponzoring o 36 % na viac ako jednu miliardu eur. Spolu s nákladmi na výrobu a logistiku to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo zisk stagnoval na úrovni 1,7 miliardy eur, hoci tržby v roku 2022 vzrástli takmer o štvrtinu.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA, ktorá sa odvolala na v stredu zverejnené údaje spoločnosti. Tržby rakúskej skupiny v roku 2022 vyskočili o 24 percent na 9,7 miliardy eur zo 7,8 miliardy eur v roku 2021. Po celom svete sa vlani predalo 11,6 miliardy plechoviek Red Bullu, čo bolo o 18,1 percenta viac ako rok predtým.

Hlavným dôvodom pozitívnych výsledkov bol nárast predaja na takmer všetkých trhoch. Spojené štáty sa na celkových tržbách podieľali 46 percentami, čo bol pokles oproti 48 percentám v roku 2021. Podiel Európy na čistom obrate skupiny predstavoval 36 percent.

(tasr)

  |  

Premiér Sunak predstavil plán na potlačenie fajčenia v Británii

Britský premiér Rishi Sunak v stredu zverejnil svoj návrh boja proti fajčeniu v Británii, ktorý spočíva v každoročnom zvyšovaní zákonného veku na kúpu tabaku a výrobkov z neho. Cieľom je dosiahnuť, aby sa v Británii okolo roku 2040 objavila "generácia nefajčiarov", informovala agentúra DPA.

V prejave na zjazde Konzervatívnej strany v Manchestri Sunak navrhol zvyšovanie vekovej hranice na kúpu cigariet každý rok o 12 mesiacov. V praxi by to znamenalo, že "dnešnému 14-ročnému človeku nebude cigareta nikdy legálne predaná a že on i jeho generácia budú môcť vyrastať bez fajčenia".

V komuniké zverejnenom úradom premiéra sa uvádza, že súborom vládnych opatrení by sa do roku 2040 mohlo takmer úplne odstrániť fajčenie medzi mladými ľuďmi v Británii. V súčasnosti je nákup cigariet v Spojenom kráľovstve možný od 18 rokov. No "štyria z piatich fajčiarov začali fajčiť skôr, ako mali 20 rokov," upozornil Sunak.

"Musíme sa pokúsiť zabrániť tínedžerom, aby začali fajčiť," apeloval. Sunak tiež informoval, že jeho vláda predloží aj opatrenia na obmedzenie dostupnosti elektronických cigariet pre deti. "Vapovanie medzi mladými ľuďmi sa za posledné tri roky strojnásobilo," konkretizovala vláda vo svojom tlačovom vyhlásení, pričom zdôraznila, že treba proti tomu zakročiť "skôr, ako sa tento fenomén stane endemickým".

Vláda argumentuje, že každé štvrté onkologické ochorenie v Británii je spôsobené práve užívaním tabaku. Aj zástancovia postupného obmedzovania prístupu mladých ľudí k fajčeniu tvrdia, že by to zachránilo tisíce životov a vo výsledku by britskému zdravotníctvu ušetrilo peniaze i zdravotníkov.

Náklady na fajčenie dosahujú v Británii každoročne 17 miliárd libier (takmer 20 miliárd eur). "Fajčenie nebude trestané. Náš progresívny prístup znamená, že každému, kto si dnes môže legálne kúpiť cigarety, v tom v budúcnosti nebude bránené," deklaroval úrad britského premiér.

Podľa denníka The Guardian sa šéf britskej vlády inšpiroval opatreniami zavedenými na Novom Zélande, kde bol vlani prijatý zákon, podľa ktorého cigarety nebude možné predať osobám narodeným po roku 2008. Znižuje sa tiež počet maloobchodníkov, ktorí môžu predávať tabak z približne 6000 na 600, ako aj množstvo povoleného nikotínu v tabaku na fajčenie.

(tasr)

  |  

Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja si ponechá obidva poslanecké mandáty

BANSKÁ BYSTRICA - Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Roman Malatinec je jediný zo 49 krajských poslancov, ktorý sa v predčasných parlamentných voľbách dostal do Národnej rady (NR) SR. Ako v stredu pre TASR povedal, ponechá si mandát poslanca parlamentu aj Zastupiteľstva BBSK. Nateraz je však otázne, či zostane podpredsedom kraja pre oblasť kultúry.

"Na budúci týždeň sa k tomu stretneme s predsedom BBSK Ondrejom Lunterom a dohodneme sa, či na poste podpredsedu zotrvám. Myslím si, že je úspechom kraja, ak má poslanca priamo v NR SR. Je to prínosom, že budem môcť zastupovať záujmy nášho kraja a posúvať presné a objektívne informácie z toho, čo sa deje v parlamente," zdôraznil Malatinec.        

Malatinec v sobotňajších (30. 9.) voľbách kandidoval za stranu Hlas-SD a voliči mu odovzdali 3951 prednostných hlasov. Na úspech vo voľbách reagoval s tým, že Podpoľanie a kraj bude mať odteraz zastúpenie v parlamente.

(tasr)

  |  

Nová voľne dostupná droga spôsobuje deťom zvracanie, ochabnutie končatín či bolesti hlavy

V slovenských nákupných centrách pribudli automaty s psychotropnými látkami HHC a HHC-P, ktoré majú účinky ako marihuana. Detský ombudsman aj psychiatri bijú na poplach, že nepomôžu len zákazy, ale treba začať s prevenciou.

„Teda ak začneme od rodiny, deti sa od malička učia zodpovednosti, povinnostiam. To nepríde v 18 rokoch spolu s vodičským preukazom samo od seba, každému bez výnimky. Vyrastie len to, čo zasadíš. Rozvíjanie záľub, zaradenie dieťaťa do rovesníckych relácií, sociálneho fungovania, lepšie fungovanie rodín, lepšia sociálna situácia tak, aby sme si nemuseli dokupovať šťastie v automatoch. Potom možno nemusíme vypisovať ku každej novej látke vo všetkých médiách tak, aby sme poučili aj tých, čo to ešte nevedeli,“ hovorí psychiatrička Terézia Rosenbergerová.

Prečo sú tie látky verejne prístupné bez overenia veku a prečo nemôže Polícia SR ani mestá zakročiť, si môžete prečítať v článku Evy Struhárňanskej.

  |  

Držiteľkou Grand Prix podujatia Bienále ilustrácií Bratislava 2023 je Paloma Valdivia z Čile

BRATISLAVA - Bratislava je opäť centrom svetovej detskej ilustrácie. Výstava 29. ročníka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) je otvorená v Bibiane, medzinárodnom dome umenia pre deti. V Divadle P. O. Hviezdoslava vyhlásili v stredu večer laureátov prestížnych ocenení medzinárodnej súťažnej prehliadky originálov ilustrácií kníh pre deti a mládež. Odborníci z oblasti knižnej kultúry udelili najlepším ilustrátorom päť Zlatých jabĺk a päť Plakiet. Grand Prix BIB 2023 získala Paloma Valdivia z Čile.

Hlavnú cenu udelili za dvojjazyčnú Knihu otázok s poéziou Pabla Nerudu. "Na tejto zbierke básní bolo najkrajšie to, že autorka ilustrácií akoby v knihe vytvorila aj svoje vlastné vizuálne básne," uviedla pre TASR Margaret Anne Suggs z Írska, predsedníčka desaťčlennej medzinárodnej poroty, ktorá celkovo hodnotila 2072 prihlásených originálov ilustrácií z celého sveta.        

Zlaté jablko BIB 2023 získala ilustrátorka Anete Bajáre-Babčuka z Lotyšska, Xunru Chen z Číny, Maeva Rubli zo Švajčiarska, Maya Shleifer z Izraela a Daniel Torrent zo Španielska.        

Plaketu BIB 2023 dostali Anna Cunha z Brazílie, Lucie Lučanská z Českej republiky, Sanna Pelliccioni z Fínska, Jaan Roomus z Estónska a Vendi Vernić z Chorvátska.        

Na slávnostnom otvorení BIB 2023 tradične udelili aj neštatutárne ceny. Cenu detskej poroty získala Nada Serafimovic zo Srbska, Cenu primátora hlavného mesta Bratislavy slovenská ilustrátorka Simona Smatana a Cenu 365.bank Ondrej Zimka, ktorému ocenenie patrí za celoživotné dielo.        

Čestné uznanie pre vydavateľa BIB 2023 získali Sakyejul Publishing Ltd z Kórejskej republiky a Tara books India.        

Výstavu všetkých súťažných ilustrácií kníh pre deti a mládež si môžu záujemcovia pozrieť v Bibiane do 3. decembra.        

Hlavným organizátorom podujatia je Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále originálov ilustrácií sa koná v spolupráci s UNESCO a Medzinárodnou úniou pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Záštitu nad BIB 2023 prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

(tasr)

  |  

Azerbajdžanský prezident nepríde na schôdzku s arménskym prezidentom v Granade

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa podľa medializovaných správ vo štvrtok v Španielsku nestretne s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, aby diskutovali o situácii v spornom regióne Náhorný Karabach.

Schôdzka dvojice bola plánovaná v meste Granada na okraj štvrtkového summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), píše TASR podľa agentúry DPA. Azerbajdžanská tlačová agentúra APA v stredu uviedla, že Alijev na stretnutie nepríde, a to pre údajné "protiazerbajdžanské nálady" ostatných účastníkov.

Uvedená schôdzka mala byť zameraná na snahy o normalizáciu vzťahov týchto dvoch krajín, ktoré vyhrotil posledný vývoj situácie v Karabachu. Na stretnutí sa okrem azerbajdžanského a arménskeho prezidenta mali zúčastniť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a predseda Európskej rady Charles Michel.

Baku však údajne trvalo na účasti Turecka, ktoré je v otázke Karabachu považované za jeho najdôležitejšieho spojenca. Po zamietnutí tejto žiadosti sa Azerbajdžan údajne rozhodol, že mu formát stretnutia nevyhovuje.

Azerbajdžan prevzal 20. septembra kontrolu nad územím Náhorného Karabachu. Stalo sa tak po bleskovej vojenskej operácii, pričom následne avizoval, že bude stíhať arménske "zločinecké" separatistické vedenie.

Karabach bol aj predtým oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, no od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov tvoriacich až donedávna väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov. Arménske úrady informovali, že po dobytí Karabachu Azerbajdžanom utieklo do Arménska z tohto regiónu už približne 100-tisíc ľudí.

(tasr)