Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výbory europarlamentu odobrili návrh dať 50 miliárd eur na obnovu a modernizáciu Ukrajiny

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výborov pre rozpočet a zahraničné veci vo štvrtok schválili rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027 v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Nástroj pre Ukrajinu, ktorý v júni vo forme grantov a pôžičiek navrhla Európska komisia, je rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027. Okrem iného má podporiť viacstrannú demokraciu a zosúladenie Ukrajiny s požiadavkami na vstup do EÚ.

Navrhovaný nástroj je súčasťou prebiehajúcej revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý sa po viacerých krízach od roku 2021 značne vyčerpal. Poslanci trvajú na tom, aby sa tento nástroj dohodol čo najskôr spolu s revíziou dlhodobého rozpočtu, keďže od roku 2024 nebudú existovať žiadne ustanovenia o pomoci Ukrajine.

Balík pomoci Ukrajine by sa mal začleniť aj do budúcoročného rozpočtu EÚ, o ktorom sa má rokovať v novembri.

Jednou z kľúčových požiadaviek europoslancov je, aby sa na rekonštrukciu Ukrajiny použili zmrazené aktíva Ruskej federácie alebo iných sankcionovaných subjektov či jednotlivcov v súvislosti s vojnou.

Poslanci zároveň posilnili ustanovenia o boji proti podvodom, korupcii, konfliktu záujmov a nezrovnalostiam pri využívaní fondov EÚ na Ukrajine. To znamená, že spoločnosti pod oligarchickým vplyvom nebudú mať nárok na financovanie.

Oba výbory zmenili a doplnili návrh eurokomisie s cieľom zvýšiť transparentnosť nástroja pomoci vytvorením webového portálu o finančných operáciách poskytnutých Ukrajine a jej cieľoch a o „míľnikoch“, ktoré krajina splnila, aby mohla získať ďalšiu pomoc. Rovnako chcú, aby sa zverejňovali príspevky na obnovu prijaté od tretích krajín a medzinárodných organizácií.

Europarlament ako celok bude o návrhu odobrenom výbormi pre rozpočet a zahraničné veci hlasovať na plenárnom zasadnutí 16. až 19. októbra v Štrasburgu. Rokovania s členskými štátmi sa môžu začať hneď po tom, ako sa Rada EÚ (členské štáty) dohodne na pozícii k tomuto nástroju.

(tasr)

Minúta  |  

Po Orave sa potulujú migranti. Na starosť ich majú miestni obyvatelia

NOVOŤ- Hornooravská obec si na vlastnej koži okúsila migračnú krízu. Po dedine Novoť sa potuluje skupina 13 utečencov.

Polícia o situácii vie, osoby však údajne majú povolenie na pobyt a zostali v dedine. Jedlo a prístrešok im poskytujú obyvatelia obce. Viac sa dočítate v článku na stránke Žilinského Štandardu.

Minúta  |  

Ornitológovia nesúhlasia s výstavbou veterného parku v Tvrdošíne

Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko nesúhlasí so zámerom výstavby veterného parku v Tvrdošíne na Orave. Informovala o tom na sociálnej sieti. Projekt podľa ornitológov navrhli priamo do migračných koridorov vtáctva a na dohľad od Tatier, uprostred jedného z najviac turisticky atraktívnych regiónov na Slovensku.

"Investor predložil vizualizácie, ktoré majú doložiť, že veterný park až takým zásahom do vizuálu nebude. Vizualizácie sú pri zamračenom počasí. Škoda, že ich nedal za jasného počasia a s pohľadom na Západné Tatry v pozadí z Oravskej Magury a vrtuľami v popredí," skonštatovali ornitológovia s tým, že na príslušné úrady zaslali k projektu nesúhlasné stanovisko. Zároveň žiadajú dôsledné koncepčné posúdenie veterných parkov, aby sa nepovoľovali tam, kde ublížia vzácnym druhom.

Projekt je v súčasnosti vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. Investor predložil na posúdenie dva varianty. Prvý zahŕňa šesť turbín, druhý počíta so štyrmi turbínami. Predpokladané investičné náklady by mali v závislosti od variantu projektu dosiahnuť 30 alebo 45 miliónov eur. Začiatok výstavby plánujú v roku 2025. Investor v zámere avizuje, že sa uskutoční aktualizovaný prieskum územia s cieľom zhodnotenia vplyvov nového technického riešenia a lokalitného umiestnenia veterných turbín na vtáctvo a netopiere.

Zámer veterného parku na Javorovom vrchu pri Tvrdošíne vnímajú negatívne aj obyvatelia mesta i okolitých obcí. Dotknuté samosprávy k projektu zaslali zamietavé stanoviská.

Investor nedávno pre TASR reagoval, že obavy obcí a obyvateľov vníma veľmi citlivo. Deklaroval záujem o to, aby bol projekt prospešný pre komunitu a mesto, ktorého sa priamo dotýka. Ubezpečil, že v rámci prípravy projektu zohľadnili jeho umiestnenie mimo chránených území a v dostačujúcej odstupovej vzdialenosti od obytných zón.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto Jelšava chce historickú redutu obnoviť v rámci cezhraničného projektu

JELŠAVA - Mesto Jelšava sa uchádza o približne milión eur na obnovu historickej reduty Skalka, financie chce získať z programu cezhraničnej spolupráce Interreg. Na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky získala samospráva financie i z nórskych fondov, pre nárast cien v stavebníctve sa však projekt zrealizovať nepodarilo, uviedol primátor Milan Kolesár.

"V podstate ide o to isté, aj ideovo je projekt nastavený podobne, ako ten predchádzajúci," skonštatoval primátor. Z Nórskeho finančného mechanizmu získalo mesto na vybudovanie multikultúrneho centra pre mladých a aktivity s mládežou v roku 2021 približne milión eur, asi 700.000 eur malo ísť na obnovu historickej reduty. Pre rast cien v stavebníctve v uplynulých rokoch sa však projekt predražil a samospráva musela od rekonštrukcie budovy odstúpiť.

"Ministerstvo nám ale vyšlo v ústrety a časť zdrojov sme mohli použiť na prípravu náhradných priestorov pre účely projektu," skonštatoval primátor s tým, že realizovať tak je možné aspoň plánované aktivity s mládežou.

Myšlienky obnoviť historickú redutu sa však mesto nevzdalo, financie sa pokúša získať v rámci cezhraničného programu Interreg spoločným projektom s maďarskou obcou Šamšon (Sámsonháza). S dedinou v Novohradskej župe majú podľa primátora Jelšavy okrem podobných projektových zámerov spoločnú i minulosť.

"Opierali sme sa aj o históriu. Uhorský palatín Leustach z Jelšavy je i vyobrazený na obraze v kostole v jednej z obcí v tejto oblasti," vysvetlil Kolesár. Ako dodal, žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predložili v polovici septembra.

Historická reduta Skalka v Jelšave bola postavená v 19. storočí a slúžila ako mestský hotel s hostincom. Národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti v zlom technickom stave a jej priestory sú už niekoľko rokov nevyužívané.

(tasr)

Minúta  |  

Muž, ktorý znásilnil 14-ročnú neter, dostal trest

TRENČÍN - Na Krajskom súde v Trenčíne dnes odsúdili Ivana K., ktorý sexuálne zneužil svoju neter.

Od začiatku súdneho procesu bolo zrejmé, že mu za znásilnenie hrozí vysoký trest, avšak s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť mu dokonca hrozilo aj doživotie. 

Viac o prípade sa dočítate v článku Trenčianskeho Štandardu, ktorý bol dnes na súdnom pojednávaní.

Minúta  |  

Na hranici s Poľskom v Tatranskej Javorine sa objavila skupina migrantov, starosta nevie, čo s nimi

Pri poľsko-slovenskej hranici v Tatranskej Javorine v okrese Poprad sa objavila skupina migrantov. Starosta obce Miroslav Michaľák to považuje za veľký problém a nevie, kam ich umiestniť.

"Sú rozložení na lúke pri dedine, vysadili ich tu ešte za tmy okolo 5:00. Je ich tam 34, sú tam aj ženy a deti, najmladšie bábätko má len osem mesiacov. Sú veľmi slabo oblečení, je im evidentne zima, ráno sme tu mali pod nulou, tak si rozložili oheň. Ľudia sa hnevajú, pretože im ukradli drevo. Zaniesol som im tam nejaké potraviny a snažíme sa vyriešiť to s okresným úradom. Pokiaľ neodídu, tak aspoň pre ženy a deti budeme v spolupráci s Červeným krížom musieť nájsť nejaké ubytovanie, neviem, čo bude s chlapmi a či sa budú chcieť rozdeliť," zhodnotil situáciu starosta. Dodal, že polícia je súčinná, nemôžu ich však nikam odviesť, keďže majú povolenie na pobyt na Slovensku.

Starosta to považuje za patovú situáciu, pretože o skupinu zrejme nebude mať záujem nikto, ani prevádzači, keďže niektoré hranice sú zatvorené a na ostatných všetky autá kontrolujú. "Je to problém a štát pred tým zakrýva oči. Keď bolo avizované zatváranie hraníc, bolo jasné, že ten problém môže vzniknúť a nikto nepripravil riešenie, čo s týmito ľuďmi. Už keď bude naozaj zle, tak ich umiestnim do garáže, požičiam si ohrievač a zohrejem ich, ale to nie je absolútne moja povinnosť. Ja som hranice nezavrel, dokonca som ani nevedel, že ich zatvoria a teraz niekto chce, aby to riešila samospráva," skonštatoval Michaľák.

Niektoré hranice s Poľskom zatvorili v noci z utorka na stredu (3. - 4. 10.) z dôvodu zvýšenej migrácie. Na otvorených priechodoch kontrolujú všetky autá, ktoré prichádzajú zo Slovenska. Zatiaľ nie je jasné, ako dlho obmedzenia potrvajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.