5. októbra 2023 | 14:48

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:48

Ukrajine nebudeme dodávať zbrane, patrí do východnej Európy, povedal Kaliňák

Slovensko už síce nebude dodávať Ukrajine zbrane, naďalej ju však bude podporovať humanitárnou pomocou. Povedal to niekdajší podpredseda vlády a exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica, ktorý vyšiel aj na nemeckom webe welt.de.

Na otázku, či sa otočia Európe chrbtom, Kaliňák odpovedal, že „v tomto sme sa vyjadrili veľmi jasne: žiadny antieurópanizmus“. Zároveň poukázal na to, čo Európa tvrdila o Giorgii Meloniovej počas jej kampane a čo sa stalo potom, keď sa stala talianskou premiérkou. Na otázku, či chce teda Smer postupovať ako Meloniová, čiže nedodržať svoje vznešené predvolebné sľuby ale konať pragmaticky, Kaliňák odpovedal, že tu nejde o pragmatickosť. Zdôraznil, že nie sú proruskí, ale proslovenskí. „Hoci už nebudeme Ukrajine dodávať zbrane, budeme ich naďalej podporovať humanitárnou pomocou,“ povedal Kaliňák.

V súvislosti s podporou vstupu Ukrajiny do Európskej únie a NATO Kaliňák zdôraznil, že to sú dve úplne odlišné veci. „Boli by sme veľmi radi, keby Ukrajina vstúpila do EÚ. Ale nie do NATO, to je otázka bezpečnosti. Dva roky som žil na Ukrajine, je súčasťou východnej Európy. Nemá s nami nič spoločné, vždy to bola naša hranica na východ,“ povedal Kaliňák a dodal, že prijať Ukrajinu do NATO by bolo nebezpečné. Zároveň je presvedčený, že dosiahnuť mier na Ukrajine je možné. „S Maďarskom sme mali vždy mimoriadne komplikované vzťahy. Ale teraz sú naše vzťahy najlepšie za tisíc rokov,“ skonštatoval Kaliňák.

5. októbra 2023 | 14:37

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:37

V Univerzitnej nemocnici Martin predstavili aplikáciu pre pacientov s chronickými ochoreniami pľúc

MARTIN - Bezplatnú aplikáciu s rehabilitačnými cvičeniami pre pacientov s chronickými ochoreniami pľúc predstavili vo štvrtok v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM). Podľa prednostu Kliniky hrudníkovej chirurgie UNM Antona Dziana ide o predoperačné a pooperačné cvičenia, ktoré zabezpečujú lepšie zvládnutie operácie a rýchlejšiu rekonvalescenciu.

Vysvetlil, že v chirurgických odboroch sa implementuje protokol Eras, ktorého cieľom je čo najviac skrátiť dobu rekonvalescencie. "Znížiť výskyt pooperačných komplikácií, skrátiť dobu hospitalizácií a celkových ekonomických nákladov na hospitalizáciu. V rámci tohto programu sa dôraz kladie najmä na edukačné a rehabilitačné programy. Forma aplikácie bola vhodná, pretože pacient môže cvičiť v domácom prostredí," povedal Dzian.

Spoluautorom aplikácie je primár fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Slovenských liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice Abdulla Al Hakim. "Snažili sme sa urobiť program s komplexným rehabilitačným cvičením, pričom každý pacient bude mať individuálne inštruktáž s fyzioterapeutom," dodal.

Fyzioterapeut Patrik Konrády odporučil, aby pacienti najskôr navštívili odborníkov na pohybovú aktivitu. "Vysvetlia im, či sú tieto cviky pre nich vhodné. Ak je tam prudká bolesť alebo niečo nepríjemné, určite by som pozastavil cvičenie. Oddýchol si a našiel odborníka alebo lepšiu polohu, kde nás to nebolí. Cvičiť radšej pomalšie, menej aktivít a pomaly zvyšovať intenzitu záťaže," podotkol.

Skúsenosti s aplikáciou BodyFix.io má po druhej operácii aj Milan Krajčovič, ktorý pomohol nakrútiť jej inštruktážne videá. "Mohol som prispieť k tomu, aby každý pacient mal informácie. Keď viete, čo máte robiť, tak si viete poradiť v ťažkej chvíli a kríze. Lebo nie je ľahké sa zotavovať. Ale uľahčí sa ten proces," uzavrel.

(tasr)

5. októbra 2023 | 14:36

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:36

Eurokomisia oznámila poskytovanie dlhodobej podpory EÚ pre Arménsko

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade predstavila ďalšie mimoriadne opatrenia a dlhodobú podporu EÚ pre Arménsko. Informuje o tom spravodajca TASR.

„Nasmerujeme pre Arménsko väčšiu rozpočtovú podporu. EÚ je aj naďalej plne odhodlaná podporovať rokovania s Azerbajdžanom a uľahčovať mierový dialóg,“ uviedla von der Leyenová v správe pre médiá.

EÚ podľa predsedníčky stojí pri Arménsku a rozhodla sa zdvojnásobiť svoju humanitárnu podporu, aby zmiernila náročnú situáciu v spojitosti s približne 100-tísícmi Arménmi, ktorí boli vysídlení z Náhorného Karabachu.

Von der Leyenová počas vystúpenia v Granade spresnila, že EK k predtým oznámenej sume určeným pre Arménsko vo výške 5,2 milióna eur pripočíta ďalších 5,25 milióna eur v podobe núdzovej pomoci.

Eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v piatok odcestuje do Arménska, aby zhodnotil situáciu a prediskutoval ďalšiu cielenú podporu, najmä prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Program EU4Peace bude podľa von der Leyenovej navýšený o ďalších 800-tisíc eur na núdzovú pomoc, budovanie dôvery a podporu arménskych médií.

Komisia okrem toho zmobilizuje finančné prostriedky v rámci ročných programov pre Arménsko s cieľom prideliť 15 miliónov eur, ktoré možno použiť ako rozpočtovú podporu pre štát na riešenie spoločensko-ekonomických potrieb a nákupov potravín a pohonných hmôt.

V oblasti technickej pomoci bude eurokomisia diskutovať s arménskymi orgánmi o forme tejto pomoci, a to aj prostredníctvom programov TAIEX a Twinning, s cieľom riešiť otázky, ako je letecká bezpečnosť a jadrová bezpečnosť.

EK v rámci Hospodárskeho a investičného plánu (EIP) pracuje na ďalšej podpore pre Arménsko vrátane rozvoja infraštruktúry. EIP môže priniesť do krajiny investície až do výšky 2,6 miliardy eur. Tento plán už zaistil viac než 413 miliónov eur.

Európska komisia podporí aj účasť Arménska na viacerých regionálnych projektoch – najmä na projekte čiernomorského podmorského elektrického kábla – v spolupráci s Azerbajdžanom, Gruzínskom, Maďarskom a Rumunskom.

Azerbajdžan minulý mesiac prevzal úplnú kontrolu nad Náhorným Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia. Región odvtedy opustili takmer všetci zo 120-tisíc etnických Arménov.

(tasr)

5. októbra 2023 | 14:23

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:23

Nobelovu cenu za literatúru za rok 2023 získal nórsky autor Jon Fosse

Nobelovu cenu za literatúru za rok 2023 získal vo štvrtok nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse. Oznámila to Švédska akadémia, ktorá toto ocenenie udeľuje.

Fosseho ocenili „za jeho inovatívne divadelné hry a prózu, ktoré dávajú hlas tomu, čo sa nedá vysloviť“, uviedla akadémia.

„Bol som prekvapený, keď mi zavolali, ale zároveň nebol. Opatrne som sa za posledných 10 rokov pripravoval na možnosť, že by sa toto mohlo stať. Bola to pre mňa veľká radosť, že som dostal telefonát,“ povedal podľa agentúry AP laureát nórskemu verejnoprávnemu vysielateľovi NRK.

Rozsiahla tvorba Fosseho, ktorú píše v nynorsk, teda novonórčine, pokrýva rôzne žánre a pozostáva z množstva hier, románov, básnických zbierok, esejí, kníh pre deti a prekladov. Je jedným z najhranejších nórskych dramatikov na svete a uznanie mu priniesla aj jeho próza. Na poli prózy debutoval rebelantským a emocionálne surovým románom Raudt, svart (1983), ktorý v mnohých ohľadoch udáva tón jeho neskoršej tvorbe. Prelom na divadelných doskách mu zase priniesla hra Niekto príde (1996).

Cenu za literatúru udeľuje Švédska akadémia, ktorej členmi sú spisovatelia, historici, filozofi či jazykovedci. Dlhodobo čelí kritike, že uprednostňuje belošských spisovateľov mužského pohlavia z krajín Západu, píše agentúra AFP.

Za jednu z favoritiek tohtoročného udeľovania bola považovaná ruská spisovateľka a otvorená kritička Kremľa Ľudmila Ulická, ktorá žije v dobrovoľnom exile v Nemecku.

Držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru za rok 2022 je francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. Bola ocenená „za odvahu a prísne objektívnu ostrosť, s akou odhaľuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“, uviedla vtedy porota.

Vyhlasovanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. V utorok boli oznámení laureáti Nobelovej ceny za fyziku a v stredu za chémiu.

V piatok oznámia nositeľa Nobelovej ceny mieru, ktorú ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.

Nobelova cena nesie meno švédskeho vedca a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia jeho smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923 800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.

(tasr, sita)

5. októbra 2023 | 14:16

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:16

Priemyselný park s Volvom chystá dopravné napojenia, plánujú aj leteckú linku

VALALIKY - Napojenie strategického parku Valaliky na cesty a železnicu si v dvoch fázach vyžiada približne 175 miliónov eur. V pláne je aj letecké spojenie medzi Švédskom a Košicami. Informovala o tom štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park (VIP), ktorá pripravuje priemyselný park, kde vyrastie závod automobilky Volvo.

Počíta sa pritom s ďalšími budúcimi investormi a subdodávateľmi. Územie je preto potrebné vybaviť dostatočnými zdrojmi elektrickej energie, plynofikáciou, pitnou vodou a tiež napojením na cestnú a železničnú sieť integrovaným dopravným systémom. "Dopravné napojenie strategického parku Valaliky na cestu I/17, rýchlostnú cestu R2-R4, cesty III. triedy, na železničnú stanicu Haniska a novovybudovaný terminál integrovanej osobnej prepravy Valaliky Centrum si v dvoch fázach vyžiada približne 175 miliónov eur," uviedla štátna spoločnosť.

Celkovo sa podľa VIP vybuduje takmer 16 kilometrov nových ciest a 10,6 kilometra (km) cyklochodníkov. Zrekonštruujú sa aj úseky ciest v dĺžke 8,5 km, vybuduje sa 14 okružných križovatiek, jedna styková križovatka, dva cestné mosty, jeden železničný most a štyri cyklomosty.

"Strategický priemyselný park sa napojí aj na jestvujúcu železničnú trať č. 169 Košice - Hidasnémeti. Za viac ako 67 miliónov eur sa vybudujú trate v dĺžke 10.160 metrov a 200-metrové nástupište pre cestujúcich," oznámila VIP. V úzkej spolupráci so Železnicami SR (ŽSR), Ministerstvom dopravy (MD) SR a Košickým samosprávnym krajom (KSK) sa ťažiskovou dopravou má stať koľajová a autobusová doprava. Ekologickým cieľom je dosiahnuť 50-percentný podiel verejnej dopravy.

Dostatok plynu má zabezpečiť výstavba vysokotlakového a strednotlakového plynovodu v celkovej dĺžke 4125 metrov a nová regulačná stanica. Predpokladané náklady spojené s plynofikáciou sú viac ako 2,3 milióna eur.

Požadované navýšenie kapacity elektrickej energie podľa VIP zabezpečí výstavba novej 125-megawattovej (MW) elektrickej stanice a nové vedenia vysokého napätia za viac ako 2,3 milióna eur. Ich celková dĺžka bude takmer 23 km.

V najbližších rokoch podľa VIP nájde prácu v priemyselnom parku pri Košiciach takmer 7200 zamestnancov. Postupný nábeh výroby automobilového závodu je naplánovaný do roka 2026.

(tasr)

5. októbra 2023 | 14:12

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:12

Prípadný shutdown v USA rating krajiny podľa agentúry Fitch neovplyvní

Ratingová agentúra Fitch, ktorá znížila úverové hodnotenie Spojených štátov v auguste tohto roka, upozornila, že po odvolaní predsedu Snemovne reprezentantov, republikána Kevina McCarthyho, nie je shutdown v krajine vylúčený. Ani v takom prípade by to však rating USA ovplyvniť nemalo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Kongresmani odvolali McCarthyho z postu predsedu Snemovne reprezentantov v utorok, čo sa stalo prvýkrát v histórii Spojených štátov. Dôvodom bola nespokojnosť skupiny pravicových republikánov s tým, že McCarthy spolupracoval s kongresmanmi z Demokratickej strany pri schvaľovaní zákona o dočasnom financovaní vlády. USA tým odvrátili hroziace prerušenie financovania niektorých federálnych inštitúcií, známe ako shutdown.

Najnovší vývoj na americkej politickej scéne vyvolal nové obavy z financovania vlády, keďže USA odvrátili shutdown iba pred pár dňami, v posledný septembrový deň. Navyše financovanie vlády schválili dočasne na 45 dní.

Richard Francis z Fitch uviedol, že vzhľadom na to, že predseda Snemovne reprezentantov bol odvolaný tesne po dohode, očakáva v tomto smere pokračovanie napätia a sporov a nevylučuje, že k shutdownu nakoniec dôjde. Dodal však, že rating USA stanovený agentúrou by sa tým ovplyvniť nemal, keďže Fitch tento faktor už zohľadnila v auguste, keď špičkový rating na úrovni AAA znížila Spojeným štátom o jeden stupeň na AA+.

Aj konkurenčná ratingová agentúra S&P Global, ktorá už v roku 2011 znížila rating USA na AA+, uviedla, že shutdown síce ovplyvní ekonomickú aktivitu, nepredpokladá však, že aj rating. Iba Moody's, tretia zo svetových ratingových agentúr, koncom septembra upozornila na riziko ohrozenia ratingu v prípade shutdownu. Moody's však zatiaľ stále hodnotí USA na najvyššej úrovni, v jej prípade AAA.

(tasr)

5. októbra 2023 | 14:02

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:02

Vodiči nerešpektujú obmedzenia na moste pri Vojanoch, hrozí jeho uzávera

KOŠICE - Košický samosprávny kraj žiada vodičov, aby dodržiavali obmedzenia, ktoré platia pri prejazde po moste M1683 cez indukčný kanál pred obcou Vojany v okrese Michalovce. Upozorňuje na to, že v prípade opakovaného nerešpektovania opatrení, respektíve rapídneho zhoršenia technického stavu, ho budú musieť úplne a okamžite uzavrieť. KSK o tom informuje na svojej webovej stránke.

Od polovice augusta môžu po moste prechádzať len vozidlá, ktoré vážia najviac osem ton. Výnimku majú autobusy a vozidlá záchranných zložiek. Znížená je aj rýchlosť, a to na 30 kilometrov za hodinu. Nákladná doprava využíva obchádzkovú trasu cez obce Stretava, Stretávka a Drahňov.

Ako uviedol vedúci odboru dopravy na Úrade KSK Vladimír Žiarný, most dlhý takmer 57 metrov v extraviláne obce Drahňov bol postavený ešte v roku 1963. Je v havarijnom stave a naďalej degraduje. "Z tohto dôvodu prosíme vodičov na dolnom Zemplíne, aby rešpektovali preventívne opatrenia a obmedzenie hmotnosti prechádzajúcich vozidiel na osem ton, pretože ju často prekročujú až päťnásobne," uviedol.

Pripomína, že tento cestný ťah má veľký význam pre obyvateľov, ktorí ním denne dochádzajú do zamestnania, školy či za zdravotnou starostlivosťou. Snahou je tak v maximálnej bezpečnej miere zachovať most prejazdný aspoň pre osobné motorové vozidlá, vozidlá záchranných zložiek a menšie autobusy. "Situáciu neustále monitorujeme a v prípade opakovaného nerešpektovania opatrení, respektíve rapídneho zhoršenia technického stavu, budeme musieť most v spolupráci s príslušnými úradmi úplne a okamžite uzatvoriť," dodal.

V lete počas mimoriadnej prehliadky mosta zistili poškodenia jeho nosníkov zatekajúcou vodou, ktorá spôsobila koróziu betonárskej a predpínacej výstuže. Na úložných priečnikoch a pilieroch podpier došlo k degradácii vrstvy betónu a jej odlúpnutiu. Výstuž je sčasti skorodovaná a nie je zabezpečená jej súdržnosť s betónom.

Most na ceste II/552 pred obcou Vojany plánujú komplexne zrekonštruovať za viac ako 2,1 milióna eur. Keďže medzičasom ešte viac degradoval, je nevyhnutné dopracovať projektovú dokumentáciu stavby. To si vyžiada zvýšenie nákladov na rekonštrukciu, s ktorými rozpočet KSK nepočítal. Finančné zdroje tak bude musieť hľadať dodatočne.

(tasr)

5. októbra 2023 | 14:01

Minúta | 5. októbra 2023 | 14:01

Fico sa opäť stretol s Pellegrinim

Predseda strany Smer Robert Fico sa vo štvrtok v dopoludňajších hodinách stretol s Petrom Pellegrinim (Hlas) v budove Národnej rady SR, potvrdila to hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková. Nešlo o prvé rokovanie lídrov, zišli sa už v utorok (3. 10.).

Ako uviedol predseda Hlasu Peter Pellegrini po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, neformálne sa už stretol s lídrom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom a v pláne mal aj stretnutie s predsedom Smeru Robertom Ficom medzi štyrmi očami.

Pellegrini sa s hlavou štátu zišiel v utorok. Vtedy novinárom povedal, že predsedníctvo Hlasu zatiaľ nevylúčilo ani jeden z dvoch variantov prípadnej novej vlády. Rokovať chcel najprv s víťazom volieb. V prípade neúspechu rokovaní s víťaznou stranou je Pellegrini pripravený sadnúť si za rokovací stôl aj s potenciálnou štvorkoalíciou v zostave Progresívne Slovensko (PS), Hlas, KDH a SaS.

Robert Fico v utorok na sociálnej sieti informoval, že pri rokovaní s preferovanými koaličnými partnermi nenarazil na zásadné programové rozdiely.

Neformálne rozhovory vedie aj predseda PS Michal Šimečka, jeho hnutie skončilo vo voľbách na druhej priečke. Prezidentka bude pokračovať v sérii povolebných stretnutí na budúci týždeň. V pondelok (9. 10.) sa má zísť s lídrom SNS Andrejom Dankom a šéfom SaS Richardom Sulíkom.

Pellegrini: Bolo dobré stretnúť sa najskôr so Šimečkom. Viem, čo mi môže ponúknuť druhá strana a lepšie sa mi bude vyjednávať s Ficom

Mohlo by Vás zaujímať Pellegrini: Bolo dobré stretnúť sa najskôr so Šimečkom. Viem, čo mi môže ponúknuť druhá strana a lepšie sa mi bude vyjednávať s Ficom

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:46

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:46

Petr Pavel navrhuje v Únii zrušiť právo veta

Pri príležitosti otvorenia nového ročníka na College of Europe v Belgicku predniesol český prezident Petr Pavel prejav, v ktorom navrhol zrušiť právo veta v EÚ.

Pavel pred študentami označil Európsku úniu za úspešný projekt, ktorý však čelí mnohým hrozbám a výzvam. Za hlavnú hrozbu označil „ruskú agresiu", za hlavnú výzvu „asertívnu Čínu", ktorá sa mnohým zdá príťažlivá. Pavel ďalej spomenul dlhodobejšie výzvy, ako transformácie priemyslu a práce, ale tiež klimatickú krízu.

Za kľúč k zvládnutiu týchto výziev označil spoluprácu a jednotu v rámci Európy, ale aj medzi starým kontinentom a USA. Podľa neho sme dnes svedkami konca globalizácie, ako ju poznáme, a návratu geopolitiky. „Niet geopolitickejšej politiky ako je politika rozširovania. Nový geopolitický imperatív si žiada novú dynamiku a rozširovanie Únie. Príliš dlho sme niektoré európske štáty nechávali napospas geopolitickej manipulácii. Naša ambícia je jasná: musíme dokončiť európsku, a tam, kde to bude žiaduce, aj atlantickú integráciu štátov západného Balkánu a Asociovaného tria," vyhlásil Pavel.

Za základný predpoklad efektívneho fungovania Európy Pavel označil zrušenie práva veta. Išlo by podľa neho o „veľký krok", na ktorý však bude treba nájsť odvahu, pretože v menších a stredne veľkých štátoch táto myšlienka nie je "príliš populárna".

„Musíme však byť pripravení v domácej diskusii zvážiť rôzne návrhy ako upraviť rozhodovací proces EÚ, vrátane prechodu k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach. Musíme zvýšiť povedomie o tom, že stabilita a moc – inými slovami schopnosť spoločne konať – sú naším zdieľaným záujmom," povedal Pavel.

Horúca politická téma aj na Slovensku

Český prezident svojím výrokom rozvíril hladinu českej politickej scény. Otázka práva členských štátov vetovať nariadenia, s ktorými sa nestotožňujú, sa v nedávnej minulosti stala predmetov sporov aj na Slovensku.

V roku 2021 sa slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na konferencii Globsec vyslovila v podobnom duchu ako Pavel. Podľa nej by EÚ v zahraničnej politike mala postupovať na základe kvalifikovanej väčšiny. Na schválenie spoločného postupu by tak nebol potrebný súhlas všetkých 27 štátov, stačil by súhlas väčšiny.

Voči zrušeniu práva veta sa naopak dlhodobo ostro vyhraňuje predseda Smeru Robert Fico. Naposledy tak urobil nedávno v predvolebnom rozhovore pre Postoj. „Je to úplný nezmysel. Hovorím jasne, že ak by členským štátom EÚ zobrali právo veta, nemáme tam čo robiť. Bodka," vyhlásil.

(mch)

5. októbra 2023 | 13:43

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:43

Europarlament vyzval EÚ na začatie prístupových rokovaní s Moldavskom

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok potvrdili svoj záväzok voči budúcemu členstvu Moldavska v Európskej únii. Prístupové rokovania s Kišiňovom by sa podľa nich mali začať do konca tohto roka, informuje spravodajca TASR.

Moldavská vláda podľa europoslancov preukázala odhodlanie a schopnosť splniť požiadavky Európskej komisie na začatie rokovaní o členstve. Uznesenie v prospech prístupových rokovaní s Moldavskom podporilo 448 poslancov, 45 bolo proti a 43 sa zdržalo hlasovania.

Uznesenie uvádza, že EÚ a jej členské štáty by mali zvýšiť finančnú a technickú pomoc Moldavsku, aby uľahčili jeho rýchlu a účinnú integráciu do Únie. To zahŕňa rýchle uvoľnenie novej splátky prebiehajúcej makrofinančnej pomoci Európskou komisiou.

Europarlament upozornil, že integrácia do EÚ je proces, ktorý si vyžaduje splnenie kritérií členstva, a preto vyzval všetkých moldavských politických aktérov na konsenzus o najdôležitejších a naliehavých reformách počas harmonizácie právnych predpisov s normami EÚ.

Podľa EP pre Moldavsko je najdôležitejšie zaistiť udržateľnú a komplexnú reformu súdnictva a pokračovať v boji proti korupcii. Zároveň by malo pokračovať na odstraňovaní oligarchizácie, na reforme riadenia verejných financií, v boji proti organizovanej trestnej činnosti a v reforme verejnej správy.

Po ruskej invázii na Ukrajinu Moldavsko v marci 2022 požiadalo o členstvo v EÚ a v júni 2022 získalo štatút kandidátskej krajiny. V apríli 2023 EP vyzval, aby sa prístupové rokovania s touto krajinou začali do konca roka 2023, ak Moldavsko splní deväť krokov stanovených Európskou komisiou.

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:27

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:27

Reštauráciu na Gondovej zachvátil požiar, škodu vyčíslili na tisíce eur

BRATISLAVA - V stredu 4. októbra bol krátko pred 02:30 ohlásený požiar reštaurácie na Gondovej ulici v Bratislave. Ako informuje Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) - Bratislavský kraj na sociálnej sieti, v čase príjazdu hasičov sa objekt zložený z lodných kontajnerov nachádzal v tretej fáze horenia.

„Zasahujúci hasiči požiar lokalizovali prostredníctvom štyroch prúdov vody," uviedol HaZZ s tým, že hasiči zároveň rozoberali drevenú terasu a monitorovali požiarom zasiahnutý priestor.

Na miesto privolali zisťovateľa príčin požiarov, príčinu vyšetrujú. Následkom požiaru vznikla majiteľovi priama materiálna škoda predbežne vyčíslená na 150-tisíc eur, nikto sa nezranil. Pri udalosti zasahovalo 19 príslušníkov Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy s piatimi kusmi hasičskej techniky.

(sita)

5. októbra 2023 | 13:25

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:25

Europarlament viní Azerbajdžan z etnických čistiek v Náhornom Karabachu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu. Európsku úniu požiadali, aby preto voči Baku prijala sankcie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Baku rázne poprelo obvinenia z etnických čistiek a verejne etnických Arménov vyzvalo, aby zostali a začlenili sa do Azerbajdžanu.

Azerbajdžan minulý mesiac prevzal úplnú kontrolu nad Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia. Región odvtedy opustili takmer všetci zo 120-tisíc etnických Arménov.

Európsky parlament v rezolúcii súčasnú situáciu označil za etnické čistky a rázne odsúdil vyhrážky a prejavy násilia azerbajdžanských vojakov. Zákonodarcovia 27 členských krajín EÚ žiadali, aby prijali cielené sankcie voči jednotlivým predstaviteľom azerbajdžanskej vlády pre údajné porušovanie ľudských práv v Náhornom Karabachu. Takisto EÚ vyzvali, aby znížila svoju závislosť od dodávok plynu z Azerbajdžanu.

Za návrh hlasovalo 491 poslancov a deviati boli proti. Táto rezolúcia však pre EÚ nie je záväzná.

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:24

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:24

Opitý vodič bez dokladov spôsobil dopravnú nehodu pri obci Čierny Potok

ČIERNY POTOK - Polícia obvinila 30-ročného muža, ktorý v stredu (4. 10.) podvečer spôsobil dopravnú nehodu v obci Čierny Potok v okrese Rimavská Sobota. Za volantom sedel bez vodičského oprávnenia a pri dychovej skúške nafúkal viac ako dve promile alkoholu. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

"30-ročný muž viedol osobné auto Suzuki Swift v obci Čierny Potok, kde pri výjazde z obce nedal prednosť v jazde vozidlu Ford Tranzit a prednou časťou narazil do zadnej časti uvedeného vozidla. Vozidlo skončilo po náraze prevrátené na boku," priblížila polícia.

Muž, ktorý nehodu spôsobil, po výzve policajtom nepredložil doklady na vedenie a prevádzku motorového vozidla. Pri dychovej skúške navyše nafúkal 2,04 promile alkoholu. Polícia v súvislosti s nehodou začala trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, z ktorého voči mužovi už vzniesla i obvinenie.

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:21

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:21

Pre zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu zakázali v prešovskej fakultnej nemocnici návštevy

PREŠOV - V prešovskej fakultnej nemocnici zakázali návštevy. Riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove Ľubomír Šarník informoval, že k tomuto kroku pristúpili od stredy (4. 10.) vzhľadom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu vo výskyte ochorenia hepatitídy typu A.

Obmedzenie neplatí vo výnimočných prípadoch, ktoré sú uvedené na webovej stránke nemocnice. V okrese Prešov hygienici zaznamenali viac ako 130 prípadov vírusovej hepatitídy typu A (VHA) a štyri ohniská nákazy v obciach Červenica, Tuhrina, Lesíček a Žehňa. Ochorenie evidujú aj v obciach Abranovce a Varhaňovce, zatiaľ po jednom prípade.

Informovali o tom v stredu po zasadnutí regionálnej protiepidemickej komisie s tým, že situácia sa zhoršuje v prešovskej nemocnici, kde je na infekčnom oddelení hospitalizovaných 85 pacientov s VHA a kapacita oddelenia je 90 lôžok. Na komisii prijali preto viacero opatrení.

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:18

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:18

V Handlovej spoplatnili verejné toalety, dôvodom bol i neporiadok

HANDLOVÁ - Mesto Handlová pristúpilo k spoplatneniu služby verejných toaliet v dome kultúry. K tomuto kroku pristúpilo pre zvýšené náklady i neporiadok, ktorý tam verejnosť nechávala. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.

Službu verejných toaliet mesto spustilo do prevádzky ešte v roku 2021, v tom čase bola pre verejnosť zdarma. "Na základe nárastu spotreby energie, vody a tiež neustáleho znečisťovania a odcudzovania zariadenia toaliet bolo potrebné službu spoplatniť," zdôvodnila Paulínyová.

Peniaze, ktoré mesto takýmto spôsobom podľa nej vyzbiera, použije na ďalší nákup hygienických prostriedkov. Zmenu samospráva zapracovala aj do prevádzkového poriadku.

Verejné toalety môže verejnosť využiť od pondelka do piatka od 8.00 do 17.00 h a v sobotu od 8.00 do 12.00 h. "Samozrejme, k dispozícii sú aj v časoch, keď sa v dome kultúry koná podujatie či premieta kino Baník," doplnila hovorkyňa.

(tasr)

5. októbra 2023 | 13:14

Minúta | 5. októbra 2023 | 13:14

Lesný požiar na Tenerife si vyžiadal evakuáciu viac ako tritisíc ľudí

Požiarnici a vojaci bojujú s novým lesným požiarom na španielskom ostrove Tenerife, ktorý si vynútil evakuáciu zhruba 3 000 ľudí. Oheň, ktorý sa rozhorel v stredu, sa nachádza na hornatom severovýchode ostrova v oblasti miest Santa Úrsula a La Orotava.

Vláda Kanárskych ostrovov informovala, že na hasení požiaru pracuje 120 agentov, vrátane vojakov a požiarnikov. Oheň zatiaľ postihol zhruba 30 hektárov územia.

Rovnakú oblasť v auguste zasiahol jeden z najhorších lesných požiarov za desaťročia, keď zhorelo 14-tisíc hektárov borovicového lesa a krovín a počas niekoľkých týždňov sa evakuovalo zhruba 12-tisíc obyvateľov. Hoci daný požiar dostali pod kontrolu, nikdy ho neuhasili a v dôsledku vetra a vysokých teplôt priebežne vznikali menšie požiare.

Ostrov podobne ako zvyšok Španielska už niekoľko rokov zažíva intenzívne sucho a zatiaľ na október nezvyčajne vysoké teploty.

(sita)