LETANOVCE – Nález sofistikovaného kanalizačného systému a na tú dobu (14. storočie) veľmi pokrokových odkanalizovaných toaliet je jeden z najvýznamnejších objavov počas tohtoročnej archeologickej sezóny na Kláštorisku v Slovenskom raji. Keďže Kláštor kartuziánov v Slovenskom raji fungoval od 14. do polovice 16. storočia a neprešiel žiadnymi väčšími úpravami, predstavuje podľa archeológa Petra Ďuricu celý komplex akési „Pompeje“ dobovej sakrálnej architektúry.
Práve poznatky získané z Kláštoriska je možné využiť aj pri obnove a interpretácii objektov v Kláštore kartuziánov v Červenom Kláštore, ktorý bol „sesterským“ kláštorom toho na Kláštorisku. Objav dômyselného kanalizačného systému a odkanalizovanie toaliet sú podľa Ďuricu asi to najvýznamnejšie, čo sa podarilo tohto roku na Kláštorisku objaviť. „Ani docentovi Slivkovi nebola táto dispozícia známa. Milo nás to prekvapilo,“ uviedol Ďurica.
Podľa Ďuricu je zaujímavé práve využitie vody, ktorá tu vo svahovitom teréne steká. Kartuziánski mnísi namiesto toho, aby ju len jednoducho odviedli z pozemku, tak vybudovali kanalizačný systém, na ktorý napojili aj toalety. Takto odkanalizované toalety v tej dobe boli skôr výnimkou a nenašli sa ani v honosnejších a bohatších sídlach.
Okrem archeologických nálezov sa podarilo priamo v areáli odstrániť spred bývalého kostola obrovskú kopu kamenia, ktorá až donedávna zakrývala pohľad na najvýznamnejší objekt celého areálu. Rovnako sa podarilo od náletových drevín vyčistiť plochu bývalých rybníkov, ktoré tu kartuziánski mnísi v minulosti mali.
Všetky práce v areáli bývalého kláštora zastrešuje obec Letanovce, ktorá je jeho vlastníkom. „Od septembra 2022 sme začali realizovať Národný projekt Ľudia a hrady. Rozbehli sme ho so siedmimi ľuďmi, z toho jeden archeológ, koordinátor a piati manuálni pracovníci z radov nezamestnaných Rómov. V prvej etape sme zamestnali Rómov z pomerne ďalekej obce Svinia, pretože už mali skúsenosti s týmito prácami. Na druhej strane, zo začiatku veľký záujem zo strany Rómov z Letanoviec o túto činnosť nebol,“ uviedol starosta obce Letanovce Slavomír Zahornadský. Neskôr sa počet pomocných pracovníkov zvýšil o troch, ktorí už sú priamo z Letanoviec.
Celý projekt Ľudia a hrady potrvá do konca októbra. „Rieši sa jeho predĺženie do konca roka, máme záujem o jeho pokračovanie v roku 2024, ale uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia po posledných voľbách,“ doplnil starosta. Na záchranu a obnovu kláštora získala obec od štátu dotáciu vo výške 168 000 eur. K tomu pridáva sama ďalších päť percent. Peniaze slúžia primárne na mzdy zamestnancov. Len malá časť môže ísť na nákup materiálu či úhradu odborných prác.
Kláštorisko v Slovenskom raji sa v novodobej histórii spája predovšetkým s archeológom Michalom Slivkom, ktorý tu profesijne pôsobil viac ako tridsať rokov. Za približne 40 rokov sa jemu i súčasným nasledovníkom podarilo odkryť celý komplex zaniknutého kartuziánskeho kláštora. Z bývalých objektov sa podarilo dostať pod strechu jediný – celu č. 1. Ide o bývalý mníšsky domček, ktorých tu v minulosti bolo deväť. Okrem nich tu stáli kostol, kaplnka a ďalšie hospodárske a spoločenské priestory.
Starosta Letanoviec si vie predstaviť, že v areáli bývalého kláštora by mohol byť v budúcnosti zriadený archeopark s muzeálnou expozíciou. „Naša predstava asi nie veľmi korešponduje s predstavou, akú majú pamiatkari. Stále si myslím, že tie budovy by bolo potrebné dostať aspoň do takého stavu ako je cela č. 1, už len preto, aby tie múry neerodovali. Bohužiaľ, názor pamiatkarov je iný. My sa snažíme komunikovať a bude pre nás veľkým úspechom, keď sa aspoň zopár objektov podarí zastrešiť a v nich vytvoriť expozície, kde by boli umiestnené artefakty, ktoré sa na Kláštorisku našli,“ povedal Zahornadský.
Len v zastrešení a vytvorení nejakého archeoparku či minimúzea vidí starosta perspektívu a budúcnosť celého areálu. V opačnom prípade to bude len začarovaný kruh a kolotoč neustáleho opravovania múrov. „To je podľa mňa len plytvanie ľudským a finančným potenciálom. Je to však môj pohľad laika,“ uviedol Zahornadský.
Kartuziánsky kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji začali mnísi budovať po roku 1299, keď dostali toto územie ako dar. Komplex sa rozkladá na ploche približne jeden hektár. V 15. storočí kláštor vyplienili husiti, neskôr aj bratríci. Po návrate v roku 1478 začali mnísi kláštor opravovať. Už v roku 1543 bol kláštor opäť vyplienený, tentoraz lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa uchýlili do Červeného Kláštora. Bašo kláštor opevnil. Po jeho odchode bol kláštor zborený a nikdy nebol obnovený.