Preskočiť na obsah
  |  

EÚ po zemetrasení v Afganistane vyčlenila humanitárnu pomoc za 3,5 milióna eur

Európska únia sa v utorok rozhodla vyčleniť prvotnú núdzovú pomoc pre Afganistan vo výške 3,5 milióna eur. Západnú časť Afganistanu cez víkend zasiahlo ničivé zemetrasenie. Z uvedenej sumy 2,5 milióna eur pôjde humanitárnym partnerom EÚ, ktorí už vykonávajú záchranné operácie priamo na mieste, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Okrem toho EÚ ponúka nepeňažnú pomoc zo svojich vlastných humanitárnych zásob v Dubaji v hodnote jedného milióna eur. V praxi to znamená poskytnutie ubytovacích modulov, zimných stanov, hygienických súprav a ďalších potrieb, ktoré budú k dispozícii humanitárnym partnerom EÚ v Afganistane.

V závislosti od požadovaných potrieb bude táto materiálna pomoc pripravená na doručenie prostredníctvom letov humanitárnej leteckej prepravy EÚ.

Najnovšia pomoc dopĺňa doterajšiu sumu 89 miliónov eur v rámci humanitárnej pomoci EÚ, ktorá bola v roku 2023 pridelená humanitárnym organizáciám v Afganistane. Únia nie je v tejto krajine priamo zastúpená a humanitárnu pomoc poskytuje prostredníctvom svojich overených humanitárnych partnerov pôsobiacich v Afganistane.

(tasr)

  |  

EÚ, Nórsko a Švajčiarsko prijali do októbra vyše 800-tisíc žiadostí o azyl

V členských krajinách Európskej únie, Nórsku a Švajčiarsku bolo za prvé tri štvrťroky 2023 podaných viac ako 800-tisíc žiadostí o azyl. Na utorňajšiu správu tlačovej agentúry DPA upozornil spravodajca TASR.

V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúcich rokov je toto číslo najvyššie od roku 2016, uviedol v tejto súvislosti nemecký denník Die Welt, ktorý sa odvoláva na údaje zverejnené Agentúrou EÚ pre azyl (EUAA). Podľa nej na základe tohoročných trendov nie je vylúčené, že počet žiadostí do konca roka presiahne milión.

V období od 1. januára do 3. októbra 2023 bolo v 29 európskych štátoch podaných celkom 801 459 žiadostí o poskytnutie právnej ochrany. Najväčší nárast počtu azylantov voči rovnakému obdobiu v roku 2022 zaznamenalo Lotyšsko (168 percent) a Estónsko (119 percent). Vysvetlením tohto javu je masívny nárast nelegálnej migrácie umožnenej susedným Bieloruskom cez svoje územie, čo EÚ vníma ako hybridný spôsob vojny.

Na tretej pozícii v počte žiadateľov o azyl sa za prvých deväť mesiacov tohto roku ocitlo Nemecko s nárastom žiadostí o azyl o 74 percent.

Na opačnom konci najväčšie poklesy žiadateľov o azyl v porovnaní s rokom 2022 zaznamenali Dánsko (pokles o 56 percent), Malta (54 percent), Cyprus (52 percent) a Rakúsko (41 percent).

Krajinou, ktorá tento rok dostala najmenej žiadostí o azyl, je Maďarsko. To zaznamenalo dokopy len 26 žiadostí zo strany utečencov z tretích krajín.

Aj tohto roku najviac žiadostí o azyl v EÚ, Nórsku a Švajčiarsku podávali Sýrčania, čím potvrdili trendy z predošlých rokov. Najviac žiadostí o azyl od občanov Sýrie dostalo aj tohto roku Nemecko.

(tasr)

  |  

Prezidentka prijala poverovacie listiny nového veľvyslanca Rakúska

Rakúsko bude mať na Slovensku nového veľvyslanca Johannesa Wimmera. Na sociálnej sieti o tom informovala prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá v utorok prijala jeho poverovacie listiny.

Wimmer pôsobil v minulosti na vyslaní v Turecku a Saudskej Arábii. Bol aj riaditeľom Rakúskeho kultúrneho fóra v Londýne či radcom na Stálej misii Rakúska pri Organizácii Spojených národov (OSN).

(tasr)

  |  

Ministerstvo vnútra zabezpečí pre migrantov núdzové prístrešie vo Vajnoroch

Ministerstvo vnútra (MV) SR zabezpečí na svojich pozemkoch vo Vajnoroch mimo obývaného územia dočasné núdzové prístrešie pre niekoľko desiatok migrantov. Určené bude najmä pre zraniteľné skupiny, teda matky s deťmi. Uviedol to hovorca rezortu Matej Neumann.

"Ministerstvo vnútra rovnako zabezpečí aj postele a deky. V prípade potreby sme pripravení priebežne zvyšovať kapacitu," skonštatoval hovorca.

Bratislavský magistrát vyhlásil od soboty na území hlavného mesta SR mimoriadnu situáciu z dôvodu tranzitnej migrácie.

(tasr)

  |  

Putinova kampaň pred prezidentskými voľbami by sa mohla začať v novembri, tvrdí britská tajná služba

Prioritou ruského vodcu Vladimira Putina sú prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia 17. marca budúceho roka. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na britskú spravodajskú službu, Putin „bude takmer určite opäť kandidovať, napriek tomu, že svoj zámer ešte verejne neoznámil“. Briti uvádzajú, že predvolebná kampaň Putina by sa neformálne mohla začať na budúci mesiac.

„Hoci voľby v Rusku podliehajú zásahom a kontrole zo strany Kremľa, zostávajú kľúčovým nástrojom politickej legitimizácie,“ tvrdia Briti, ktorí vyslovili aj prognózu v súvislosti s Putinovou predvolebnou kampaňou. „Je takmer isté, že Putinova predvolebná kampaň sa zameria na tému Ruska ako samostatnej civilizácie, ktorá potrebuje obranu pred vonkajšími nepriateľmi. Tento príbeh sa často používa na ospravedlnenie krokov štátu a Putinovho upevňovania moci. V príprave na voľby sa bude Kremeľ takmer určite snažiť minimalizovať nepopulárne politické kroky. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by sa pred prezidentskými voľbami v marci 2024 zrealizovala ďalšia mobilizačná vlna.“

(sita)

  |  

Nájomný vrah podsvetia Ľuboš Zelman chce ísť na slobodu

BANSKÁ BYSTRICA - Ľuboš Zelman (48) sa v minulosti priznal k 4 nájomným vraždám, jednému pokusu o vraždu a k nedovolenému ozbrojovaniu. Za to ho odsúdil Špecializovaný trestný súd v januári 2018 na 12 rokov.

Po odpykaní si dvoch tretín trestu podal zabijak z gangu Piťovcov, ktorý má na svedomí 5 ľudských životov, žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. O nej dnes rozhodoval Okresný súd v Banskej Bystrici. Ako senát rozhodol, pôjde Zelman na slobodu?

Viac sa dočítate v Banskobystrickom Štandarde