Latinčina ako hlavný jazyk EÚ. Mohla by nahradiť angličtinu, znie z Francúzska

Po odchode Veľkej Británie z Európskej únie nastal čas, aby sme prestali rozprávať „lámanou angličtinou“, hovorí francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaun. Treba podľa neho podporiť jazykovú rozmanitosť v Únii, informuje portál Politico.

„Ľudia budú ťažšie rozumieť tomu, prečo po Brexite rozprávame lámanou angličtinou,“ povedal minister novinárom. Zdôraznil, že je čas, aby Európska únia znova rozprávala jedným jazykom – a že to nemá byť angličtina, ktorú si štáty Únie dnes už zvykli používať.

Bez Veľkej Británie je angličtina oficiálnym jazykom len v dvoch menších členských štátoch: v Írsku a na Malte. V oboch prípadoch spolunažíva vedľa domácich jazykov írčiny a maltčiny. Pre všetkých ostatných je angličtina prinajlepšom druhý jazyk.

Rast významu angličtiny mal v Únii priamy dopad aj na úpadok francúzštiny a niektorí francúzski politici to doteraz nesú ťažko. Teraz však podľa nich nastal čas, aby sa diplomatickým jazykom Európy opäť stala francúzština.

Beaune priamo nevyslovil návrh, aby angličtinu nahradil jazyk krajiny galského kohúta. Zdôraznil, že Únia, kde by sa pracovalo a komunikovalo len jedným jazykom, by bola chybná. Francúzsko chce podľa neho bojovať za podporu všetkých európskych jazykov.

Latinská ríša

I keď je jasné, že mnohí Francúzi si za spoločný jazyk Európy, nazývaný paradoxne i lingua franca, predstavujú ich vlastnú reč, existujú i ďalšie možnosti. Francúzsky portál Le Figaro tak trochu humorne poukazuje na možné oživenie latinčiny v tomto kontexte.

Podľa francúzskeho úradníka Sundara Ramanadaneho predstavuje latinčina spojenie vzdialených území i časových období v Európe. Ramanadane poukazuje na moderný príklad vzkriesenia hebrejčiny, ktorá sa z mŕtveho jazyka zmenila na oficiálny jazyk Izraela.

Otázka dominantného jazyka v Európe je podľa neho dôležitá a rozchod Angličanov s EÚ by mal byť obojstranný. Únia teda musí dať zbohom Británii i angličtine a nájsť si nový diplomatický jazyk. Ako jasní favoriti sa v tomto prípade javia nemčina a francúzština.

Do popredia sa prirodzene tisne i latinčina. Je to koniec koncov jazyk Rímskej ríše, jazyk kresťanstva a v menšej miere aj osvietenstva a humanizmu. Dorozumievali sa ňou naši predkovia, tvorili v nej mnohí učenci a slúžila ako lingua franca Európy po dlhé storočia.

„Latinčina je tiež rovnako štruktúrovaná ako ostatné jazyky, ktorými v Európe rozprávame, po svojej obsahovej i gramatickej stránke,“ argumentuje Ramanadane. Príklad z Izraela, ale aj z Indie alebo Pakistanu podľa neho dokazuje, že je možné obnoviť mŕtvy či čisto liturgický jazyk na každodenné používanie.