Preskočiť na obsah
  |  

Lockdownové opatrenia mali negatívny dopad na kognitívne schopnosti ľudí starších ako 50 rokov

Lockdownové opatrenia mali negatívny dopad na kognitívne schopnosti ľudí starších ako 50 rokov. Vyplýva to z britského výskumu.

Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Lancet Healthy Longevity sa po začiatku pandémie COVID-19 zrýchlil proces poklesu kognitívnych schopností najmä pre nárast osamelosti a depresií, pokles fyzickej aktivity či vyššiu spotrebu alkoholu.

„Naše zistenia naznačujú, že lockdowny a ďalšie obmedzenia, ktoré sme zažili počas pandémie, mali skutočne trvalý dopad na zdravie mozgu ľudí od 50 rokov vyššie, a to aj po skončení opatrení,” uviedla vedúca štúdie na Exeterskej univerzite Anne Corbettová.

Dodáva, že závery štúdie poukazujú na nutnosť v budúcnosti zvažovať aj psychické zdravie pri prijímaní podobných opatrení.

Štúdia porovnávala výsledky z roku 2019 s dátami z prvého a druhého roku pandémie. Hoci je štúdia podľa vedcov najväčšia svojho druhu, dodávajú, že bola len pozorovacia, a tak si problematika vyžaduje ďalšie skúmanie.

(lancet healthy longetivity)

  |  

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier. K zásahu došlo po tom, ako v lete zachytili drogy v hodnote 140 miliónov libier.

Torpédoborec HMS Dauntless so základňou v meste Portsmouth vyslal do operácie svoj vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty (Royal Marines), aby sa zamerali na podozrivý rýchly čln, uviedli britskí predstavitelia.

K zadržaniu došlo po tom, ako torpédoborec typu 45 v lete zachytil drogy v hodnote 140 miliónov libier.

„Počas rutinnej protidrogovej hliadky v Karibskom mori vyslal Dauntless vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty, aby sa priblížili k podozrivému plavidlu," uviedol hovorca Kráľovského námorníctva.

„Keď pašeráci začali vyhadzovať svoj nelegálny náklad, ich motory presne vyradili ostreľovači z komanda a loď zastavili. To umožnilo vyslanie tímu americkej pobrežnej stráže z lode Dauntless a zhabanie 11 veľkých balíkov kokaínu s hmotnosťou 330 kilogramov," spresnil hovorca.

„Po ďalšom zásahu na lodi nemôžem od svojho tímu žiadať viac. Ich pracovná morálka a pozornosť venovaná detailom zostáva bezkonkurenčná, čo sa prejavuje pri takých zásahových operáciách, ako boli tie v uplynulých mesiacoch," uviedol veliteľ predmetného plavidla Ben Dorrington.

Hovorca námorníctva dodal: „Predtým počas tej istej hliadky, ale v rámci samostatnej operácie, podozriví pašeráci potopili svoj motorový čln, keď sa k nim Dauntless priblížil."

„Po navedení na pozíciu americkým námorným hliadkovacím lietadlom vyslala loď Dauntless svoj oddiel americkej pobrežnej stráže, aby sa nalodil a prehľadal plavidlo; akcia sa zmenila na záchrannú operáciu, keď posádka sabotovala tento malý rýchly čln," dodal hovorca Royal Navy.

„Po zmarení ich údajnej pašeráckej misie, strate nákladu a potopení lode sa podarilo zachrániť dve osoby, ktoré sa dostali na palubu lode HMS Dauntless, kde im poskytli lekárske ošetrenie, jedlo, vodu, a nasledujúci deň ich previezli na loď amerického námorníctva," spresnil hovorca.

Plavidlo HMS Dauntless bolo v máji vyslané do Karibiku, aby spolupracovalo s britskými zámorskými územiami v regióne počas obdobia hurikánov a pomáhalo pri operáciách zameraných na boj proti pašovaniu drog.

(tasr, dpa)

  |  

Súd OSN sa bude zaoberať žiadosťou Guyany v územnom spore s Venezuelou

Najvyšší súd OSN posúdi žiadosť Guyany o zastavenie venezuelského referenda o tom, či má byť anektovaný región bohatý na ropu, na ktorý si robia nárok obe tieto juhoamerické krajiny.

Referendum je naplánované na 3. decembra napriek nevyriešenému územnému sporu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v holandskom Haagu, ktorý vo vyhlásení uviedol, že jeho jednodňové novembrové pojednávanie bude venované žiadosti susednej Guyany o naliehavé „predbežné opatrenia".

Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nestanovil dátum pojednávania hlavného sporu.

Venezuela už desaťročia tvrdí, že oblasť Essequibo s rozlohou 160-tisíc kilometrov štvorcových, ktorú spravuje Guyana, by mala patriť do jej hraníc.

Podľa desať rokov starého sčítania ľudu tvorí tento región viac ako dve tretiny Guyany a žije v ňom 125-tisíc z jej 800-tisíc obyvateľov. Spor sa zintenzívnil, odkedy spoločnosť ExxonMobil v roku 2015 objavila v Essequibo ropu.

Guyana má najväčšie zásoby ropy na svete v prepočte na obyvateľa, zatiaľ čo jej väčší sused má celkovo najväčšie preukázané zásoby tejto komodity. Keďže sa spor vyostril, Venezuela nedávno oznámila, že o tejto otázke usporiada referendum, čo Guyana označila za nezákonný krok.

Začiatkom tohto týždňa sa Guyana obrátila na MSD so žiadosťou o „naliehavú ochranu" vo forme príkazu Venezuele, aby "nepokračovala" v plebiscite, ktorý je podľa nej súčasťou „zlovestného plánu na zabratie guyanského územia".

Guyana, bývalá holandská a britská kolónia, tvrdí, že jej hranice s Venezuelou boli stanovené arbitrážnym súdom v roku 1899.

Venezuela, ktorá je po neuznaných voľbách a potláčaní protivládnych protestov pod medzinárodnými sankciami, však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzené hranice, uznané v čase získania nezávislosti od Španielska.

(tasr)

  |  

Nepál: Počet obetí zemetrasenia stúpol na najmenej 119

Západ Nepálu zasiahlo silné zemetrasenie. Počet obetí je najmenej 119. Zemetrasenie v odľahlej časti krajiny malo magnitúdu 5,6.

Na videách a fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť, ako sa miestni obyvatelia v tme prekopávajú troskami a vyťahujú preživších z ruín zrútených domov a budov. Zemetrasenie bolo cítiť až v indickom hlavnom meste Naí Dillí, takmer 500 kilometrov od epicentra, a 42 kilometrov južne od mesta Džumľa.

Otrasy zasiahli krajný západ tejto himalájskej krajiny v piatok neskoro večer. Geologická služba Spojených štátov (USGS) ich namerala v hĺbke iba 18 kilometrov. V oblasti došlo k zrúteniu viacerých domov.

„Počet mŕtvych dosiahol 119 a najmenej ďalších sto osôb bolo zranených. Odľahlosť okresov sťažuje prísun informácií," uviedol pre AFP hovorca polície postihnutej provincie s tým, že bezpečnostné sily boli vo veľkom nasadené na pomoc pri pátracích a záchranných operáciách.

Nepál leží na hlavnom geologickom zlome, kde indická tektonická doska tlačí na eurázijskú dosku a vytvára pohorie Himaláje, pričom zemetrasenia sú tu pravidelným javom.

Nepálsky premiér Pušpa Kamál vyjadril "hlboký zármutok nad ľudskými škodami spôsobenými zemetrasením".

V roku 2015, keď Nepál zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a zničilo viac ako pol milióna domov, zahynulo takmer 9-tisíc ľudí a viac ako 22-tisíc bolo zranených. Prírodný živel zároveň poškodil alebo zničil takmer 8-tisíc škôl.

Stovky pamiatok a kráľovských palácov - vrátane tých zapísaných na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v údolí Káthmandu -, ktoré priťahovali návštevníkov z celého sveta, boli zničené, čo bol veľký úder pre cestovný ruch.

(tasr)

  |  

Bielorusko si predvolalo poľského charge d'affaires

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo poľského charge d'affaires a to pre údajné narušenie svojho vzdušného priestoru, ku ktorému malo dôjsť 2. novembra.

Bieloruský rezort diplomacie to oznámil v piatok na sociálnej sieti X bez uvedenia bližších podrobností o predmetnom incidente.

„Poľská strana bola požiadaná, aby tento incident dôkladne vyšetrila a prijala účinné opatrenia na zabránenie podobným situáciám v budúcnosti," uviedol rezort.

Poľsko podľa hovorcu operačného velenia tamojšej armády správu podrobne analyzuje. "Preverujeme záznamy z našich radarových a leteckých systémov, aby sme zistili, či došlo k takémuto porušeniu," povedal hovorca.

Bielorusko si Marcina Wojciechowského predvolalo už koncom septembra, pričom tvrdilo, že poľský vrtuľník narušil jeho vzdušný priestor. Varšava vtedy správu poprela, pričom uviedla, že cez bieloruské hranice neprešiel žiaden z jej vrtuľníkov.

Reuters pripomína, že vzťahy medzi týmito krajinami sú dlhodobo napäté, pričom v ostatnom čase ich ešte viac vyostruje invázia bieloruského spojenca a suseda Ruska na Ukrajinu.

(tasr, reuters)

  |  

Talianska vláda schválila spornú reformu, premiéra by mali občania voliť priamo

V Taliansku by mohli občania voliť premiéra priamo, vyplýva z návrhu reformy, ktorú schválila Meloniovej vláda. Zmenou ústavy zamýšľa úradujúca predsedkyňa vlády ukončiť politickú nestabilitu v krajine.

V prípade schválenia reformy by si občania volili premiéra na obdobie piatich rokov tak, aby sa časovo zhodovalo s funkčným obdobím parlamentu. Podľa súčasných pravidiel si voliči vyberajú iba politickú stranu alebo koalíciu, osoba premiéra sa určuje až po voľbách podľa ich výsledkov a na základe parlamentných spojenectiev.

Návrh predpokladá, že politická strana alebo koalícia víťazného kandidáta na predsedu vlády po voľbách automaticky dostane najmenej 55 percent kresiel v oboch komorách parlamentu.

Ak by zvolený šéf vlády z nejakého dôvodu nemohol pokračovať vo funkcii, prezident by musel namiesto neho dosadiť iba osobu, ktorá je súčasťou vládnucej parlamentnej väčšiny.

V prípade nezískania dôvery parlamentu pre takúto vládu by hlava štátu musela parlament rozpustiť a zvolať predčasné voľby. Taliansky prezident by zároveň stratil určité právomoci, ako napríklad možnosť vymenovania úradníckej vlády.

Meloniovej vláda je v Taliansku v poradí siedmou v priebehu posledných desiatich rokov. Táto skutočnosť by podľa premiérky mala byť dôvodom na zmenu ústavy. "Považujem to za matku všetkých reforiem, ktoré sa dajú v Taliansku uskutočniť," vyhlásila Meloniová.

Celkovo sa v Taliansku v priebehu uplynulých 78 rokov vystriedalo takmer 70 rôznych vlád. Volebná reforma by takémuto častému striedaniu vlád, ktorých funkčné obdobia trvali v niektorých prípadoch iba pár týždňov či mesiacov, mala zabrániť.

Ako pripomína agentúra DPA, akákoľvek úprava ústavy si vyžaduje schválenie dvojtretinovou väčšinou v oboch komorách talianskeho parlamentu. Vládna koalícia nedisponuje v parlamente dvojtretinovou väčšinou, a teda by sa musela snažiť získať podporu opozície.

Podľa agentúry Reuters sa dve hlavné opozičné strany – stredoľavá Demokratická strana (PD) i Hnutie piatich hviezd (M5S) – už vyslovili, že návrh nepodporia. Jedine centristická strana Italia Viva avizovala, že by mohla zahlasovať v prospech vládneho návrhu. V prípade, že poslanci reformu odmietnu, Meloniová chce o nej usporiadať referendum.

(tasr, afp, ap)