Preskočiť na obsah
  |  

Nehodu na ceste I/18 v noci neprežil jeden človek

VRANOV NAD TOPĽOU – Na ceste z Vranova nad Topľou do Humenného sa v noci na sobotu stala tragická dopravná nehoda, pri ktorej prišla o život jedna osoba.

Informovalo o tom operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove. Nehoda sa stala krátko po polnoci. Auto podľa hasičov skončilo na streche. Cesta I/18 bola na istý čas v tomto úseku neprejazdná. Nikto ďalší sa pri nehode nezranil. Na mieste zasahovali traja príslušníci HaZZ s jedným kusom techniky.

(tasr)

  |  

Vranov nad Topľou: Nehodu na ceste I/18 v noci neprežil jeden človek

Na ceste z Vranova nad Topľou do Humenného sa v noci na sobotu stala tragická dopravná nehoda, pri ktorej prišla o život jedna osoba.

Informovalo o tom operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove.

Nehoda sa stala krátko po polnoci. Auto podľa hasičov skončilo na streche. Cesta I/18 bola na istý čas v tomto úseku neprejazdná. Nikto ďalší sa pri nehode nezranil. Na mieste zasahovali traja príslušníci HaZZ s jedným kusom techniky.

(tasr)

  |  

Lockdownové opatrenia mali negatívny dopad na kognitívne schopnosti ľudí starších ako 50 rokov

Lockdownové opatrenia mali negatívny dopad na kognitívne schopnosti ľudí starších ako 50 rokov. Vyplýva to z britského výskumu.

Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Lancet Healthy Longevity sa po začiatku pandémie COVID-19 zrýchlil proces poklesu kognitívnych schopností najmä pre nárast osamelosti a depresií, pokles fyzickej aktivity či vyššiu spotrebu alkoholu.

„Naše zistenia naznačujú, že lockdowny a ďalšie obmedzenia, ktoré sme zažili počas pandémie, mali skutočne trvalý dopad na zdravie mozgu ľudí od 50 rokov vyššie, a to aj po skončení opatrení,” uviedla vedúca štúdie na Exeterskej univerzite Anne Corbettová.

Dodáva, že závery štúdie poukazujú na nutnosť v budúcnosti zvažovať aj psychické zdravie pri prijímaní podobných opatrení.

Štúdia porovnávala výsledky z roku 2019 s dátami z prvého a druhého roku pandémie. Hoci je štúdia podľa vedcov najväčšia svojho druhu, dodávajú, že bola len pozorovacia, a tak si problematika vyžaduje ďalšie skúmanie.

(lancet healthy longetivity)

  |  

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier. K zásahu došlo po tom, ako v lete zachytili drogy v hodnote 140 miliónov libier.

Torpédoborec HMS Dauntless so základňou v meste Portsmouth vyslal do operácie svoj vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty (Royal Marines), aby sa zamerali na podozrivý rýchly čln, uviedli britskí predstavitelia.

K zadržaniu došlo po tom, ako torpédoborec typu 45 v lete zachytil drogy v hodnote 140 miliónov libier.

„Počas rutinnej protidrogovej hliadky v Karibskom mori vyslal Dauntless vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty, aby sa priblížili k podozrivému plavidlu," uviedol hovorca Kráľovského námorníctva.

„Keď pašeráci začali vyhadzovať svoj nelegálny náklad, ich motory presne vyradili ostreľovači z komanda a loď zastavili. To umožnilo vyslanie tímu americkej pobrežnej stráže z lode Dauntless a zhabanie 11 veľkých balíkov kokaínu s hmotnosťou 330 kilogramov," spresnil hovorca.

„Po ďalšom zásahu na lodi nemôžem od svojho tímu žiadať viac. Ich pracovná morálka a pozornosť venovaná detailom zostáva bezkonkurenčná, čo sa prejavuje pri takých zásahových operáciách, ako boli tie v uplynulých mesiacoch," uviedol veliteľ predmetného plavidla Ben Dorrington.

Hovorca námorníctva dodal: „Predtým počas tej istej hliadky, ale v rámci samostatnej operácie, podozriví pašeráci potopili svoj motorový čln, keď sa k nim Dauntless priblížil."

„Po navedení na pozíciu americkým námorným hliadkovacím lietadlom vyslala loď Dauntless svoj oddiel americkej pobrežnej stráže, aby sa nalodil a prehľadal plavidlo; akcia sa zmenila na záchrannú operáciu, keď posádka sabotovala tento malý rýchly čln," dodal hovorca Royal Navy.

„Po zmarení ich údajnej pašeráckej misie, strate nákladu a potopení lode sa podarilo zachrániť dve osoby, ktoré sa dostali na palubu lode HMS Dauntless, kde im poskytli lekárske ošetrenie, jedlo, vodu, a nasledujúci deň ich previezli na loď amerického námorníctva," spresnil hovorca.

Plavidlo HMS Dauntless bolo v máji vyslané do Karibiku, aby spolupracovalo s britskými zámorskými územiami v regióne počas obdobia hurikánov a pomáhalo pri operáciách zameraných na boj proti pašovaniu drog.

(tasr, dpa)

  |  

Súd OSN sa bude zaoberať žiadosťou Guyany v územnom spore s Venezuelou

Najvyšší súd OSN posúdi žiadosť Guyany o zastavenie venezuelského referenda o tom, či má byť anektovaný región bohatý na ropu, na ktorý si robia nárok obe tieto juhoamerické krajiny.

Referendum je naplánované na 3. decembra napriek nevyriešenému územnému sporu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v holandskom Haagu, ktorý vo vyhlásení uviedol, že jeho jednodňové novembrové pojednávanie bude venované žiadosti susednej Guyany o naliehavé „predbežné opatrenia".

Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nestanovil dátum pojednávania hlavného sporu.

Venezuela už desaťročia tvrdí, že oblasť Essequibo s rozlohou 160-tisíc kilometrov štvorcových, ktorú spravuje Guyana, by mala patriť do jej hraníc.

Podľa desať rokov starého sčítania ľudu tvorí tento región viac ako dve tretiny Guyany a žije v ňom 125-tisíc z jej 800-tisíc obyvateľov. Spor sa zintenzívnil, odkedy spoločnosť ExxonMobil v roku 2015 objavila v Essequibo ropu.

Guyana má najväčšie zásoby ropy na svete v prepočte na obyvateľa, zatiaľ čo jej väčší sused má celkovo najväčšie preukázané zásoby tejto komodity. Keďže sa spor vyostril, Venezuela nedávno oznámila, že o tejto otázke usporiada referendum, čo Guyana označila za nezákonný krok.

Začiatkom tohto týždňa sa Guyana obrátila na MSD so žiadosťou o „naliehavú ochranu" vo forme príkazu Venezuele, aby "nepokračovala" v plebiscite, ktorý je podľa nej súčasťou „zlovestného plánu na zabratie guyanského územia".

Guyana, bývalá holandská a britská kolónia, tvrdí, že jej hranice s Venezuelou boli stanovené arbitrážnym súdom v roku 1899.

Venezuela, ktorá je po neuznaných voľbách a potláčaní protivládnych protestov pod medzinárodnými sankciami, však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzené hranice, uznané v čase získania nezávislosti od Španielska.

(tasr)

  |  

Nepál: Počet obetí zemetrasenia stúpol na najmenej 119

Západ Nepálu zasiahlo silné zemetrasenie. Počet obetí je najmenej 119. Zemetrasenie v odľahlej časti krajiny malo magnitúdu 5,6.

Na videách a fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť, ako sa miestni obyvatelia v tme prekopávajú troskami a vyťahujú preživších z ruín zrútených domov a budov. Zemetrasenie bolo cítiť až v indickom hlavnom meste Naí Dillí, takmer 500 kilometrov od epicentra, a 42 kilometrov južne od mesta Džumľa.

Otrasy zasiahli krajný západ tejto himalájskej krajiny v piatok neskoro večer. Geologická služba Spojených štátov (USGS) ich namerala v hĺbke iba 18 kilometrov. V oblasti došlo k zrúteniu viacerých domov.

„Počet mŕtvych dosiahol 119 a najmenej ďalších sto osôb bolo zranených. Odľahlosť okresov sťažuje prísun informácií," uviedol pre AFP hovorca polície postihnutej provincie s tým, že bezpečnostné sily boli vo veľkom nasadené na pomoc pri pátracích a záchranných operáciách.

Nepál leží na hlavnom geologickom zlome, kde indická tektonická doska tlačí na eurázijskú dosku a vytvára pohorie Himaláje, pričom zemetrasenia sú tu pravidelným javom.

Nepálsky premiér Pušpa Kamál vyjadril "hlboký zármutok nad ľudskými škodami spôsobenými zemetrasením".

V roku 2015, keď Nepál zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a zničilo viac ako pol milióna domov, zahynulo takmer 9-tisíc ľudí a viac ako 22-tisíc bolo zranených. Prírodný živel zároveň poškodil alebo zničil takmer 8-tisíc škôl.

Stovky pamiatok a kráľovských palácov - vrátane tých zapísaných na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v údolí Káthmandu -, ktoré priťahovali návštevníkov z celého sveta, boli zničené, čo bol veľký úder pre cestovný ruch.

(tasr)