Trenčianska fitneska nemá vo svete konkurenciu. Vždy budem s vďakou nosiť slovenskú vlajku, hovorí

TRENČÍN – Nedávno sa v Španielsku skončili Majstrovstvá sveta v kulturistike a fitnes. V juniorskej a ženskej kategórii Women's Acrobatic Fitness do 163cm získala fenomenálna fitneska Tatiana Ondrušková dve zlaté medaily.

Tatiana Ondrušková má celkovo na konte už sedem zlatých medailí. Zdroj: Osobný archív Tatiany Ondruškovej

Celkovo pozbierala na svetových šampionátoch sedem zlatých medailí, čo je pre tak malú krajinu unikát. Podľa jej slov sa ku každej zlatej viaže iný príbeh. Reprezentovať Slovensko je pre ňu česť. O príprave, motivácií, majstrovstvách sveta a odkaze pre budúce fitnesky sme sa rozprávali s čerstvou svetovou šampiónkou Tatianou Ondruškovou.

Aké sú tvoje pocity po majstrovstvách sveta a akú ste zaradili s trénerkou prípravu na súťaž?

Pocity po súťaži mám len tie najlepšie. Spolu s trénermi sme splnili tie najvyššie ciele, ktoré boli na začiatku prípravy stanovené. Ja môžem byť len spokojná. Tohtoročná príprava bola najdlhšia, akú som kedy absolvovala. Trvala pol roka a spolu s trénerom Tomášom Kollárom sme sa zamerali na moje najväčšie slabiny v oblasti postavy. K dispozícií bolo veľké množstvo času a telo skvelo reagovalo na zmeny v príprave, postupne sme teda mohli zaraďovať ťažšie a ťažšie tréningy. S trénerkou Mariannou Kollárovou sme vytvorili novú akrobatickú zostavu, prispôsobenú momentálnym trendom vo svetovej asociácií IFBB, aj keď stále s nádychom nášho štýlu.

Zostava bola premyslená do najmenšieho detailu, či už sa to týka prejavu, témy, kostýmu, prvkov, hudby alebo prevedenia. Celý proces bol pod drobnohľadom mentálnej koučky Xénie Hánkovej, s ktorou spolupracujem už piaty rok, aby som bola schopná podávať maximálne výkony na tréningoch alebo na šampionátoch. Našej pozornosti tentoraz neunikla ani kvalitná regenerácia, ktorá bola intenzívnejšia ako počas minulých príprav.

Po koľkýkrát si sa stala juniorskou aj seniorskou majsterkou sveta? Prvýkrát si bola majsterka už v 16tich rokoch, však?

Áno, môj prvý titul majsterky sveta prišiel už v 16tich rokoch. Vtedy to bolo ale úplne o niečom inom. V prvom rade ma skoro nič nebolelo a v tom druhom ja sama vidím, že úroveň konkurencie z roka na rok rastie, preto sú aj moje prípravy a voľné zostavy každým rokom náročnejšie. Toto bol môj štvrtý titul majsterky sveta žien a tretí titul majsterky sveta junioriek.

Nestrácaš po toľkých úspechoch športovú motiváciu?

Sama pociťujem, že ak človek dosiahne skoro všetko, čo chcel (v určitej oblasti), tak je náročné zostať motivovaným. Párkrát som už mala myšlienky, či nie je na čase začať s niečím iným. No vždy si uvedomím, že tento šport milujem a nerobím ho pre trofeje a medaile, ale preto, lebo ma fascinuje, čo ľudské telo dokáže a ako sa viem z roka na rok zlepšovať a zdokonaľovať. Veľkým plusom je aj to, že v tomto športe môže človek naplno využiť svoju kreativitu a fantáziu. Každý rok môžeme vytvoriť novú, originálnu a dokonca aj úplne odlišnú zostavu s novou témou, hudbou a kostýmom. A predsa motivácia je vždy len krátkodobá, to, čo človeka posúva každý deň vpred, je disciplína.

Ako ťa berú ostatné súperky, majú rešpekt?

Tak to naozaj netuším. Môžem len povedať, že pre mňa (keď som začínala) bolo vždy splneným snom a cťou vystúpiť na stage s hviezdami fitnes scény, ktoré som ako malá sledovala vyhrávať tie najprestížnejšie súťaže. Či vnímajú niektoré súperky takto aj mňa, neviem posúdiť. Ale myslím si, že ak chce človek vyhrávať, musí na rešpekt voči súperovi zabudnúť, predsa je tam v tej chvíli sám za seba a ide odprezentovať svoju tvrdú prácu v tom najlepšom svetle. Samozrejme, s pokorou a úctou voči akémukoľvek súperovi.

Nelanárili ťa iné krajiny, aby si išla reprezentovať ich? Neponúkali ti lepšie podmienky? (Predsa len, fitnes je na Slovensku možno trochu nedocenený šport)

Pre mňa ako športovca je vždy najväčšou poctou reprezentovať krajinu, v ktorej som sa narodila. Preto budem vždy s hrdosťou a vďakou nosiť a reprezentovať slovenskú vlajku. Ale určite mi dá za pravdu nejeden športovec (hlavne neolympijský), že s financiami je to náročnejšie. Myslím si, že keby robím tento šport pre peniaze, tak už ho dávno nerobím. Avšak na Slovensku vďaka podpore Teamu Slovakia, VŠC Dukla Bánska Bystrica, asociácie SAFKST a klubu UNITY, ktorý reprezentujem, mám geniálne podmienky na trénovanie a zlepšovanie svojich športových výkonov.

Čo považuješ doposiaľ za najväčší úspech tvojej kariéry?

Najväčším úspechom mojej kariéry je doposiaľ asi minuloročný titul absolútnej majsterky sveta žien z Kórey. I keď každý svetový titul má pre mňa špeciálnu hodnotu a ku každému sa viaže iný a jedinečný príbeh.

Čo by si ty osobne poradila začínajúcim fitneskám?

Nech majú trpezlivosť, odhodlanie, nech každý deň tvrdo pracujú na 120 percent a nezastavia sa pred prvou prekážkou. Za každých okolností ale treba zostať sama sebou, originálna a jedinečná. Tento šport treba robiť s radosťou a láskou, myslieť na svoje zdravie a nehnať sa do zbytočných extrémov.