Preskočiť na obsah
  |  

Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu Karel Schwarzenberg

Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu Karel Schwarzenberg, bývalý minister zahraničných vecí ČR a predseda strany Správu priniesol portál Echo24 a oznámil ju aj spoluzakladateľ TOP 09 Miroslav Kalousek na sociálnej sieti.

Schwarzenberg zomrel vo Viedni, píše Echo24 s odvolaním sa zdroj z prostredia politikovej rodiny. Posledné dva dni bol v kritickom stave v umelom spánku. Do nemocnice vo Viedni ho previezli v pondelok 6. novembra z Prahy.

Karel Schwarzenberg (celým menom Karel Jan Nepomuk Josef Norbert Bedřich Antonín Vratislav Menas, knieža zo Schwarzenbergu), potomok šľachtického rodu Schwarzenbergovcov, sa narodil 10. decembra 1937 v Prahe. Po prevrate vo februári 1948 jeho rodina v decembri toho istého roku opustila bývalú Československú republiku a presťahovala sa do zahraničia. Študoval právo vo Viedni a Grazi a v Mníchove lesníctvo.

Na jeseň 1989 sa vrátil do vlasti a 10. júla 1990 bol vymenovaný za kancelára prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla. Ministrom zahraničných vecí ČR bol od januára 2007 do mája 2009 a od júla 2010 do júla 2013.

Spolu s Miroslavom Kalouskom založili v júni 2009 stranu TOP 09 a na jej ustanovujúcom sneme 28. novembra 2009 sa Schwarzenberg stal jej predsedom. Neskôr bol aj členom Poslaneckej snemovne parlamentu ČR.

V roku 2013 kandidoval v prezidentských voľbách, v druhom kole však neuspel v súboji s víťazom - neskorším prezidentom Milošom Zemanom.

Český prezident Petr Pavel 28. októbra tohto roka Schwarzenbergovi udelil vyznamenanie Rad Bieleho leva za zásluhy v oblasti politiky, pripomína Český rozhlas.

(tasr)

  |  

Pro-palestínske demonštrácie sa konali vo viacerým mestách Francúzska i Nemecka

Pro-palestínske demonštrácie sa konali vo viacerým mestách Francúzska i Nemecka. Tisíce ľudí v sobotu žiadali prímerie v Pásme Gazy.

Viac než 16 000 demonštrantov v Paríži reagovalo na výzvy desiatok združení, odborových organizácií a ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), uviedla francúzska televízna stanica BFMTV. Demonštrácie sa konali aj v mestách Toulouse, Bordeaux, Lyon a Marseille. V nedeľu sa má v Paríži uskutočniť rozsiahle zhromaždenie proti antisemitizmu. Ide o iniciatívu predsedníčky dolnej komory parlamentu - Národného zhromaždenia - Yaël Braunovej-Pivetovej a predsedu Senátu (horná komora) Gérarda Larchera.

Polícia uviedla, že v berlínskej štvrti Kreuzberg sa zhromaždilo približne 2 600 ľudí. Účastníci niesli banery s nápismi, skandovali pokriky a žiadali slobodu pre Palestínu.

Polícia podľa hovorkyne zatkla viacero osôb v spojitosti s nápismi s nepovoleným obsahom.

V Mníchove s spolkovej krajine Bavorsko sa popoludní na zhromaždení na podporu Palestínčanov podľa polície zúčastnilo približne 2 500 ľudí. Táto demonštrácia mala prevažne nenásilný priebeh. Účastníci žiadali okrem iného prímerie v konflikte na Blízkom východe.

V meste Wuppertal v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa na pro-palestínskej demonštrácii zúčastnilo okolo 2 000 ľudí.

(tasr)

  |  

Rishi Sunak odsúdil prejavy násilia počas Národného pochodu pre Palestínu

Rishi Sunak odsúdil prejavy násilia počas Národného pochodu pre Palestínu, ktorý sa konal v sobotu v Londýne. Britský premiér to uviedol na sociálnej sieti X.

"Odsudzujem násilné, totálne neprijateľné scény, ktoré sme dnes videli zo strany EDL (Anglická obranná liga - English Defence League) a spriaznených skupín, i stúpencov hnutia Hamas, ktorí sa zúčastnili na Národnom pochode pre Palestínu," uviedol Sunak na sociálnej sieti X. Opovrhnutia hodné konanie menšiny osôb podľa jeho vyjadrení marí úsilie tých, ktorí sa rozhodli vyjadriť svoje názory nenásilnou formou.

Dodal, že Británia si počas víkendu pripomína Deň veteránov, kedy by sa krajina mala zjednotiť a spomínať na tých, ktorí bojovali a zomreli za slobodu Britov. "To, čo sme pozorovali dnes, neochraňuje česť našich ozbrojených síl, ale nimi vyslovene opovrhuje," uviedol.

Pripomenul tiež, že členovia EDL zaútočili na policajtov a prenikli k hrobu neznámeho vojaka (The Cenotaph) na londýnskej ulici Whitehall, a ďalší demonštranti skandovali antisemitské pokriky a niesli nápisy podporujúce Hamas.

Voči akejkoľvek trestnej činnosti je podľa premiéra potrebné zakročiť silou zákona. V najbližších dňoch sa podľa svojich slov stredne so šéfom londýnskej Metropolitnej polície (MPS).

English Defence League (Anglická obranná liga) je krajne pravicová organizácia namierená voči moslimom a islamizmu.

Národný pochod pre Palestínu sa konal v deň 105. výročia uzatvorenia prímeria medzi Nemeckom a dohodovými štátmi, ktorým sa oficiálne ukončila prvá svetová vojna (1914-18). Centrom Londýna v sobotu pochodovalo 300-tisíc ľudí. Londýnska Metropolitná polícia oznámila, že počas dňa zatkla v britskej metropole 126 osôb.

(tasr)

  |  

Americké vojenské lietadlo sa v piatok zrútilo počas cvičného letu vo východnej časti Stredozemného mora

Americké vojenské lietadlo sa v piatok zrútilo počas cvičného letu vo východnej časti Stredozemného mora. Príčinu nešťastia vyšetrujú, uviedlo americké armádne velenie v Európe.

"Lietadlo uskutočňujúce cvičný let večer malo 10. novembra nehodu a zrútilo sa," uviedlo velenie americkej armády v Európe vo vyhlásení. Informácie o osude posádky neposkytlo a nešpecifikovalo ani typ lietadla, či miesto, odkiaľ vzlietlo. Potvrdilo však, že let bol cvičný a vylúčilo cudzie zavinenie - v dôsledku nepriateľskej činnosti.

Spojené štáty v spojitosti s vojnovým konfliktom v Pásme Gazy presunuli do východnej časti Stredozemného mora skupiny lietadlových lodí USS Dwight D. Eisenhower a USS Gerald R. Ford a viacero letiek vzdušných síl.

(tasr)

  |  

Do vesmíru sa dostala ďalšia slovenská družica, nesie meno Veronika

Do vesmíru sa dostala ďalšia slovenská družica, nesie meno Veronika. Pomenovaná je po dcére objednávateľa misie Borisa Procika. Na obežnú dráhu Zeme ju vyniesla raketa spoločnosti SpaceX patriacej miliardárovi Elonovi Muskovi.

Raketa Falcon 9 vyniesla Veroniku na obežnú dráhu spolu s desiatkami ďalších z radu nanosatelitov. Umelá družica v tvare kocky s dĺžkou hrany desať centimetrov sa stala prvým ružovým satelitom vypusteným do kozmu.

(živé)

  |  

V Istanbule sa po rokoch zákazu opäť konalo zhromaždenie Sobotných matiek

V Istanbule sa po rokoch zákazu opäť konalo zhromaždenie Sobotných matiek s cieľom zvýšiť povedomie o zmiznutých aktivistoch z 80. a 90. rokov minulého storočia. Šlo o prvé zhromaždenie po piatich rokoch, keď úrady ich konanie nepovoľovali.

Uskutočnilo sa súčasne rok po tom, ako turecký ústavný súd rozhodol, že zákaz takýchto akcií bol porušením zákona. Hnutie Sobotné matky - jedno z najdlhšie pretrvávajúcich a nenásilných hnutí v Turecku - žiada spravodlivosť pre príbuzných ľudí, ktorí sú nezvestní alebo boli zavraždení po vojenskom prevrate v roku 1980 a v čase trvania výnimočného stavu vyhláseného začiatkom 90. rokov.

Väčšina prípadov zmiznutí či násilných úmrtí sa odohrala na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka, kde sa v tom čase zintenzívnili snahy o vyhlásenie autonómie. Aktivisti majú podozrenie, že tieto nezvestné osoby sa mohli stať aj obeťou mimosúdnych popráv.

Tvrdia tiež, že štát nikdy riadne nevyšetril osud tých, ktorí zmizli po zadržaní úradmi. Medzinárodné skupiny na ochranu práv opakovane vyzvali na vyšetrenie týchto obvinení.

Prípady, na ktoré aktivisti upozorňujú, sa časovo zhodujú s ozbrojenými potýčkami medzi tureckými bezpečnostnými zložkami a zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).

Podľa tureckého združenia pre ľudské práva (IHD) bola v rokoch 1980 až 2001 nahlásená nezvestnosť takmer 1400 ľudí. Ich presné počty nie sú známe.

Zhromaždenia, ktoré sa konali každú sobotu od roku 1995, boli v roku 2018 zakázané, pričom polícia vtedy použila silu i slzotvorný plyn, aby rozohnala účastníkov akcie.

Úrady vtedy zákaz konania zhromaždenia odôvodnili tým, že výzvy na účasť na nich boli zverejnené na účtoch sociálnych médií spojených so zakázanými kurdskými militantmi, ktorých Ankara a jej západní spojenci označujú za teroristickú skupinu.

(tasr)