Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volodymyr Zelenskyj do veľkej miery má právo cítiť sa zradený. Zradený Západom

Volodymyr Zelenskyj do veľkej miery má právo cítiť sa zradený. Zradený Západom.

Na Ukrajine podľa posledných prieskumov klesá viera vo víťazstvo a počet ľudí, ktorí chcú mier aj za cenu straty území, rastie – približuje sa k jednej tretine. Vzhľadom na to, že tieto prieskumy sa robili počas vojny, v ktorej sa kritické či polemické názory považujú za zradu, to môže byť ešte veľmi podcenený odhad.

Tento stav je vzhľadom na okolnosti plne pochopiteľný a hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil pred vojnou aj po jej vypuknutí mnohé vážne chyby so zdrvujúcimi dôsledkami, do veľkej miery má právo cítiť sa zradený.

Viac v komentári Mateja Gašparoviča:

Zelenského frustrácia je celkom pochopiteľná

Mohlo by Vás zaujímať Zelenského frustrácia je celkom pochopiteľná

Minúta  |  

Zomrel Karel Schwarzenberg

Vo Viedni v sobotu zomrel bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. Informuje o tom český portál Echo24, ktorému to oznámil zdroj z rodiny.

Schwarzenberg odišiel v rodinnom kruhu. Posledné dva dni bol v kritickom stave v umelom spánku v nemocnici. Osemdesiatpäťročného exministra v pondelok náhle letecky previezli z Prahy do nemocnice vo Viedni. 28. októbra mu prezident Petr Pavel udelil Rád bieleho leva, ktorý však pre chorobu nemohol prevziať. Ešte v noci ako jeden z prvých kondoloval bývalý minister financií a líder strany TOP 09 Miroslav Kalousek.

"Bolo mi jasné, že sa to blíži, ale aj tak je to úder. Bol to jeden z najdôležitejších a najláskavejších ľudí v mojom živote. Nech odpočíva v pokoji, Česká republika by mu mala byť navždy vďačná za všetko, čo pre ňu nezištne vykonal, povedal Kalousek.

Karol Schwarzenberg pochádza z orlickej vetvy šľachtického rodu Schwarzenbergovcov, uviedla ČTK. Študoval právo vo Viedni a Štajerskom Hradci a lesníctvo v Mníchove, štúdium nedokončil. Do roku 1989 žil v zahraničí, po novembrovej revolúcii sa stal kancelárom prezidenta Václava Havla. V rokoch 2004 až 2010 bol senátorom a v rokoch 2007 až 2009 sa stal prvýkrát ministrom zahraničia. V júni 2009 spolu s Miroslavom Kalouskom založil stranu TOP 09, toho istého roku na jeseň bol zvolený za jej predsedu. Na čele strany vydržal do roku 2015, odkedy je emeritným predsedom TOP 09.

V rokoch 2010 až 2013 bol vo vláde Petra Nečasa (ODS) vicepremiérom a ministrom zahraničných vecí. V rokoch 2010 až 2013 a potom od jesene 2013 do jesene 2021 bol poslancom. Vo voľbách do Snemovne v roku 2017 sa ako 79-ročný stal najstarším zvoleným poslancom v histórii. V roku 2013 v prvej priamej voľbe prezidenta postúpil do druhého kola, v ktorom prehral s Milošom Zemanom.

Miloš Zeman si vážil Schwarzenberga ako súpera

Mohlo by Vás zaujímať Miloš Zeman si vážil Schwarzenberga ako súpera

Celý profil kniežaťa a bývalého českého politika Karla Schwarzenberga

Karel Schwarzenberg, celým menom Karel Jan Nepomuk Josef Norbert Bedřich Antonín Vratislav Menas, knieža zo Schwarzenbergu, potomok šľachtického rodu Schwarzenbergovcov, sa narodil 10. decembra 1937 v Prahe. Po prevrate vo februári 1948 jeho rodina opustila Československo a presťahovala sa do zahraničia. Právo študoval vo Viedni a Grazi a v Mníchove lesníctvo.

Pôsobil aj ako predseda Medzinárodnému helsinskému výboru pre ľudské práva. O otázke ľudských práv rokoval v Sovietskom zväze, Bulharsku, Kosove a v Československu.

V rodinnom sídle v Bavorsku založil Československé dokumentačné stredisko, čo bol archív vtedy zakázanej literatúry. Zbierka je dnes súčasťou českého Národného múzea a je uložená v Prahe.

Na jeseň 1989 sa vrátil do Československa a 10. júla 1990 ho vymenovali za kancelára prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla. Z funkcie kancelára odišiel v roku 1992 v súvislosti s Havlovou abdikáciou na post prezidenta ČSFR.

V rokoch 1992 - 2004 sa venoval riadeniu rodinného podniku, najmä lesníctvu a údržbe pamiatok. Naďalej pôsobil v rôznych komisiách, nadáciách a spolkoch, kde uplatňoval svoje dlhoročné skúsenosti z medzinárodných vzťahoch.

Vo voľbách do Senátu Českej republiky (ČR) bol v novembri 2004 vo volebnom obvode Praha 6 zvolený za senátora, nominovaný bol koalíciou US-DEU (Únia slobody - Demokratická únia) a ODA (Občianska demokratická aliancia).

Za ministra zahraničných vecí ČR bol vymenovaný 9. januára 2007. Do vlády ho nominovala Strana zelených. V tejto funkcii podpísal za ČR Lisabonskú zmluvu a v roku 2008 s vtedajšou americkou ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Riceovou aj zmluvu o umiestnení radarovej základne na území ČR. Rezort zahraničia viedol až do nástupu novej úradníckej vlády českého premiéra Jana Fischera 8. mája 2009.

Spolu s Miroslavom Kalouskom založili v júni 2009 stranu TOP 09 a na jej ustanovujúcom sneme 28. novembra 2009 sa stal jej predsedom.

Po májových parlamentných voľbách v roku 2010 ho zvolili za poslanca Poslaneckej snemovne českého parlamentu. Prvým podpredsedom českej vlády a ministrom zahraničných vecí sa stal 13. júla 2010.

V roku 2012 ho strana TOP 09 oficiálne nominovala za kandidáta na post prezidenta ČR. V historicky prvej priamej voľbe českého prezidenta prehral v druhom kole volieb (25. a 26. januára 2013) s Milošom Zemanom. Karel Schwarzenberg získal hlas 2.241.171 voličov, zatiaľ čo Miloš Zeman 2.717.405 hlasov.
V predčasných parlamentných voľbách 25. a 26. októbra 2013 bol Schwarzenberg opäť zvolený za poslanca Poslaneckej snemovne parlamentu ČR a pôsobil v nej do volieb v roku 2017. Na zjazde strany TOP 09 v novembri 2015 sa vzdal funkcie predsedu strany, zostal iba čestným predsedom strany. Po parlamentných voľbách 20. a 21. októbra 2017 zasadol Schwarzenberg opäť do poslaneckých lavíc.

Aj po odchode z politiky v októbri 2021 sa naďalej aktívne vyjadroval k spoločenskému a politickému dianiu.

Karel Schwarzenber, ktorý pochádzal z orlickej vetvy rodu Schwarzenbergovcov, sa oženil v roku 1967 s Terezou, pochádzajúcou z grófskeho rodu von Hardegg. Ich manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1988, znovu sa zobrali v roku 2008. Mali spolu tri deti.

Karel Schwarzenberg bol nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní. Český prezident Petr Pavel mu udelil 28. októbra 2023 štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva za zásluhy v oblasti politiky.

(echo 24, ste, redakcia, tasr)

Minúta  |  

Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu Karel Schwarzenberg

Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu Karel Schwarzenberg, bývalý minister zahraničných vecí ČR a predseda strany Správu priniesol portál Echo24 a oznámil ju aj spoluzakladateľ TOP 09 Miroslav Kalousek na sociálnej sieti.

Schwarzenberg zomrel vo Viedni, píše Echo24 s odvolaním sa zdroj z prostredia politikovej rodiny. Posledné dva dni bol v kritickom stave v umelom spánku. Do nemocnice vo Viedni ho previezli v pondelok 6. novembra z Prahy.

Karel Schwarzenberg (celým menom Karel Jan Nepomuk Josef Norbert Bedřich Antonín Vratislav Menas, knieža zo Schwarzenbergu), potomok šľachtického rodu Schwarzenbergovcov, sa narodil 10. decembra 1937 v Prahe. Po prevrate vo februári 1948 jeho rodina v decembri toho istého roku opustila bývalú Československú republiku a presťahovala sa do zahraničia. Študoval právo vo Viedni a Grazi a v Mníchove lesníctvo.

Na jeseň 1989 sa vrátil do vlasti a 10. júla 1990 bol vymenovaný za kancelára prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla. Ministrom zahraničných vecí ČR bol od januára 2007 do mája 2009 a od júla 2010 do júla 2013.

Spolu s Miroslavom Kalouskom založili v júni 2009 stranu TOP 09 a na jej ustanovujúcom sneme 28. novembra 2009 sa Schwarzenberg stal jej predsedom. Neskôr bol aj členom Poslaneckej snemovne parlamentu ČR.

V roku 2013 kandidoval v prezidentských voľbách, v druhom kole však neuspel v súboji s víťazom - neskorším prezidentom Milošom Zemanom.

Český prezident Petr Pavel 28. októbra tohto roka Schwarzenbergovi udelil vyznamenanie Rad Bieleho leva za zásluhy v oblasti politiky, pripomína Český rozhlas.

(tasr)

Minúta  |  

Pro-palestínske demonštrácie sa konali vo viacerým mestách Francúzska i Nemecka

Pro-palestínske demonštrácie sa konali vo viacerým mestách Francúzska i Nemecka. Tisíce ľudí v sobotu žiadali prímerie v Pásme Gazy.

Viac než 16 000 demonštrantov v Paríži reagovalo na výzvy desiatok združení, odborových organizácií a ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), uviedla francúzska televízna stanica BFMTV. Demonštrácie sa konali aj v mestách Toulouse, Bordeaux, Lyon a Marseille. V nedeľu sa má v Paríži uskutočniť rozsiahle zhromaždenie proti antisemitizmu. Ide o iniciatívu predsedníčky dolnej komory parlamentu - Národného zhromaždenia - Yaël Braunovej-Pivetovej a predsedu Senátu (horná komora) Gérarda Larchera.

Polícia uviedla, že v berlínskej štvrti Kreuzberg sa zhromaždilo približne 2 600 ľudí. Účastníci niesli banery s nápismi, skandovali pokriky a žiadali slobodu pre Palestínu.

Polícia podľa hovorkyne zatkla viacero osôb v spojitosti s nápismi s nepovoleným obsahom.

V Mníchove s spolkovej krajine Bavorsko sa popoludní na zhromaždení na podporu Palestínčanov podľa polície zúčastnilo približne 2 500 ľudí. Táto demonštrácia mala prevažne nenásilný priebeh. Účastníci žiadali okrem iného prímerie v konflikte na Blízkom východe.

V meste Wuppertal v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa na pro-palestínskej demonštrácii zúčastnilo okolo 2 000 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Rishi Sunak odsúdil prejavy násilia počas Národného pochodu pre Palestínu

Rishi Sunak odsúdil prejavy násilia počas Národného pochodu pre Palestínu, ktorý sa konal v sobotu v Londýne. Britský premiér to uviedol na sociálnej sieti X.

"Odsudzujem násilné, totálne neprijateľné scény, ktoré sme dnes videli zo strany EDL (Anglická obranná liga - English Defence League) a spriaznených skupín, i stúpencov hnutia Hamas, ktorí sa zúčastnili na Národnom pochode pre Palestínu," uviedol Sunak na sociálnej sieti X. Opovrhnutia hodné konanie menšiny osôb podľa jeho vyjadrení marí úsilie tých, ktorí sa rozhodli vyjadriť svoje názory nenásilnou formou.

Dodal, že Británia si počas víkendu pripomína Deň veteránov, kedy by sa krajina mala zjednotiť a spomínať na tých, ktorí bojovali a zomreli za slobodu Britov. "To, čo sme pozorovali dnes, neochraňuje česť našich ozbrojených síl, ale nimi vyslovene opovrhuje," uviedol.

Pripomenul tiež, že členovia EDL zaútočili na policajtov a prenikli k hrobu neznámeho vojaka (The Cenotaph) na londýnskej ulici Whitehall, a ďalší demonštranti skandovali antisemitské pokriky a niesli nápisy podporujúce Hamas.

Voči akejkoľvek trestnej činnosti je podľa premiéra potrebné zakročiť silou zákona. V najbližších dňoch sa podľa svojich slov stredne so šéfom londýnskej Metropolitnej polície (MPS).

English Defence League (Anglická obranná liga) je krajne pravicová organizácia namierená voči moslimom a islamizmu.

Národný pochod pre Palestínu sa konal v deň 105. výročia uzatvorenia prímeria medzi Nemeckom a dohodovými štátmi, ktorým sa oficiálne ukončila prvá svetová vojna (1914-18). Centrom Londýna v sobotu pochodovalo 300-tisíc ľudí. Londýnska Metropolitná polícia oznámila, že počas dňa zatkla v britskej metropole 126 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Americké vojenské lietadlo sa v piatok zrútilo počas cvičného letu vo východnej časti Stredozemného mora

Americké vojenské lietadlo sa v piatok zrútilo počas cvičného letu vo východnej časti Stredozemného mora. Príčinu nešťastia vyšetrujú, uviedlo americké armádne velenie v Európe.

"Lietadlo uskutočňujúce cvičný let večer malo 10. novembra nehodu a zrútilo sa," uviedlo velenie americkej armády v Európe vo vyhlásení. Informácie o osude posádky neposkytlo a nešpecifikovalo ani typ lietadla, či miesto, odkiaľ vzlietlo. Potvrdilo však, že let bol cvičný a vylúčilo cudzie zavinenie - v dôsledku nepriateľskej činnosti.

Spojené štáty v spojitosti s vojnovým konfliktom v Pásme Gazy presunuli do východnej časti Stredozemného mora skupiny lietadlových lodí USS Dwight D. Eisenhower a USS Gerald R. Ford a viacero letiek vzdušných síl.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.