Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko stále dodáva do Európskej únie plyn potrubím, a to cez Ukrajinu a rakúsky uzol Baumgarten

Rusko stále dodáva do Európskej únie plyn potrubím, a to cez Ukrajinu a rakúsky uzol Baumgarten. Vyhlásil to generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Povedal to v čase, keď viaceré európske krajiny hlásia zníženie svojej závislosti od ruskej energie.

Začiatkom tohto roka predstavitelia EÚ potvrdili svoj pokrok pri znižovaní závislosti od ruského plynu. Únia odmietla požiadavku Moskvy na platby za plyn v rubľoch. To viedlo k výraznému poklesu dovozu ruského plynu, ku ktorému prispelo aj zničenie plynovodu Nord Stream.

Po redukcii ruských dodávok sa EÚ stala najväčším globálnym nákupcom skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom Spojené štáty americké sa stali kľúčovým vývozcom LNG na európsky trh.

Millerove komentáre naznačujú, že tok ruského plynu do Európy sa úplne nezastavil a pokračuje cez ukrajinský vstupný bod Sudža. Táto trasa zostáva aktívna napriek predchádzajúcim tvrdeniam, ktoré naznačujú zastavenie dodávok ruského plynu. Miller prezradil tiež, že niektoré nemenované štáty EÚ ďalej dostávajú ruský plyn na základe záväzných dohôd.

Jeho slová podčiarkujú zložitosť európskeho energetického prostredia. Zatiaľ čo snahy o dosiahnutie energetickej nezávislosti pretrvávajú, vyhlásenia generálneho riaditeľa Gazpromu ukazujú, že prechod od ruského plynu môže byť pozvoľnejší, ako predtým komunikovali predstavitelia EÚ. Nielen USA, ale aj Rusko zvýšilo vývoz LNG do Európy.

Miller v sobotu v rozhovore pre stanicu Rossija 1 potvrdil, že ruský plyn sa naďalej vyváža do EÚ na základe existujúcich zmlúv, najmä do južnej a juhovýchodnej Európy. A to aj napriek ich oficiálnemu odmietnutiu. Tieto informácie podčiarkujú komplexnú dynamiku európskeho energetického prostredia na pozadí vojny na Ukrajine. Pokus EÚ obmedziť príjmy Ruska z vývozu palív viedli k prudkému nárastu cien plynu v bloku.

Dostupné údaje o príjmoch Gazpromu naznačujú jeho silnú finančnú situáciu napriek geopolitickému napätiu. Zvlášť pôsobivé boli hrubé ziskové marže Gazpromu, ktoré vo 4. štvrťroku 2022 predstavovali 76,02 percenta. To poukazuje na status Gazpromu ako významného hráča v odvetví ropy, plynu a palív. Okrem toho likvidné aktíva Gazpromu prevyšujú jeho krátkodobé záväzky, čo naznačuje zdravú finančnú situáciu.

Je však potrebné poznamenať tiež, že Gazprom nevypláca akcionárom dividendy.

(tasr, yahoo)

Minúta  |  

Bitky na propalestínskej demonštrácii priamo v centre Londýna

Bitky na propalestínskej demonštrácii priamo v centre Londýna. Do ulíc vyšli aj futbaloví fanúšikovia. Polícia zatkla vyše 120 ľudí.

Propalestínského pochodu sa zúčastnilo vyše 300-tisíc ľudí. Jeho odporcom, ktorí tiež vyšli do ulíc, sa okrem iného nepáčilo, že sa akcia konala v Deň prímeria, kedy si Británia pripomína padlých v prvej svetovej vojne.

Sociálnymi sieťami koluje video násilnej potýčky medzi futbalovými fanúšikmi a propalestínskymi demonštrantami na Trafalgarskom námestí priamo v centre Londýna.

https://twitter.com/visegrad24/status/1723663642590126160?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1723663642590126160%7Ctwgr%5E575f06e99be5c51707b8d517423a2b4bac753b9f%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHiPjN%2Fzpravy-svet-londyn-demonstrace-palestina-policie-straty-protidemonstrace

Futbaloví „Rowdies” sa dostali do konfliktu aj s londýnskou políciou, ktorá ich konanie odsúdila. Zranených bolo deväť policajtov, informuje agentúra Reuters.

(reuters)

Minúta  |  

Trenčianska polícia varuje rodičov pred nebezpečnou skupinou na WhatsAppe, ktorá môže sprístupňovať pornografiu a explicitné videá vrážd

TRENČÍN - Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT varuje rodičov pred skupinou “Přidej co nejvíc lidí” na sociálnej sieti WhatsApp, nakoľko môže sprístupňovať deťom pornografický obsah, explicitné videá vrážd a samovrážd.

Táto skupina sa aktuálne šíri medzi žiakmi základných škôl v Čechách a na Slovensku. Informuje o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti.

(fb polícia)

Minúta  |  

Noc divadiel v Štátnej opere v Banskej Bystrici venujú sólistke Dagmar Rohovej Boksovej

BANSKÁ BYSTRICA - Noc divadiel v Štátnej opere v Banskej Bystrici venujú sólistke Dagmar Rohovej. Štátna opera v meste prežíva aktuálnu sezónu 2023/2024 v duchu osláv 65. výročia svojho založenia.

Spomienkový večer venovaný prvej dáme banskobystrickej opery, sopranistke Dagmar Rohovej pripravili v sobotu 18. novembra o 19:00. Pri príležitosti jej nedožitých 90. narodenín sa predstavia sólisti a sólistky banskobystrickej opernej scény, zaznejú nahrávky s niektorými jej opernými kreáciami a budú odprezentované i fotografie z jej viac ako 30-ročného pôsobenia na javisku dnešnej Štátnej opery.

Zámerom podujatia je spolu s návštevníkmi zaspomínať si na Dagmar Rohovú ako umelkyňu zakladateľskej generácie, ktorá formovala divadlo a v divákoch svojím účinkovaním zanechala trvalú stopu. Bola opernou divou s neprehliadnuteľným šarmom, javiskovou charizmou a nezlomnou profesionalitou. Prežila neľahké začiatky rozvoja operného umenia v Banskej Bystrici, jeho výšiny aj pády. V programe sa predstavia jej kolegovia, žiaci a priatelia.

Tretia novembrová sobota patrí už tradične kultúrnemu podujatiu európskeho významu – Noci divadiel. Jeho úlohou je prezentovať divadlá netradičným spôsobom, predstaviť ich divákom v novom svetle či poodhaliť kúsok zákulisia. História opernej scény siaha v meste pod Urpínom do roku 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského.

Nový štatút v roku 1972 právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V júli 1993 sa táto operná zložka zvolenského divadla osamostatnila a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera. V roku 2022 sa po 63 rokoch existencie banskobystrickej opernej scény stal samostatným umeleckým telesom Balet Štátnej opery.

(stateopera.sk, sita)

Minúta  |  

USA a Čína sa na samite APEC pokúsia znížiť napätie

USA a Čína sa na samite APEC pokúsia znížiť napätie. V stávke je totiž krehká globálna ekonomika. Dve najväčšie ekonomiky sveta už viac ako päť rokov vedú obchodnú vojnu a trpí tým aj zvyšok sveta.

Stretnutie prezidentov Joea Bidena a Si Ťin-pchinga na okraj samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) tak môže ovplyvniť aj iných.

Svetová ekonomika by určite mala profit z uvoľnenia napätia medzi USA a Čínou. Od roku 2020 zápasí s problémami, od pandémie ochorenia COVID-19, cez vysokú infláciu, strmý rast úrokových sadzieb či konflikt na Ukrajine a najnovšie aj v Gaze. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) svetová ekonomika tento rok vzrastie o nevýrazné 3 percentá a v roku 2024 o 2,9 percenta.

Spor dvoch najväčších svetových ekonomík ešte „zhoršuje negatívny vplyv rôznych geopolitických otrasov," uviedol profesor Eswar Prasad z Cornell University.

Avizované stretnutie prezidentov na okraj samitu, ktorý sa začína v nedeľu v San Franciscu, tak vyvoláva nádeje, že napätie medzi Washingtonom a Pekingom sa aspoň trochu zmierni. Biely dom však tlmí očakávania a vyhlásil, že nepredpokladá žiadne prielomy. Aj Prasad sa domnieva, že šanca na úspech je relatívne nízka.

Ekonomické vzťahy medzi USA a Čínou sa roky zhoršovali, až v roku 2018 za vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa prepukli do totálnej obchodnej vojny. Trumpova administratíva obvinila Čínu, že porušila záväzky, ktoré prijala vstupom do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001. Čína síce otvorila svoj obrovský trh pre firmy z USA a iné zahraničné spoločnosti, ale pod podmienkou, že vytvoria partnerstvá s čínskymi spoločnosťami a odovzdajú im obchodné tajomstvá.

V roku 2018 začala Trumpova administratíva zavádzať clá na čínsky dovoz. Peking zareagoval na Trumpove kroky vlastnými odvetnými clami.

Biden po nástupe do úradu v roku 2021 ponechal veľkú časť Trumpovej konfrontačnej obchodnej politiky vrátane ciel na čínsky tovar. Snaží sa znížiť závislosť USA od čínskych tovární po tom, ako pandémia narušila globálne dodávateľské reťazce. Upevňuje tiež partnerstvá s inými ázijskými krajinami. Vlani uzavreli USA indicko-pacifický ekonomický rámec prosperity so 14 štátmi.

V niektorých ohľadoch je obchodné napätie medzi USA a Čínou za Bidena ešte vyššie ako za Trumpa. USA totiž zaviedli a neskôr rozšírili kontroly vývozu pokročilých čipov a zariadení na ich výrobu do Číny, aby ich nemohla využiť vo vojenskom priemysle. V auguste zareagoval Peking vlastným reštrikciami. Začal požadovať od čínskych vývozcovia gália a germánia a ďalších kovov, ktoré sa používajú v počítačových čipoch či solárnych článkoch, licencie na ich vývoz.

Roztržka medzi USA a Čínou dostala mnohé štáty do chúlostivej situácie. Musia sa rozhodnúť, na čej strane sú, pričom v skutočnosti chcú obchodovať s oboma. Podľa MMF takáto ekonomická „fragmentácia" škodí svetu a znižuje produkciu globálnej ekonomiky. Predpovedá tiež rast medzinárodného obchodu v tomto roku len o 0,9 percenta a v roku 2024 o 3,5 percenta, čo je prudký pokles z priemerných 4,9 % v rokoch 2000 - 2019.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Polícia vyšetruje dopravnú nehodu auta a kamióna v Senci, hľadá svedkov

SENEC - Polícia hľadá svedkov dopravnej nehody osobného auta s kamiónom, ku ktorej došlo v stredu krátko po 11.00 h na Diaľničnej ceste v Senci. K nehode došlo zo zatiaľ nezistených príčin na križovatke so svetelným zariadením pri čerpacej stanici.

Vodič osobného auta, ktorý jazdil smerom z obce Viničné, narazil do prednej ľavej bočnej časti kamiónu, ktorý práve prechádzal cez križovatku. K zraneniu osôb nedošlo.

"Touto cestou vyzývame vodičov, ktorí boli svedkami tejto udalosti a prípadne majú danú udalosť zadokumentovanú na kamerovom zázname z vozidla, aby nás kontaktovali na bezplatnom čísle polície 158, prípadne formou správy na FB profile Polícia SR - Bratislavský kraj," uviedla polícia na socialnej sieti.

(fb polícia, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.