Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový rokovací poriadok zavedie časové limity v diskusii

HANDLOVÁ - Mestskí poslanci budú mať v diskusii po novom na vyjadrenie svojich pripomienok časový limit piatich minút. Nový rokovací poriadok vstúpi do platnosti v decembri, zavedie i pripomienkový hárok či elektronické hlasovanie.

Mestskí poslanci ho schválili na svojom poslednom rokovaní. Aktualizácia Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva mesta Handlová  (RP MsZ) sprehľadňuje rokovanie poslaneckého zboru mesta. Pomenúva a vysvetľuje všetky používané pojmy a výrazy, odstraňuje duplicitné výrazy a presné citácie zákona, aktualizuje procesy v súlade s praxou a spresňuje jednotlivé časti rokovania.

Rokovací poriadok z roku 2014 bol naposledy novelizovaný doplnkom v roku 2021 o časť rokovania cez online platformu a určenia pravidiel takéhoto rokovania počas obdobia, kedy je vyhlásený núdzový stav, resp. krízová situácia a podobne.

"Novinkou je pridanie nového článku, ktorý zavádza pravidlá bodu diskusia a odpovede na otázky poslancov a obyvateľov tak, aby nebol narušený plynulý priebeh zasadnutia," načrtla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Do rokovania radnica podľa nej zapracovala časové limity na diskusiu, či už pre poslancov v oblasti faktických pripomienok alebo ostatných diskutujúcich. "Samotní poslanci si schválili, že budú vystupovať v diskusii vecne a vyjadrovať sa jasne k predmetnému bodu. Dĺžka vystúpenia poslanca v diskusii je spravidla do piatich minút," konkretizovala.

Nový rokovací poriadok okrem časových limitov na diskusiu a faktické poznámky poslancov otvára priestor pre diskutujúcich ku ktorémukoľvek bodu rokovania po vystúpeniach prihlásených poslancov. "Po nich môže predsedajúci v rámci diskusie udeliť slovo ktorémukoľvek prítomnému obyvateľovi, avšak výhradne k prerokúvanému bodu rokovania v trvaní maximálne dve minúty. Predsedajúci má právo usmerniť diskutujúceho a ukončiť diskusný príspevok pokiaľ sa jeho príspevok netýka predmetného bodu, čo by malo viesť k plynulosti zasadnutia," doplnila Paulínyová.

Poriadok má po novom i prílohu pripomienkový hárok, ktorý presne definuje postup pripomienkovania dokumentov verejnosťou a poslancami z dôvodu ich jednoduchšieho spracovania. Pripomienky bude možné zasielať písomne aj elektronicky.

V prípade, že na rokovaní budú predložené otázky, na ktoré nie je možné reagovať ihneď alebo rozsah otázky alebo podnetu otázky si vyžaduje komplexnejšie stanovisko, má predsedajúci právo požiadať diskutujúceho o písomné predloženie tejto otázky alebo podnetu, a právo určiť lehotu na písomnú odpoveď spravidla do 30 dní od doručenia tohto písomného podnetu.

Odpoveď bude možné zverejniť tiež na webovom sídle mesta. Podnety a otázky z rokovania poslancov  sa podľa nového rokovacie poriadku môžu zasielať  písomne do podateľne MsÚ, elektronicky na e-mail adresu, alebo cez Ústredný portál verejnej správy. 

Samospráva plánuje obstarať i elektronické hlasovacie zariadenie s mikrofónmi a časomierou. "Predpokladané náklady sú vo výške približne 15-tisíc eur. Konečná suma bude známa po verejnom obstarávaní, ktoré mesto pripravuje," dodala hovorkyňa.

(handlova.sk, tasr)

Minúta  |  

Moskva popiera „krádež" dcérskej spoločnosti pivovaru Carlsbergu v Rusku

Moskva popiera „krádež" dcérskej spoločnosti pivovaru Carlsbergu v Rusku. Vyhlásilo, že jej zabavenie bolo legálne. Reagovalo tak na vyhlásenie šéfa dánskej pivovarníckej spoločnosti.

Carlsberg v júni oznámil, že sa našiel kupec pre pivovar Baltika, ktorý vlastnil od roku 2000. Na dokončenie transakcie však bolo potrebné, aby boli pivovaru doručené súhlasné stanoviská ruských úradov. Nasledujúci mesiac, teda v júli, bolo v dekréte, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin, uvedené, že kontrolu nad Baltikou preberá štát.

Generálny riaditeľ Carlsbergu Jacob Aarup-Andersen v tejto súvislosti povedal, že Rusko podnik „ukradlo". Poznamenal tiež, že pivovarnícka skupina neuzavrie dohodu s Kremľom, čím by mu pomohla, „aby to vyzeralo legitímne".

„Informácie prezentované Aarup-Andersenom nemajú nič spoločné s realitou," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová. Podľa nej akcie Baltiky boli v súlade so zákonom dočasne prevedené pod správu štátu.

Stovky západných spoločností opustili Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pričom mnohé z nich úplne odpísali tamojšie aktíva alebo ich previedli pod cenu na ruské firmy.

Kremeľ sprísnil obmedzenia pre zahraničné spoločnosti, ktoré sa snažia predať svoje ruské dcéry. Koncom októbra uviedol, že západné firmy nebudú mať pri predaji svojich ruských aktív možnosť voľne odísť.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Na hrade Revište práce pokračujú, zviditeľnili ďalší padací most

ŽARNOVICE - Práce na obnove hradu Revište pokračujú aj v jesennom období, zviditeľnili ďalší padací most v druhej bráne. Aktuálne je hrad pre verejnosť prístupný s výnimkou vyhliadok zo severnej veže a delovej bašty. Vyhliadky budú možné budúci rok v jari.

"Od vstupu do hradu je to v poradí druhý padací most. Celkovo bolo kedysi na hrade päť padacích mostov a my ich postupne chceme zviditeľniť pre návštevníkov. Zatiaľ sa nám podarilo urobiť štyri, ale všetky sú iba v náznakoch, to znamená, že nie sú funkčné. Nefunguje tam teda žiadny mechanizmus, ktorý by ten most dvíhal a zatváral," uviedol predseda Združenia na záchranu hradu Revište Ratibor Mazúr.

Mazúr hodnotí tento rok na hrade veľmi pozitívne. "Podarilo sa nám toho veľmi veľa. Dokončili sme zaklenutie priestorov v južnom paláci. V dvoch miestnostiach boli dokončené klenby, nad nimi sme spravili pochôdznu plošinu," podotkol s tým, že na ňu vedie schodisko z nádvoria horného hradu. Vďaka tomu môžu návštevníci vstupovať na vyhliadku v južnom paláci.

Pokračovali tiež v archeologickom výskume na nádvorí horného hradu a domurovali tiež východnú hradbu prvého predhradia, ktorá sa zrútila ešte na konci 19. storočia. "To bola akcia, ktorú sme robili od roku 2022, teraz v októbri sme ju ukončili. Tým nám vznikol veľmi veľký priestor na kultúrne vystúpenia, ktoré chceme organizovať v budúcnosti," priblížil Mazúr.

Okrem toho sa tu počas roka konalo viacero kultúrnych podujatí, ktoré sa tešia obľube zo strany návštevníkov a tiež dobrovoľnícke brigády.

Na hrade aktuálne podľa Mazúra pracuje 18 ľudí prostredníctvom projektu Ľudia a hrady ešte z roku 2022. Práce budú pokračovať až do konca roka. "To, čo bude na budúci rok, a kedy sa začnú naše práce, zatiaľ nie je isté. Ešte nebol schválený žiadny nový projekt týkajúci sa pokračovania našich rekonštrukcií, takže čakáme na to, ako sa vyjadrí ministerstvo kultúry," poznamenal predseda združenia.

Pripomenul tiež, že v septembri tohto roka odovzdali petíciu s približne 17.000 podpismi na Úrad vlády SR a príslušné ministerstvá. V nej iniciátori žiadajú systematické financovanie záchrany pamiatok a obnovenie programu zapájania nezamestnaných do obnovy hradov na Slovensku.

"Z ministerstva kultúry prišla informácia, že momentálne na to financie nie sú, a že sa budú snažiť v budúcnosti nájsť viac financií. Momentálne čakáme, čo spraví nové vedenie ministerstva kultúry aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánujeme si s nimi zorganizovať stretnutie, ak nás prijmú," načrtol ďalšie kroky Mazúr.

(tasr)

Minúta  |  

V Španielsku sa konali demonštrácie proti amnestii pre katalánskych separatistov

V Španielsku sa konali demonštrácie proti amnestii pre katalánskych separatistov, ktorí sa pred šiestimi rokmi podieľali na nezákonnom a neúspešnom presadzovaní vyhlásenia nezávislosti Katalánska.

Amnestie prisľúbil dočasný premiér Pedro Sánchez dvom katalánskym separatistickým stranám výmenou za to, že pri hlasovaní v parlamente podporia jeho kandidatúru na funkciu predsedu novej španielskej vlády.

Ako vo svojej správe uviedla agentúra DPA, podobné zhromaždenia sa konali aj v ďalších mestách Španielska.

Podľa organizátorov do ulíc Madridu vyšlo protestovať až 500-tisíc ľudí, vláda však informovala o 80-tisíc. Údaje o účasti na demonštráciách v iných mestách nateraz nie sú k dispozícii, doplnila DPA.

Účastníci najpočetnejšieho mítingu - v Madride - niesli transparenty so sloganmi „Nie amnestii, áno ústave" či „Sánchez je zradca". Ďalší niesli bábky, ktoré Sáncheza zobrazovali ako rozprávkového Pinocchia s dlhým nosom.

Navrhovaný zákon o amnestii, ktorý by sa vzťahoval na stovky ľudí, čo sa podieľali na jednostrannom úsilí o odtrhnutie sa Katalánska od Španielska, v uplynulých dňoch viedol k sérii násilných protestov pred madridským sídlom vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

Zatiaľ čo vodca PSOE a dočasný premiér Pedro Sánchez tvrdí, že takýto akt zhovievavosti by pomohol podporiť spolunažívanie po búrlivej politickej kríze v roku 2017, jeho oponenti tento krok odsúdili ako cynický a samoúčelný prostriedok na zotrvanie pri moci.

Predstavitelia najväčšej opozičnej strany, konzervatívnej Ľudovej strany (PP), dôrazne upozornili, že Sánchezovo konanie vo vzťahu ku katalánskym separatistom ohrozuje demokraciu v Španielsku.

Líder PP Alberto Núňez Feijóo okrem toho vyjadril predpoklad, že protesty proti amnestii budú pokračovať až do vypísania nových volieb.

Otázka amnestie sa objavila po júlových bezvýsledných všeobecných voľbách. Aj keď konzervatívna PP vo voľbách skončila prvá, ukázalo sa, že nie je schopná zostaviť vládu ani s podporou krajne pravicovej strany Vox a ďalších menších zoskupení.

Po tom, ako Feijóo v parlamente opakovane nezískal dostatočný počet hlasov na to, aby sa stal novým premiérom, sa o priazeň parlamentu uchádza Sánchez. Ako v nedeľu napísal britský denník The Guardian, očakáva sa, že Sánchez pri hlasovaní koncom budúceho týždňa získa súhlas Kongresu na opätovné vymenovanie za premiéra.

Novú vládu bude musieť Sánchez vytvoriť do 27. novembra. Ak sa mu to nepodarí, Španielsko čakajú ďalšie predčasné voľby. Konať by sa mali 14. januára.

DPA konštatuje, že španielski konzervatívci sú skeptickí voči ústupkom katalánskym separatistom, zatiaľ čo Vox chce takéto strany rovno zakázať.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Koalícia schválila definitívnu verziu Programového vyhlásenia vlády

Koalícia schválila definitívnu verziu Programového vyhlásenia vlády. Informoval o tom predseda vlády Robert Fico.

Fico uviedol, že včera sa koaličným partnerom podarilo schváliť definitívnu verziu Programového vyhlásenia vlády. Prístup partnerov označil za konštruktívny, ako aj piatkovú Koaličnú radu, ktorá prijala rad zásadných rozhodnutí.

"Podľa ústavy musí vláda do 30 dní od menovania predložiť národnej rade program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Opäť sme ušetrili pekných pár dní a s potešením môžem oznámiť, že vláda oficiálne schváli svoj program zajtra ráno o desiatej hodine, ihneď ho doručíme do národnej rady a tá môže rokovať už od utorka," konštatoval Fico.

(úrad vlády)

Minúta  |  

Vo veku 52 rokov zomrel český hokejista  Roman Čechmánek

Zomrel český hokejista Roman Čechmánek. Mal iba 52 rokov. Okolnosti náhleho úmrtia olympijského víťaza zatiaľ nie sú známe.

Bývalý hokejový brankár získal trikrát titul majstra sveta, ako aj zlatú olympijskú medailu v roku 1998. So Vsetínom päťkrát oslavoval titul v českej extralige. Štyri sezóny pôsobil aj v elitnej zámorskej NHL za Los Angeles a Philadelphiu. 

Po skončení kariéry sa venoval podnikaniu. Obchodoval s vínom, pivom a nehnuteľnosťami. Dostal sa však do finančných problémov a bol obvinený z podvodu. Súd ho vlani odsúdil na trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

V sobotu ráno mu údajne prišlo nevoľno, pričom následne už nebol dostupný, informoval web iSport.cz.

(isport.cz)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.