Preskočiť na obsah
  |  

Na strednom a východnom Slovensku sa v pondelok ráno môže tvoriť hmla

Na strednom a východnom Slovensku sa v pondelok ráno môže tvoriť hmla. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pre lokality vydal výstrahu prvého stupňa. Platí do 9:00.

Konkrétne ide o okresy Žilinského, Banskobystrického, Trenčianskeho, Košického a Prešovského kraja, kde sa môže v pondelok ráno tvoriť hmla s dohľadnosťou 50 až 200 metrov.

Výskyt hmiel s danou dohľadnosťou je podľa meteorológov v tejto ročnej dobe a oblastiach bežný, no môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. "Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity," dodali.

(tasr)

  |  

Na 150 zberných nádobách budú reliéfne štítky v Braillovom písme

BRATISLAVA - Pri príležitosti Medzinárodného dňa nevidiacich (13. 11.) pribudnú na 150 zberných nádobách v meste reliéfne štítky v Braillovom písme. Nevidiaci a slabozrakí tak budú môcť triediť a vynášať odpad komfortne a hygienicky.

Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a Hlavné mesto v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) takto reagujú na potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením v téme vynášania a triedenia odpadu. Bratislava sa tak po Martine stáva druhým mestom na Slovensku.

„Martin, ako aj Bratislava sa pri realizácií projektu reliéfnych štítkov na zberných nádobách inšpirovali v Česku. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska má v Martine 115 členov a v Bratislave viac ako 200. Na Slovensku je evidovaných takmer 3 000 členov so zrakovým znevýhodnením. Toto číslo však nie je obrazom celkovej populácie ľudí so zrakovým postihnutím na Slovensku, pretože členstvo v organizácii je dobrovoľné,“ uvádza to Michal Tkáčik, koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo. WHO uvádza, že zrakové postihnutie sa týka 1,5 až 2 percent populácie. Budeme radi, keď sa aj ostatné samosprávy v budúcnosti inšpirujú a iniciatívne uľahčia svojim nevidiacim obyvateľkám a obyvateľom takú bežnú vec, akou je triedenie komunálneho odpadu,“ hovorí Michal Tkáčik, koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo.

"Človek, ktorý vidí, zoberie plastový obal a vyhodí ho do nádoby žltej farby. Nevidiaci, ale aj niektorí slabozrakí potrebujú najskôr zistiť, ktorá nádoba je žltá, teda na plast," vysvetľuje členka ÚNSS Dušana Blašková.

Pokiaľ vynášajú odpad bez pomoci rodinného príslušníka či asistenta, to, aká nádoba pred nimi stojí, môžu rozoznať tromi spôsobmi. Slabozrakí zvyškom zraku, avšak len v prípade, že je dobrá viditeľnosť, čiže svieti slnko, nie je hmla či nemrholí. Nevidiaci buď podľa kovového alebo plastového zvuku, ktorý nádoba vydá, keď sa jej dotknú bielou palicou, alebo tým, že prehmatajú veko nádoby.

"Štítky nám pomôžu nielen správne a hygienicky triediť, ale tiež posilnia našu samostatnosť a sebadôveru," podotýka Blašková.

Reliéfne štítky sú vyrobené z plastu, každý z nich má rozmer desať krát desať centimetrov a farbu príslušnej zbernej nádoby. Podklad je v porovnaní s písmom a líniami piktogramu kontrastný, aby ho dokázali bez ťažkostí vnímať aj slabozrakí. V hornej polovici sa nachádza piktogram symbolizujúci druh odpadu, v dolnej je názov odpadu v reliéfnej latinke a pod tým aj v Braillovom písme. Jedinú výnimku má štítok na zmesový komunálny odpad, ktorý je bez piktogramu.

Vo väčšine budú štítky umiestnené do stredu veka nádoby, v časti, kde sa nachádzajú úchyty na otvorenie. Štítky budú nalepené a vo všetkých štyroch rohoch prinitované. "Inštruujeme posádky v teréne, aby po odvoze odpadu ukladali špeciálne označené nádoby vždy v rovnakom poradí a na rovnaké miesto," konštatuje Zuzana Balková z OLO s tým, že potrebám nevidiacich prispôsobili aj Alchýmiu triedenia komunálneho odpadu.

Slovenská legislatíva zatiaľ neurčuje mestám, obciam a zberovým spoločnostiam parametre, umiestnenie ani odporúčanie v súvislosti s reliéfnymi štítkami na zberných nádobách.

(olo.sk,tasr)

  |  

Dôležité prístavy v Austrálii obnovili prevádzku po troch dňoch od kybernetického útoku

Dôležité prístavy v Austrálii obnovili prevádzku po troch dňoch od kybernetického útoku, oznámila v pondelok spoločnosť DP World Australia, ktorá ich prevádzkuje.

"DP World Australia s potešením oznamuje, že naše austrálske prístavy obnovili prevádzku," uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Napriek tomu môže podľa nej vyšetrovanie ešte spôsobiť "určité nevyhnutné dočasné prerušenia (služieb)".

Spoločnosť po zistení útoku v piatok odpojila svoje systémy od internetu, v dôsledku čoho bol pohyb tovaru obmedzený v prístavoch v Sydney, Melbourne, Brisbane a Fremantle. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť tvrdia, že nedostatočné bezpečnostné opatrenia a hromadenie citlivých informácií o zákazníkoch urobili z Austrálie lukratívny cieľ pre hackerov. Vlani v krajine zaznamenali 76-tisíc kyberútokov.

(afp, tasr)

  |  

Prívalové dažde v Somálsku si vyžiadali najmenej 31 životov

Prívalové dažde v Somálsku si vyžiadali najmenej 31 životov a viac než 1,2 milióna ľudí muselo opustiť svoje domovy, informovali v nedeľu somálske úrady.

(ap, tasr)

  |  

Thunbergová počas klimatického pochodu obvinila Izrael z genocídy a vyvolala konflikt na pódiu

Greta Thunbergová počas klimatického pochodu obvinila Izrael z genocídy a vyvolala konflikt na pódiu. Nedeľný protest v Amsterdame s pôvodne klimatickou tematikou sa zmenil na čiastočne politický a rozzúril niektorých protestujúcich.

Greta, ktorá mala na hlave tradičnú čiernobielu palestínsku šatku, povedala, že klimatické hnutie by malo "počúvať hlasy tých, ktorí sú utláčaní, a tých, ktorí bojujú za slobodu a spravodlivosť". Známa aktivistka na pódium pozvala Palestínčana a Afganku a spoločne obvinili Izrael z genocídy.

Prejav prerušil rozzúrený protestujúci muž, ktorý prišiel priamo k nej, chytil do rúk jej mikrofón a povedal: "Prišiel som sem na klimatickú demonštráciu, nie pre politický názor," a potom ho vyviedli z pódia.

Greta sa však nevzdala a po jeho vyvedení skandovala: "V okupovanej krajine neexistuje klimatická spravodlivosť."

Polícia podľa agentúry Reuters odhadla účasť na 70-tisíc ľudí, zatiaľ čo organizátori ju odhadli až na 85-tisíc a uviedli, že išlo o najväčší klimatický protest v histórii krajiny.

(echo24)

  |  

Trenčianska župa získala prestížne národné ocenenie. Pozrite sa, za čo si ho zaslúžila

TRENČÍN – Spoločenská zodpovednosť je v súčasnosti považovaná za dôležitú konkurenčnú výhodu organizácie. Nie je to však téma, ktorá sa týka len súkromnej sféry, zodpovedné správanie je veľmi dôležité aj vo verejnom sektore.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako koordinátor štátnej politiky pravidelne vyhlasuje súťaž, ktorá ponúka organizáciám podnikateľského sektora a verejnej správy možnosť vyzdvihnúť svoje silné stránky, zhodnotiť sa podľa európsky uznávaných kritérií a potvrdiť svoju výnimočnosť. Cieľom súťaže je ocenenie najúspešnejších organizácií, ktoré v priebehu roka prešli hodnotením podľa európsky uznávaných kritérií a preukázali, že kvalita a spoločenská zodpovednosť je pre ne prioritou v každej oblasti ich pôsobenia.

„Zvyšovať kvalitu a rozvíjať spoločensky zodpovedné aktivity je veľmi náročné a vyžaduje si to prácu nad rámec zákonných a iných bežných povinností. Srdečne gratulujem všetkým oceneným a pevne verím, že toto ocenenie ich nenechá zaspať na vavrínoch, pretože na kvalite je potrebné pracovať neustále,“ povedala predsedníčka úradu Katarína Surmíková Tatranská.

Súťaž sa vyhlasuje už od roku 2002, je rozdelená do dvoch kategórií, a to kvalita a spoločenská zodpovednosť. „Organizácie, ktoré uspeli v tejto súťaži, dosahujú svojimi výsledkami úroveň výnimočnosti,“ povedal podpredseda úradu Tomáš Peták. Národnú cenu SR za kvalitu a spoločenskú zodpovednosť 2023 si v kategórii B – spoločenská zodpovednosť ako ocenený finalista prevzal aj Trenčiansky samosprávny kraj.

Toto ocenenie si župa vyslúžila najmä za svoje aktivity súvisiace so systémovým prístupom k spoločenskej zodpovednosti, ako je implementácia medzinárodnej normy ISO 26000, získanie certifikátu manažérstva proti korupcii podľa normy ISO 37001 či vysokej miere transparentnosti a svojej dominancii v environmentálnom pilieri, v čom patrí medzi výnimočné medzi ostatnými vyššími územnými celkami na Slovensku.

„Teším sa, že všetky kroky, ktoré sme urobili smerom k zlepšeniu v oblasti spoločenskej zodpovednosti od našej prvej účasti v súťaži porota ocenila. Pre nás je to v prvom rade motivácia do ďalšej práce a keďže sme ako župa radi pionierom vo viacerých oblastiach, aj v tejto si kladieme vysoké ciele,“ povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška. Radosť z ďalšieho úspechu umocnilo aj ocenenie župnej Strednej odbornej školy Pruské, ktorá uspela v kategórii A – kvalita.

Zdroj: TSK