Preskočiť na obsah
  |  

Poslanecký klub strany SaS nepodporí programové vyhlásenie vlády

Ani poslanecký klub strany SaS nepodporí v Národnej rade programové vyhlásenie vlády. Podpredseda strany Branislav Gröhling dokument označil za „všeobecný paškvil nejakých sľubov". Dodal, že pre SaS sú neprijateľné ako vyššie dane, tak aj audit druhého dôchodkového piliera, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení, ale aj mnohé iné body dokumentu.

(sita)

  |  

Najfrekventovanejším dopravným úsekom Slovenska je časť bratislavského obchvatu, denne ním prejde vyše 100-tisíc vozidiel

BRATISLAVA - Najfrekventovanejším dopravným úsekom Slovenska je časť bratislavského obchvatu, denne ním prejde vyše 100-tisíc vozidiel. Ide o bratislavský obchvat medzi križovatkami Gagarinova a Galvaniho. Vyplynulo to z výsledkov sčítania dopravy realizované Slovenskou správou ciest počas rokov 2022 a 2023.

Po diaľnici D2 na Moste Lafranconi prejde denne vyše 94-tisíc vozidiel, v úseku D2 na začiatku bratislavského úseku od Záhoria zaznamenali denne vyše 41 500 áut, na petržalskej strane D2 narátali viac ako 33-tisíc vozidiel denne.

Sčítanie tiež zistilo, že úsekom rýchlostnej cesty R7 na začiatku hlavného mesta prejde takmer 43-tisíc osobných i nákladných áut a motocyklov. Na príjazde do centra metropoly v smere z okresu Pezinok narátali 26-tisíc áut denne, v lokalite Patrónka jazdí podľa štatistík vyše 40-tisíc vozidiel počas jedného dňa.

V porovnaní aktuálnych dát celoštátneho sčítania dopravy s hodnotami, nameranými v roku 2015, vzrástli priemerné intenzity dopravy na všetkých typoch ciest o vyše 14 percent.

"Okrem úseku bratislavského obchvatu veľmi vysoké dopravné intenzity vykazujú aj mestá, okolo ktorých ešte nie je dobudovaná D1 ako Ružomberok a Žilina, či Kysucké Nové Mesto s chýbajúcou diaľnicou D3," dodáva Ministerstvo dopravy SR, ktoré o výsledkoch sčítania informuje na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

Vírusová nálož nového koronavírusu v odpadových vodách mierne stúpla v Bratislavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji

BRATISLAVA - Vírusová nálož nového koronavírusu v odpadových vodách mierne stúpla v Bratislavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Vyplýva to z výsledkov monitoringu odpadových vôd, ktoré na webe zverejnil Úrad verejného zdravotníctva SR.

"V 45. kalendárnom týždni 2023 bolo vyšetrených spolu 22 vzoriek. Všetky vyšetrené vzorky boli pozitívne na prítomnosť RNA SARS-CoV-2. V desiatich vzorkách (45,45 percenta) došlo k miernemu vzostupu počtu kópií RNA SARS-CoV-2, v ostatných 12 vzorkách ostal počet kópií nezmenený alebo došlo k jeho poklesu," priblížil úrad.

Prítomnosť nového koronavírusu v odpadových vodách sa na týždennej báze monitoruje od mája 2021. V rámci Slovenska sa doposiaľ zapojilo 62 čistiarní odpadových vôd.

Úrad priblížil, že do 45. kalendárneho týždňa sa celkovo vyšetrilo 4 603 vzoriek kvalitatívnou a kvantitatívnou metódou. "Z nich bolo pozitívnych alebo s hraničnými hodnotami 4 486 (97,46 percenta) vzoriek," dodal.

(tasr)

  |  

KDH nepodporí programové vyhlásenie vlády

Programové vyhlásenie vlády obsahuje veľa textu a minimum obsahu, KDH ho preto nepodporí. Kresťanskí demokrati očakávali, že vláda, ktorá nie je nováčik, predloží program obsahujúci jasné ciele a míľniky, ktoré budú ľahko merateľné. Programové vyhlásenie je podľa nich skôr „novoročným predsavzatím po bujarej silvestrovskej noci".

,,Kam zmizli vaše sľuby o lacnejších potravinách? Kde je adresná pomoc pre najviac ohrozené skupiny, ktoré to najviac potrebujú? Kde je adresná pomoc dôchodcom? Kde je pomoc seniorom, chorým a odkázaným? Kde je výraznejšia podpora pre opatrovateľov a ľudí pracujúcich v sociálnych službách?" pýta sa v tejto súvislosti predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.

Poslanec Jozef Hajko zase kritizuje, že vláda nepredstavila, ako chce zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a ich krytie. „Programové vyhlásenie vlády sa financiám venuje len okrajovo, aj keď je to jedna z najdôležitejších tém. Zároveň chýba vízia, ako chce vláda rozprúdiť ekonomiku a veľmi negatívne vnímame cieľ vlády zvyšovať dane fyzickým osobám a firmám," skonštatoval.

Podľa šéfa KDH Milana Majerského to vyzerá tak, že programové vyhlásenie bolo šité príliš rýchlo, len aby si kabinet Róberta Fica čo najskôr odškrtol povinnosť. „Tejto vláde nejde o riešenia a pomoc ľuďom, inak by to programové vyhlásenie vyzeralo inak," dodal Majerský.

(sita)

  |  

Veľká zmena: Fakultná nemocnica v Trenčíne má nového riaditeľa

TRENČÍN – Fakultná nemocnica (FN) v Trenčíne má nového riaditeľa. Ministerka zdravotníctva SR Zuzana Dolinková (Hlas-SD) v utorok do funkcie vymenovala Michala Plesníka.

Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na svojom webe. „Plesník do funkcie nastúpil na dobu určitú, do obsadenia miesta úspešným uchádzačom výberového konania podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme," uviedol rezort zdravotníctva.


Novovymenovaný riaditeľ vyštudoval Vysokú školu ekonómie a financií v Brne. Od roku 2016 pôsobil v trenčianskej nemocnici na viacerých pracovných pozíciách.


Šéfka rezortu zdravotníctva v súlade so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zároveň odvolala z funkcie doterajšieho riaditeľa Tomáša Janíka, ktorý riadil nemocnicu od augusta 2020.

(tasr)

  |  

V Paríži sa postavil pred súd rwandský lekár, ktorý sa údajne podieľal na genocíde Tutsiov v roku 1994

V Paríži sa postavil pred súd rwandský lekár, ktorý sa údajne podieľal na genocíde Tutsiov v roku 1994. V prípade dokázania viny hrozí 68-ročnému mužovi doživotie, vyšetrovaný bol niekoľko desiatok rokov.

Sosthene Munyemana čelí obvineniam z genocídy, zločinov proti ľudskosti a spoluúčasti na týchto zločinoch, on sám vinu poprel.

Podľa svedkov podpísal Muneymana „návrh na podporu dočasnej vlády“, ktorá organizovala genocídu kmeňa Tutsiov, ako aj vraždenie umiernených Hutuov, ktorí sa snažili chrániť prenasledovaných.

Okrem toho je obvinený zo zadržiavania Tutsiov „bez starostlivosti, hygieny a jedla“ v priestoroch miestnej administratívy, „v tom čase pod jeho právomocou“. Údajne tiež spolupracoval s milíciami, ktoré príslušníkov kmeňa zhromažďovali.

Munyemana prišiel do Francúzska v septembri 1994, pracoval ako gynekológ až do odchodu do dôchodku.

(sita, ap)