Preskočiť na obsah
  |  

Šéf WHO: Izraelské útoky na pásmo Gazy sú čoraz viac neospravedlniteľné

Izraelské útoky na pásmo Gazy sú čoraz viac neospravedlniteľné, vyhlásil šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v piatok vo videopríhovore k Valnému zhromaždeniu OSN.

Tedros odsúdil aj útoky palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo začiatku októbra, zároveň však dodal, že "rozsah izraelskej reakcie sa zdá byť čoraz viac neospravedlniteľný". "Sme svedkami ničenia životov a majetku v strašnom rozsahu," dodal.

Podľa úradov v pásme Gazy bolo od spustenia izraelských odvetných útokov na tomto území zabitých viac ako 11.500 ľudí, pričom množstvo ďalších bolo zranených.

Podľa šéfa WHO je svet svedkom "ničenia civilizovanosti a systému založeného na pravidlách a dôvery medzi krajinami." Krízu v pásme Gazy označil za náročnú skúšku pre OSN a jej členské krajiny.

(tasr)

  |  

Agentúra S&P potvrdila Slovensku rating A+ so stabilným výhľadom

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's potvrdila rating Slovenska na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Toto hodnotenie podľa agentúry odráža stále relatívne odolné hospodárstvo voči vplyvom vojny na Ukrajine a očakávania o postupnom znižovaní deficitu v nasledujúcich dvoch až troch rokoch.

"Politická neistota v minulých rokoch prispela k narastajúcim deficitom, ktoré by bez konsolidačných opatrení mohli pretrvávať," upozornila agentúra Standard & Poor's (S&P) vo svojej správe. Predpokladá, že v roku 2023 inflácia na Slovensku spomalí na 10,9 percenta a v roku 2024 ďalej na úroveň 5,5 percenta. Tento vývoj by mal podporiť domáci dopyt.

Agentúra očakáva rast slovenskej ekonomiky o 1,3 percenta v tomto roku a o 2 percentá v roku 2024. "Očakávame, že export bude v rokoch 2023 - 2024 pokračovať v expanzii, aj keď miernejšie vzhľadom na nižší dopyt na kľúčových exportných trhoch Slovenska," priblížila S&P.

Rast investícií na Slovensku má podľa agentúry podporiť najmä výraznejšie čerpanie eurofondov. Oživenie rastu v eurozóne o 0,9 percenta v roku 2024 a 1,5 percenta v roku 2025 pridáva aj potenciál rastu exportu Slovenska, ale ten do veľkej miery závisí od výkonnosti automobilového sektora.

(tasr)

  |  

V porovnaní so súčasným stresom má trauma tú „výhodu“, že po zrútení nastáva nový normál: vojna skončí, tornádo pominie

V porovnaní so súčasným stresom má trauma tú „výhodu“, že po zrútení nastáva nový normál: vojna skončí, tornádo pominie. Ale v čase, v ktorom sa stretávame s mnohopočetnými krízami, ako ukazuje aj spomínaná kniha Odolná spoločnosť, obyčajne – a našťastie – nenastáva trauma, ale – a bohužiaľ – ani nekončí stres.

V tomto zmysle je žiaduce vypracovať pojem odolnosti nie ako odpoveď na traumu, ale na stres, ktorý plynie z netraumatických, no napriek tomu zaťažujúcich kríz.

O spomínanom pojme, ktorý môže byť jedným z prvkov, vďaka ktorým začneme chápať, čo sa v spoločnosti mení, píše Tereza Matějčková. Čítajte viac:

  |  

Európsky súd pre ľudské práva kontinuálne zvyšuje tlak na zmluvné štáty, aby právne uznali a chránili súžitie homosexuálnych párov

Európsky súd pre ľudské práva kontinuálne zvyšuje tlak na zmluvné štáty, aby právne uznali a chránili súžitie homosexuálnych párov. V stredu 15. novembra 2023 sa v Bratislave uskutočnila Konzervatívna právnická konferencia, ktorá načrtla inšpiratívne teoretické a praktické možnosti, ako účinne vzdorovať tejto forme súdneho aktivizmu.

O tom, že sa rečníci zamerali najmä na analýzu rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) vo veci registrovaných partnerstiev a osobitne na možnosti a hranice konzervatívnych odpovedí na tieto súdne rozhodnutia píše Marián Kuna. Čítajte viac:

  |  

Čoraz viac Američanov nezvláda splácať pôžičky na autá

Rastúce úrokové sadzby, obnovené splácanie študentských pôžičiek a obavy z recesie. To všetko sťažuje život obyvateľov Spojených štátov. Problémom tentoraz nie je hypotekárny trh, ale výrazne menej regulované úvery na nákup automobilov.

Automobil nie je len symbolom amerického sna, ale v rozľahlých Spojených štátoch veľmi často životná nutnosť.

"Nie je preto prekvapujúce, že Američania sa snažia získať auto doslova za každú cenu. Preto boli v posledných rokoch ochotní brať si riskantné úvery s vysokým úročením, aby sa k automobilu nejako dostali, hoci aj k ojazdenému. Dnes, keď sa ekonomická situácia zhoršuje, mnohí nemajú na to, aby úvery splácali."

Viac o problémoch amerických spotrebiteľov, ale aj o podobnosti situácie s finančnou krízou z roku 2008 píše v článku Pavol Minárik.

  |  

Scholz a Erdogan potvrdili odlišné postoje k vojne v Gaze

Turecký prezident odsúdil izraelskú vojenskú operáciu za mnohé obete, nemecký kancelár zdôraznil, že pôvodnom násilia je hnutie Hamas a Izrael má právo na sebaobranu. Počas krátkej návštevy Recepa Tayyipa Erdogana v Berlíne sa v piatok ukázali odlišné postoje jeho krajiny ku konfliktu v Pásme Gazy voči názorom Nemecka, ktoré prezentoval Olaf Scholz.

Obaja politici sa zhodli na potrebe humanitárnych zastavení bojov s cieľom dopraviť zásoby pre civilné obyvateľstvo v Gaze. Z dlhodobého hľadiska podporili riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov.

Erdoganova návšteva Nemecka, prvá za takmer štyri roky, vyvolala kritiku aj pre ostré slovné útoky tureckého lídra voči Izraelu z posledných týždňov. Na tlačovej konferencii so Scholzom však Erdogan takéto vyhlásenia nezopakoval.

"To, že máme na tento konflikt veľmi odlišné pohľady, nie je tajomstvo," povedal Scholz. Podľa jeho slov je práve preto dôležité viesť rozhovory.

Scholz zopakoval pozíciu Nemecka v tom, že právo Izraela na existenciu nemožno spochybňovať a že Izrael má právo brániť sa. "Zarmucuje nás aj utrpenie palestínskeho civilného obyvateľstva v Gaze," doplnil kancelár s tým, že Nemecko už desaťročia patrí k najväčším poskytovateľom pomoci palestínskemu obyvateľstvu.

Erdogan žiadal humanitárne prímeria v Gaze s tým, že každý sa musí zasadzovať za trvalý mier na Blízkom východe. Izrael kritizoval za zabitie tisícov Palestínčanov či zničenie nemocníc. "Prečo na to nikto nereaguje?" dodal s tým, že sám môže hovoriť slobodne, "pretože Izraelu nič nedlhujeme".

Scholz sa Erdoganovi poďakoval za osobnú angažovanosť za takzvanú obilnú dohodu s Ruskom, umožňujúcu vývoz poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny počas vojny. Nemecko má podľa kancelára tiež záujem pokračovať v migračnej dohode medzi EÚ a Tureckom z roku 2016.

S tureckým prezidentom chcel tiež hovoriť o vzťahoch jeho krajiny s Európskou úniou, ktoré podľa jeho slov nedosahujú svoj potenciál. Erdogan potvrdil, že Ankara má naďalej záujem o prístupový proces. Pripomenul, že pred dverami EÚ čaká už 52 rokov.

(tasr, dpa)