Preskočiť na obsah
  |  

Projekt envirocentra vo Veľkej Lomnici padol, na vyhodnotenie čakali viac ako rok

KEŽMAROK – Vo Veľkej Lomnici malo do konca tohto roka vzniknúť v historických priestoroch kaštieľa Berzeviczy po jeho rekonštrukcii environmentálne centrum. Nakoniec však z veľkého projektu za takmer dva milióny eur nič nebude.

Obec síce získala na projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 1,88 milióna eur, avšak 14 mesiacov od podania žiadosti. A hoci vlani pred letom stihla vysúťažiť dodávateľa stavebných prác, kontrola verejného obstarávania bola ukončená až v apríli tohto roka. Samospráva sa tak podľa starostu obce Petra Dudu musela vzdať príspevku.

Ako uviedol, prebudovať kaštieľ na environmentálne centrum by do konca roka firma v rámci stanoveného harmonogramu nemala šancu stihnúť.

Kaštieľ sa nachádza v strede obce, vznikol v druhej polovici 18. storočia prestavbou staršej stavby postavenej v roku 1581. Patril významnému šľachtickému rodu Berzeviczy. Nie je národnou kultúrnou pamiatkou, no patrí medzi najvýznamnejšie a najhodnotnejšie stavby v obci. Budova, ktorá je jej majetkom, však podľa Dudu dlhodobo chátrala. Komplexnejšou rekonštrukciu prešla v 80-tych rokoch minulého storočia, pričom objekt bol využívaný ako knižnica a centrum služieb.

Obec podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok koncom októbra 2021, vlani v júni podpísala zmluvu s vysúťaženým dodávateľom prác. Samotný príspevok jej však bol schválený až v januári tohto roka.

Zmluvu s ministerstvom podpísala v marci, no kontrola verejného obstarávania bola ukončená v polovici apríla. Následne koncom mesiaca samospráva odovzdala stavenisko dodávateľovi. Ten mal mať na výstavbu podľa podmienok stanovených verejným obstarávaním dvanásť mesiacov, finančný mechanizmus však musel byť ukončený do 31. decembra 2023.

„Hoci sme štrnásť mesiacov čakali na rozhodnutie a potom ešte niekoľko mesiacov na ukončenie kontroly obstarávania, čas na realizáciu prác sa, samozrejme, neposunul,“ skonštatoval starosta. Obec tak musela napokon od zmluvy o NFP v októbri 2023 odstúpiť.

Duda si v súvislosti s týmto finančným príspevkom uvedomuje, že išlo o fakultatívne prostriedky, teda nie nárokovateľné. Hovorí ale o stratenom čase a tiež zbytočnej strate možnosti obnoviť historickú budovu. „Mrzí ma to o to viac, že práve kvôli takýmto nekompetentným rozhodnutiam či laxnému prístupu zo strany niekoho z ministerstva, mrháme časom, peniazmi a ľudským potenciálom. Ľudia sú potom pesimistickí a neveria projektom, ktoré by v budúcnosti mohli byť úspešné,“ uviedol sklamaný starosta.

Náklady na premenu kaštieľa na environcentrum mali byť obci refundované, jej spolufinancovanie päťpercentné. Nakoniec do realizácie projektu investovala z vlastného rozpočtu takmer 300-tisíc eur za práce, ktoré firma realizovala do obdobia, kým samospráva neustúpila od zmluvy. Podľa Dudu boli nevyhnutné na sanáciu objektu.

„Dohodli sme sa s ňou, že stavbu dostane aspoň do stavu, v ktorom ju bude možné zakonzervovať pred zimou. To znamená, že bude urobený nový krov strechy, debnenie a bude tam dočasne daná fólia, aby do nej nezatekalo,“ poznamenal. Firma sa okrem toho medzičasom dostala do reštrukturalizácie.

Veľká Lomnica sa podľa starostu nevzdáva a bude hľadať ďalší finančný mechanizmus na opravu budovy v snahe zachovať jej historický ráz.

(sita)

  |  

Švédsko musí zrušiť mešity, ktoré propagujú hodnoty nezlučiteľné so západnými, vyhlásil líder Švédskych demokratov

Švédsko musí zrušiť mešity, ktoré propagujú hodnoty nezlučiteľné so západnými, vyhlásil líder Švédskych demokratov. Dodal, že krajina by mala tiež zakázať výstavbu nových mešít.

„Prísť do našej krajiny a stavať pomníky cudzej a imperialistickej ideológii nie je právo," vyhlásil Jimmie Åkesson, šéf Švédskych demokratov na straníckom zjazde.

„Z dlhodobého hľadiska musíme začať s konfiškáciou a demoláciou mešít, kde sa šíri antidemokratická, protišvédska, homofóbna alebo antisemitská propaganda alebo všeobecné dezinformácie o švédskej spoločnosti,” dodal.

Pripomeňme, že národná a protiimigračná strana vo vlaňajších parlamentných voľbách skončila na druhom mieste za sociálnymi demokratmi so ziskom vyše 20 percent hlasov. Momentálne podporuje vládu umiernených Ulfa Kristerssona.

(aftonbladet)

  |  

Na Kryme zostalo po búrke bez elektriny pol milióna ľudí

Na Kryme zostalo po búrke bez elektriny pol milióna ľudí. Na viacerých miestach platia dopravné obmedzenia. Niektoré okresy zostali bez vody a kúrenia. Približne 150 ľudí museli evakuovať.

Moskvou dosadený poradca ruského „šéfa Krymu“ Oleg Kriučkov uviedol, že v dôsledku extrémneho počasia zostalo na polostrove bez elektriny 498-tisíc ľudí.

(sita, pravda.ua, Krym.Realii, Slobodná Európa)

  |  

Mjanmarskí povstalci obsadili hraničný priechod medzi Mjanmarskom a Čínou

Mjanmarskí povstalci obsadili hraničný priechod medzi Mjanmarskom a Čínou a vytlačili z neho armádne jednotky.

Obsadený hraničný priechod je jedným z hlavných obchodných uzlov na mjanmarsko-čínskej hranici. Opätovne bol otvorený v roku 2022 po pandémii ochorenia Covid-19.

Hovorca vládnej vojenskej junty pre štátne médiá vyhlásil, že neďaleko hranice zhorelo približne 120 zaparkovaných nákladných áut a z požiaru obvinil ozbrojené skupiny.        

Boje v Šanskom štáte na hranici s Čínou medzi Alianciou troch bratstiev a vojenskou juntou zosilneli koncom októbra. Členmi Aliancie sú Jakchainská armáda, Armáda mjanmarskej národnej demokratickej aliancie a Palaungská národná oslobodzovacia armáda.

Zvýšenie intenzity bojov v pohraničí na severe krajiny poškodzuje mjanmarskú ekonomiku, pretože obmedzuje obchodovanie s Čínou ako hlavným obchodným partnerom Mjanmarska. Zároveň spôsobuje výrazné ekonomické straty v podobe nižších odvedených daní.

(tasr)

  |  

Česko čaká jeden z najväčších štrajkov od revolúcie

Česko v pondelok čaká jeden z najväčších štrajkov od revolúcie. Podľa odborárov by mohlo štrajkovať až milión zamestnancov. Niekde sa práca zastaví na hodinu, niekde na dve hodiny alebo na celý deň.

Do akcie sa zapoja napríklad školské, úradnícke či potravinárske odbory. Štrajk symbolicky podporia aj zamestnanci dopravných spoločností, lekári či oceliari. Nespokojní zamestnanci tiež vyrazia na pochod v hlavnom meste Prahe.

Štrajkujúcim sa nepáčia kroky vlády, ktoré majú smerovať ku konsolidácií verejných financií a zníženiu zadĺženia.

Premiér Petr Fiala tvrdí, že odborári mali štrajkovať skôr a nie až v čase, keď je konsolidačný balíček schválený. Takto to podľa neho vyzerá, že odborárom nejde o štrajkujúcich, ale o zviditeľnenie odborových predákov s politickými ambíciami.

Pripomeňme, že šéf odborového zväzu ČMKOS Jozef Středula neúspešne kandidoval v tohtoročných prezidentských voľbách.

https://twitter.com/P_Fiala/status/1728791763844755943

(echo24)

  |  

Centrom Lučenca prejde denne vyše 10 000 vozidiel, mesto by privítalo obchvat

LUČENEC – Centrom Lučenca prejde denne vyše 10 000 vozidiel, križovatkou pri Kubínyiho námestí viac ako 14 000. Vyplýva to z výsledkov celoštátneho sčítania dopravy, ktoré v rokoch 2022 a 2023 realizovala Slovenská správa ciest (SSC). Samospráva by v rámci riešenia dopravnej situácie uvítala vybudovanie obchvatu mesta. „Doprava v meste Lučenec je intenzívna z dôvodu, že historickým centrom mesta vedie cesta I. triedy. Mestské komunikácie pritom tvoria mestský okruh, ktorý využívajú nákladná doprava a osobné autá, ktoré Lučencom len prechádzajú,“ skonštatovala pre TASR hovorkyňa mesta Michaela Baboľová.

Z dát, ktoré zverejnila SSC, vyplýva, že po ceste I/75 vedúcej naprieč celým mestom i historickým centrom Lučenca prejde denne viac ako 10 000 vozidiel. Najvyťaženejší úsek je svetelná križovatka s cestou II/585 pri Kubínyiho námestí, ktorou denne prejde približne 14 000 vozidiel. Viac ako 11 500 vozidiel prejde v priemere za deň aj Zvolenskou cestou.

Riešenie dopravnej situácie v Lučenci vidí samospráva vo vybudovaní obchvatu mesta. Ten by mal byť realizovaný preložkou cesty I. triedy, ktorá prechádza od Veľkého Krtíša smerom na Maďarsko a Košice. „Vybudovanie obchvatu mesta by nielenže znížilo hustotu dopravy, ale tiež by zvýšilo bezpečnosť na cestách, zlepšilo kvalitu ovzdušia a malo pozitívny vplyv aj na údržbu ciest v správe mesta Lučenec,“ vysvetlila Baboľová.

O možnom vybudovaní obchvatu mesto už niekoľko rokov rokuje s SSC. V septembri sa v súvislosti s možným obchvatom v Lučenci realizoval aj kordónový dopravný prieskum, ktorého výsledky majú byť samospráve prezentované ešte v tomto roku. „Prieskum je nevyhnutný pre ďalšie posúdenie realizácie obchvatu a jeho prípadnú priorizáciu v ďalšom období,“ dodala Baboľová.

(tasr)