Najmenej 240 ľudí prišlo v Pásme Gazy o život, odkedy Izrael v piatok ráno obnovil bojové operácie v tejto enkláve. Uviedla to v sobotu tamojšia vláda palestínskeho militantného hnutia Hamas.
Ďalších 650 osôb utrpelo podľa vyhlásenia vlády zranenia počas "stoviek" vzdušných útokov či ostreľovania delostrelectvom a námornými silami na celom území Pásma Gazy. Vláda hnutia Hamas dodala, že izraelské sily sa zamerali obzvlášť na mesto Chán Júnis na juhu Pásma Gazy. Boli tam zničené desiatky domov, v ktorých sa nachádzali ich obyvatelia. Uviedla to agentúra AFP.
Útok na 400 cieľov
Izraelská armáda v sobotu oznámila, že od vypršania prímeria zaútočila na viac než 400 cieľov v Pásme Gazy. Útočili jej vzdušné, pozemné a námorné sily a bojové lietadlá zasiahli viac než 50 cieľov v oblasti Chán Júnis.
Izrael bojové operácie v Pásme Gazy obnovil v piatok po vypršaní prímeria a zároveň obvinil Hamas z jeho porušenia. Krátko predtým oznámil, že zneškodnil raketu vypálenú z Pásma Gazy.
Prestávka v bojoch sa začala 24. novembra. Najprv trvala štyri dni a potom ju za pomoci vyjednávačov Kataru a Egypta predĺžili o niekoľko dní. Počas tohto týždňového prímeria Hamas a ďalšie militantné skupiny v Pásme Gazy prepustili vyše 100 rukojemníkov, väčšinou Izraelčanov, a výmenou za to Izrael prepustil zo svojich väzníc 240 Palestínčanov.
Hamas neprepustí ďalších rukojemníkov, kým v Pásme Gazy nebude obnovené prímerie
Palestínske militantné hnutie Hamas neprepustí ďalších rukojemníkov, kým Izrael neoslobodí všetkých palestínskych väzňov a neobnoví prímerie v Pásme Gazy. Uviedol to v sobotu zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Džazíra, informuje agentúra Reuters.
Árúrí povedal, že zostávajúcimi rukojemníkmi, ktorých Hamas zadržiava v Pásme Gazy od októbrového útoku na Izrael, sú izraelskí vojaci a muži civilisti, ktorí v minulosti slúžili v izraelskej armáde.
"Necháme vojnu prebiehať. Toto rozhodnutie je konečné. Nebudeme robiť kompromisy," dodal zástupca šéfa Hamasu.
V piatok ráno vypršala v Pásme Gazy platnosť prímeria medzi Izraelom a Hamasom po tom, ako sprostredkovatelia nedokázali vyjednať ďalšie predĺženie pokoja zbraní. Obe znepriatelené strany sa navzájom obviňujú z kolapsu dohody o prímerí, ktorá vstúpila do platnosti v piatok 24. novembra a bola dvakrát predĺžené.
Počas týždňového prímeria Hamas prepustil 105 rukojemníkov, žien a detí, výmenou za to, že Izrael prepustil zo svojich väzníc 240 Palestínčanov vrátane žien.
Izrael tvrdí, že Hamas odmietol prepustiť všetky ženy, ktoré zadržiava v Gaze. Palestínsky predstaviteľ uviedol, že nezhody sa týkali oslobodenia izraelských vojačiek.
Razantný Netanjahu
Vojna proti Hamasu v Pásme Gazy bude pokračovať, kým Izrael nedosiahne všetky svoje ciele vrátane návratu všetkých rukojemníkov a zničenia tohto islamistického hnutia. Vyhlásil to v sobotu izraelský premiér Benjamin Netanjahu, informuje agentúra AFP.
"Počas dní prímeria sa naši vojaci pripravovali na úplné víťazstvo proti Hamasu," povedal Netanjahu na prvej tlačovej konferencii od piatkového ukončenia sedemdňového prímeria.
Izraelská armáda v sobotu oznámila, že počas dňa pokračovala v úderoch v Pásme Gazy, pričom tam od skončenia prímeria zasiahla viac ako 400 cieľov.
"Urobíme všetko, aby sme (rukojemníkov Hamasu) priviedli domov, aby sme dokončili túto misiu, ale tiež zničili Hamas a zabezpečili, že Hamas už pre nás nikdy nebude hrozbou a že nebude existovať skupina, ktorá by ohrozovala Izrael z Gazy," povedal Netanjahu podľa spravodajského servera Times of Israel.
Premiér dodal, že jedinou cestou, ako dosiahnuť tento cieľ, je pokračovať v pozemnej operácii izraelskej armády v Pásme Gazy.
Predstavitelia Mosadu v Katare rokujú o ďalšom prímerí v Pásme Gazy
Predstavitelia izraelskej rozviedky Mosad pricestovali v sobotu do Dauhy na rokovania so sprostredkovateľmi z Kataru o obnovení pokoja zbraní v Pásme Gazy.
Rozhovory sprostredkované Katarom sa zameriavajú na možné prepustenie iných kategórii rukojemníkov ako žien a detí, a tiež na podmienky pokoja zbraní líšiace sa od prímeria, ktorého platnosť vypršala v piatok, priblížil nemenovaný zdroj agentúry Reuters.
Izrael a Hamas zvažovali nové podmienky pre prepúšťanie rukojemníkov, ktorých militanti zajali počas októbrového útoku na Izrael, a pre prímerie v Gaze už pred kolapsom predchádzajúcej dohody, dodal.
Macron navštívi Katar, chce pomôcť dosiahnuť nové prímerie v Pásme Gazy
Francúzsko je veľmi znepokojené obnovením bojov v Pásme Gazy, uviedol v sobotu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zároveň avizoval, že navštívi Katar, aby pomohol s rokovaniami o novom prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, informuje Reuters.
Macron na tlačovej konferencii v Dubaji, kde sa koná klimatická konferencia OSN COP28, povedal, že súčasná situácia si vyžaduje zdvojnásobenie úsilia na dosiahnutie trvalého prímeria v Gaze a prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých militanti Hamasu zajali pri októbrovom útoku na Izrael.
Platnosť prímeria v Pásme Gazy vypršala v piatok po tom, čo sprostredkovatelia nedokázali vyrokovať ďalšie predĺženie pokoja zbraní. Izrael a Hamas sa z kolapsu dohody o prímerí navzájom obviňujú.
Francúzsky prezident tiež vyzval Izrael, aby objasnil svoje ciele voči Hamasu. "Nachádzame sa v momente, keď izraelské úrady musia presnejšie definovať svoje zámery a konečný cieľ: úplné zničenie Hamasu, myslí si niekto, že je to možné? Ak je to tak, vojna bude trvať 10 rokov," uviedol.
"Pre Izrael v regióne neexistuje trvalá bezpečnosť, ak bude jeho bezpečnosť dosiahnutá za cenu životov Palestínčanov, a tým aj za nevôľu verejnej mienky v regióne," dodal.
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua predtým v sobotu oznámila, že nariadila izraelským vyjednávačom v Katare, aby sa vrátili do Izraela, keďže rokovania uviazli v slepej uličke.
Erdogan: Šanca na mier v Gaze je nateraz stratená kvôli prístupu Izraela
Šanca na mier v Pásme Gazy po humanitárnom prímerí je nateraz stratená z dôvodu nekompromisného prístupu Izraela. Uviedol to v sobotu turecký prezident prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje agentúra Reuters.
"Vždy sme zdôrazňovali, že sme skôr za trvalé prímerie ako za humanitárnu prestávku... Bola tu príležitosť na mier a bohužiaľ sme túto príležitosť nateraz stratili kvôli nekompromisnému prístupu Izraela," citovali Erdogana turecké médiá.
Platnosť prímeria v Pásme Gazy vypršala v piatok po tom, čo sprostredkovatelia nedokázali vyjednať ďalšie predĺženie pokoja zbraní medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Dohoda o prímerí sprostredkovaná Katarom bola v platnosti týždeň, Izrael a Hamas sa z jej kolapsu obviňujú.
Turecký prezident cestou zo Spojených arabských emirátov (SAE) novinárom tiež povedal, že nestráca nádej na trvalý mier v Gaze. Hamas podľa jeho slov nemožno vylúčiť z možného riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, informovala turecká spravodajská stanica NTV.
"Musíme sa zamerať na dvojštátne riešenie... Vylúčenie Hamasu alebo jeho zničenie nie je realistický scenár," uviedol Erdogan.
USA nedovolia nútené presídlenie Palestínčanov, vyhlásila Harrisová
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v sobotu vyhlásila, že Washington nepripustí nútené presídlenie Palestínčanov ani zmenu súčasných hraníc Pásma Gazy. Iinformujú o tom správy televízie CNN.
"Spojené štáty za žiadnych okolností nedovolia nútené presídlenie Palestínčanov z Gazy alebo Predjordánska, obliehanie Gazy ani prekreslenie hraníc Gazy," povedala Harrisová podľa svojej kancelárie na stretnutí s egyptským prezidentom Abdal Fattáhom Sísím.
Izrael tvrdí, že jeho vojenská operácia v Gaze je zameraná na zničenie militantnej organizácie Hamas, ktorá je zodpovedná za teroristický útok na Izrael s vyše 1 200 obeťami. Regionálni lídri však vyjadrili obavy, že Izrael by mohol konflikt využiť na obsadenie častí Gazy alebo vyhnanie tamojších palestínskych obyvateľov.
Harrisová a Sísí hovorili o otázkach týkajúcich sa plánovania obnovy, bezpečnosti a správy Gazy po konflikte. Viceprezidentka podľa svojho úradu zdôraznila, že toto úsilie môže uspieť jedine "v kontexte jasného politického horizontu pre Palestínčanov smerom k ich vlastnému štátu, ktorý povedie Palestínska samospráva a ktorý bude mať značnú podporu medzinárodného spoločenstva a krajín regiónu".
Harrisová neskôr zopakovala, že Izrael má právo brániť sa proti Hamasu. Poukázala však tiež na potrebu dodržiavania medzinárodného a humanitárneho práva s tým, že priveľa Palestínčanov bolo zabitých. "Rozsah utrpenia civilistov a zábery prichádzajúce z Gazy sú zdrvujúce," povedala novinárom. "Všetci chceme, aby sa tento konflikt skončil čo najskôr, a chceme zaistiť bezpečnosť Izraela a Palestínčanov. Musíme zrýchliť úsilie o trvalý mier," citovala ju agentúra Reuters.
Do Pásma Gazy boli doručené humanitárne dodávky, ktoré tam v piatok nepustili
Do palestínskeho Pásma Gazy doručili v sobotu zúfalo potrebné dodávky humanitárnej pomoci, teda deň po tom, čo boli zastavené, oznámil palestínsky Červený polmesiac, uviedla agentúra DPA.
Táto palestínska humanitárna organizácia uviedla, že jej tímy dostali 50 kamiónov s humanitárnou pomocou, ktoré prišli cez egyptský hraničný priechod Rafah.
"Kamióny priviezli potraviny, vodu, zdravotnícke potreby a lieky a ďalšie humanitárne zásoby," uviedol Červený polmesiac v online oznámení.
V piatok ráno o 06.00 h SEČ vypršalo sedemdňové prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktoré vládne v Pásme Gazy.
(tasr)
