ŽILINA – Vláda SR na dnešnom rokovaní rozhodla o odvolaní doterajších prednostov okresných úradov v deviatich z jedenástich okresov kraja. Zmena na prednostovských postoch nenastala v Čadci a Žiline.
Novým prednostom Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši sa namiesto odvolaného Jozefa Repaského stane Jakub Haluška. Zmena nastane aj na prednostovskej stoličke v Ružomberku, kde Radoslava Saláka vystrieda Ingrid Davidíková. Okresný úrad v Turčianskych Tepliciach povedie namiesto odvolaného Miroslava Poliaka Marianna Ballová.
Novým prednostom Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste sa po dnešnom rozhodnutí vlády stane od 15. decembra 2023 Marcela Lisková a vo funkcii nahradí odvolanú Annu Barillovú. Odvolaný bol aj doterajší prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič, ktorého vystrieda Miroslav Kovalčík. Okresný úrad v Bytči povedie namiesto odvolaného Michala Drábika Roman Raždík.
Prednostovské zmeny nastanú od polovice decembra aj vo všetkých troch okresoch na Orave. Dolnokubínsky okresný úrad povedie Anton Vraňák, ktorý vo funkcii prednostu vymení odvolaného Pavla Ľorka. Zmena nastane aj na prednostovskej stoličke v Námestove, kde Danicu Hollú vystrieda Róbert Srogončík. Novým prednostom Okresného úradu v Tvrdošíne sa po dnešnom rozhodnutí vlády stane od 15. decembra 2023 Dalida Haťapková a vo funkcii nahradí odvolaného Jána Kaššáka.
Milan Majerský odmieta "narýchlo ušitú zmenu trestného zákona". Snaha vlády o zrušenie špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní "netransparentným spôsobom" je podľa KDH neprípustný zásah do fungovania právneho štátu a právnej istoty na Slovensku.
"Trestná politika štátu si vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu a v zásadných otázkach aj zhodu naprieč politickým spektrom," uviedol šéf KDH s tým, že "vláda pokútnym spôsobom a bez dostatočných odborných argumentov ruší inštitúciu, ktorá 20 rokov úspešne bojuje s organizovaným zločinom".
KDH rázne odmieta spôsob a formu vládnej politiky, ktoré "znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov", uviedol Majerský v stanovisku.
MICHALOVCE – Mesto zriadilo dočasné prístrešie na prenocovanie pre ľudí bez domova. Celtový stan dala samospráva postaviť Na Staničnej ulici, v blízkosti útulku Slovenského Červeného kríža.
Túto službu mesto ponúkalo aj v minulosti. V stane je umiestnených 11 až 12 ležadiel, ktoré slúžia ako lôžko na prenocovanie. Informovala o tom Marcela Andréová z odboru komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu.
Osoby, ktoré sa rozhodnú prespať v nocľahárni, musia dodržiavať stanovené pokyny a pravidlá, s ktorými budú vopred oboznámení. Stan bude slúžiť svojmu účelu od stredy a predpokladaný termín ukončenia činnosti nocľahárne je v závislosti od počasia koncom marca 2024.
Divadlo s odvolávaním Andreja Jurisa bolo iba snahou Roberta Fica o ovládnutie regulačného úradu, reagovala strana SaS na vymenovanie Jozefa Holjenčíka za predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
„Menovanie Holjenčíka je škandalózne nielen pre jeho blízky vzťah s Robertom Ficom, ale najmä pre kauzy, ktoré predchádzali v roku 2018 jeho ‚odstúpeniu‘. Takzvaná ističová kauza, pre ktorú musel Robert Fico trhať faktúry za elektrinu, je len špičkou ľadovca. V roku 2017 zas bola zverejnená nahrávka, na ktorej radil vodárenským spoločnostiam, ako je možné na úkor ľudí a nimi platených cien za vodu umelo navýšiť vstupy do cenovej regulácie,“ reagoval predseda SaS Richard Sulík.
Holjenčík podľa SaS pomáhal Ficovi, aby sa na predvolebných bilbordoch mohol chváliť stabilnými cenami energií.
Paradoxom podľa experta SaS na energetiku Karola Galeka je to, že Fico, ktorý chcel škrtiť a odvolal z postu predsedu ÚRSO Andreja Jurisa iba pre dodržiavanie zákona, má byť nahradený človekom, ktorý zákony permanentne porušoval a ktorého Fico viedol za ručičku. „Andrej Juris pritom uspel vo výberovom konaní spomedzi ďalších 13 kandidátov a absolvoval tiež verejné vypočutie na výbore pre hospodárske záležitosti,“ dodal Galek.
Vláda si podľa SaS z energetickej krízy urobila iba ďalšiu politickú kampaň. Všetky prezentované riešenia sú totiž podľa strany len prekopírované opatrenia, ktoré nastavila predošlá vláda.
„Zdanlivo ide o dobrú správu, no vláda sa rozhodla riešiť kompenzácie bagrom a chce ich rozhadzovať plošne. Dotáciu na plyn na ohrev vody v bazéne tak dostane aj občan Kažimír. Nedočkali sme sa ani zmienky o odporúčaní šetriť energiami či o schéme, ktorá by to mohla zabezpečiť,“ uviedol Galek s tým, že ľudia síce nezaplatia vysoké ceny energií na budúci rok vo faktúrach, ale vo forme daní.
PREŠOV – Počas podujatia Mikulášsky darček bude v stredu v čase od 15.50 do 18.00 h Hlavná ulica v Prešove uzavretá pre autobusové linky MHD.
Mesto o tom informuje na svojej webstránke. Trolejbusové linky 1, 2, 4, 5, 7 a 8 budú v uvedenom čase premávať cez Hlavnú ulicu bez obmedzení, ale všetky autobusové linky budú odklonené na obchádzkovú trasu cez ulice Štefánikova, Okružná a Remscheidská. Tieto linky MHD na obchádzkovej trase obslúžia zastávky Okružná, Floriánova a Poliklinika.
„Linka 21 pôjde po trase Fintice – Duklianska – Okružná – Grešova – Fakultná nemocnica – Rázcestie Kúty – Fintice. Linka 23 pôjde po trase Malý Šariš – Levočská – Okružná – kruhový objazd pod OC Novum – Okružná – Levočská – Malý Šariš. Linka 32A/32 pôjde v trase Sibírska – Čierny most – Okružná – Poliklinika – Duklianska – Fakultná nemocnica – Veľká pošta – Sibírska,“ informuje radnica. Viac informácií je zverejnených na webstránke Dopravného podniku mesta Prešov www.dpmp.sk.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2024 prerokuje vláda na budúci týždeň v utorok alebo stredu. "Ak sa podarí tento bod zaradiť už na utorok, bude súčasťou programu výjazdového rokovania vlády, ktoré sa uskutoční v Trenčíne," povedal premiér Robert Fico.
PREŠOV – Počas podujatia Mikulášsky darček bude v stredu v čase od 15.50 h do 18.00 h Hlavná ulica v meste uzavretá pre autobusové linky MHD. Linky, ktoré premávajú cez Hlavnú ul., budú odklonené na obchádzkovú trasu cez ulice Štefánikova, Okružná a Remscheidská.
Sme stále viac presvedčení, že zvýšenie cien plynu bolo na politickú objednávku, povedal Robert Fico. Po rokovaní vlády sa premiér vyjadril, že za svoju politickú kariéru nezažil také vysoké zvýšenie ceny komodity, ktorú využíva tak veľa ľudí.
Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil cenové rozhodnutie pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP), podľa ktorého by sa mala cena plynu v roku 2024 zvýšiť približne na dvojnásobok. V stredu zvolili za nového predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka, ktorý už regulačnému úradu šéfoval v rokoch 2012 až 2017.
Prípad žiaka strednej školy v Bernolákove, ktorého policajti odviedli na výsluch, nemá súvis s výhražnými správami adresovanými školám na Slovensku. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.
Aj Marek Krajčí žiada, aby generálna prokuratúra preverila postup rezortu zdravotníctva pri kategorizácii nemocníc. "Sme presvedčení, že ministerstvo zdravotníctva si nesplnilo zákonné povinnosti týkajúce sa optimalizácie siete nemocníc," povedal Krajčí.
Bývalý minister zdravotníctva poukázal na to, že ministerstvo stále nevydalo vyhlášku, na základe ktorej sa mali kategorizovať nemocnice. Bez nej sú podľa neho rozhodnutia o zaradení nemocníc do jednotlivých kategórií netransparentné a nedajú sa skontrolovať.
Podnet na generálnu prokuratúru podal aj expert KDH na zdravotníctvo Peter Stachura.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ - Námestie na Nábreží bude po novom aj príležitostným trhoviskom. Radnica tak bude môcť organizovať príležitostné letné, vianočné alebo iné trhy. V revitalizovanom priestore plánujú zrealizovať aj kultúrne podujatia.
Príležitostné trhy sa v Liptovskom Mikuláši môžu organizovať len na miestach, ktoré povoľuje všeobecne záväzné nariadenie o trhovom poriadku.
Chcú tiež založiť novú akciu s pracovným názvom Deň Vrbice, kde by sa stretli susedia a známi. "Viaceré mestské časti, najmä dedinského typu, podobné podujatia pravidelne organizujú," informuje Hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.
TRENČÍN – Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru z Trenčína vzniesol obvinenie 45-ročnej a 47-ročnej žene cudzej štátnej príslušnosti pre prečin krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva.
Doterajšie vyšetrovanie ukázalo, že obvinené v jednom z nákupných centier v Trenčíne vzali z predajnej plochy voľne vystavený rozličný tovar. Išlo o potraviny, kozmetiku a alkohol, pričom tento tovar si ukladali do nákupného košíka a batohu, ktorý mala pri sebe jedna z obvinených.
Následne sa presunuli k pokladničnej zóne, kde uhradili iba časť nákupu a s ostatným tovarom prešli cez pokladničnú zónu bez zaplatenia. Odcudzením tovaru vznikla poškodenej spoločnosti celková škoda vo výške viac ako 620 eur.
„Policajti 45-ročnú ženu a 47-ročnú ženu v zmysle zákona obmedzili na osobnej slobode a umiestnili v cele policajného zaistenia. Poverený príslušník z Trenčína odovzdal prokurátorovi spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby a o ich ďalšom osude bude rozhodovať súd,“ uviedla hovorkyňa trenčianskej krajskej polície Katarína Kuzmová.
Kontroly na slovensko-maďarských hraniciach sa predĺžia do 22. januára. "Cieľom nariadenia vlády bude pokračovať v zamedzení sekundárnej nelegálnej migrácii, ktorá spôsobuje ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky," píše sa v materiáloch, ktoré vláda schválila na stredajšom rokovaní.
Policajti zo školy v Bernolákove odviedli na výsluch študenta, môže to súvisieť s výhražnými e-mailami. Študent tvrdí, že ide o nedorozumenie a žiadne maily neposlal. Polícia má údajne vytypovaných viacerých páchateľov.
BERNOLÁKOVO – Polícia v stredu zasahovala na strednej odbornej škole v Bernolákove, po ktorom odviedli študenta. Upozornila na to TV Markíza, ktorá najskôr uviedla, že to môže súvisieť s výhražnými e-mailami, ktoré v utorok dostali viaceré školy v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji.
Bratislavská polícia ale neskôr na Facebooku tieto informácie dementovala. „V tejto súvislosti informujeme, že táto udalosť nemá súvis s výhražnými správami smerovanými školám na Slovensku, o ktorých informoval prezident PZ na včerajšom tlačovom brífingu," zdôraznila polícia.
BANSKÁ BYSTRICA – Hronskožiarski policajti zadržali nebezpečného páchateľa, ktorý na vyzvanie príslušníkov, aby predložil príslušné doklady, vytiahol zbraň. 32-ročného muža odzbrojili a spacifikovali. Ďalšími úkonmi zistili, že ide o páchateľa rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti, ktorý operoval v teritóriu viacerých krajov na Slovensku
Ako informuje na sociálnej sieti banskobystrická krajská polícia, pátranie sa začalo preverovaním oznámenia o krádeži dvoch elektrobicyklov v Bartošovej Lehôtke. Našli ich neďaleko cesty v tráve na začiatku obce Lehôtka pod Brehmi.
Počas zabezpečovania miesta nálezu spozorovali vozidlo Škoda Kodiak. Keď sa rozhodli osádku skontrolovať, vozidlo sa vo veľkej rýchlosti prehnalo obcou a zastaviť sa im ho podarilo až na konci obce. Po zastavení namiesto predloženia dokladov vodič vytiahol spoza pása strelnú zbraň.
Vyšetrovateľ v Žiari nad Hronom mu vzniesol obvinenie za nedovolené ozbrojovanie, marenie výkonu úradného rozhodnutia, porušovanie domovej slobody a niekoľko skutkov krádeží.
„Pri domovej prehliadke v mieste bydliska páchateľa, v Banskej Štiavnici, policajti objavili množstvo kradnutých vecí aj pracovného náradia,“ doplnila polícia.
Krajský vyšetrovateľ v Banskej Bystrici muža obvinil z obzvlášť závažného zločinu týkajúceho sa drogovej trestnej činnosti.
Novým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne sa stal Michal Tariška. Vláda ho do funkcie vymenovala v stredu po tom, ako bývalý šéf poisťovne Michal Ilko v utorok oznámil, že sa vzdáva funkcie.
Zmeny týkajúce sa špeciálnej prokuratúry nie sú len o jednom človeku, právny štát nemôže stáť na jednej špeciálnej inštitúcii, skonštatovala strana Hlas v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa postavenia úradu a vyjadrením šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica, ktorý avizoval, že je pripravený vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje zachovanie postavenia úradu.
"Zmeny nie sú a nebudú o jednom človeku. Politik Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom, preto jeho vyjadrenia nemá zmysel komentovať," uviedla strana Hlas.
Strana tvrdí, že zmeny v príslušných zákonoch z dielne rezortu spravodlivosti majú priblížiť trestné právo k vyspelým krajinám. Súčasťou zmien je podľa Hlasu aj zmena v inštitúciách trestného práva. Strana deklarovala, že ministerstvo spravodlivosti o téme diskutovalo s odborníkmi.
Počet žiadostí o pomoc s dezerciou z ruskej armády stúpol o 89 percent, tvrdí projekt Idite lesom. Od septembra do novembra tohto roku prijali zástupcovia projektu 577 takýchto žiadostí. V letných mesiacoch dostali 305 žiadostí.
Idite lesom je organizácia, ktorá sa snaží pomôcť ruským vojakom prebehnúť z frontovej línie na ukrajinskú stranu. Často sa tak ruskí vojaci rozhodnú po zranení, povedal Grigorij Sverdlin, riaditeľ Idite lesom pre Moscow times.
Zároveň prácu organizácie komplikuje, že vojaci väčšinou nemajú možnosť komunikovať s okolitým svetom a nemajú pri sebe identifikačný doklad. Aj preto dezercie nie sú časté, hovorí Sverdlin.
KOŠICE – Košické letisko ohlásilo novú leteckú linku. So spoločnosťou Ryanair budú môcť dovolenkári letieť do obľúbenej chorvátskej destinácie od 31. marca 2024.
Novú leteckú linku medzi Košicami a chorvátskym Zadarom spustí spoločnosť Ryanair od 31. marca 2024. Informovali o tom košické letisko a írska letecká spoločnosť. Spojenie v letnom letovom poriadku bude dva dni v týždni, a to v stredu a nedeľu, lietadlom Boeing 737-800 s kapacitou 189 sedadiel. Let bude trvať približne 90 minút, prvý je plánovaný na budúcoročnú Veľkonočnú nedeľu.
„Vďaka linke do tejto prekrásnej chorvátskej destinácie budú mať obyvatelia Košíc a celej priľahlej spádovej oblasti ešte väčšiu paletu možností pre svoje jarné výlety a letné dovolenky,“ uviedla Alicja Wójcik-Golebiowska, zástupkyňa spoločnosti Ryanair pre strednú a východnú Európu a Pobaltie.
Novým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa stal Jozef Holjenčík, ktorý už regulačnému úradu šéfoval v rokoch 2012 až 2017. Holjenčík sa začiatkom februára 2017 vzdal svojej funkcie po veľkom tlaku zo strany politikov po prevalení kauzy s cenami energií.
Do funkcie ho schválil vládny kabinet na návrh ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. „Navrhovaný kandidát spĺňa odborné a profesionálne kritéria pre predsedu úradu. Spĺňa kritériá zákona, ktoré stanovujú predpoklady a obsahujú obmedzenia v možnosti výkonu iných politických, podnikateľských a pracovnoprávnych vzťahov a funkcií,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.
Dane na alkohol nie sú dostatočne vysoké. Uviedla to Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá vyzvala vlády, aby zvýšili dane na alkoholické nápoje a zdanili aj sladené nápoje. Svoju výzvu zdôvodňuje tým, že ročne umiera 2,6 milióna ľudí v dôsledku pitia alkoholu a ďalších osem miliónov pre nezdravú stravu.
"Zdanenie týchto produktov má pozitívny dominový efekt v celej spoločnosti – menej chorôb a príjmy pre vlády na poskytovanie verejných služieb," uviedol Rudiger Krech, riaditeľ podpory zdravia pre WHO.
WHO v utorok vydala aj „príručku o dani z alkoholu“, v ktorej sa spomína aj tabak a sladené nápoje. Píše sa tam, že väčšina daní z alkoholu je „nízka a nie optimálne navrhnutá“ a že víno sa vôbec nezdaňuje v 22 krajinách, väčšinou v Európe.
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré dnes s pripomienkami odobrila vláda.
Krajské prokuratúry podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktoré návrhy zmien na rokovanie kabinetu predložilo, disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom. Vláda zároveň odsúhlasila, aby sa zmeny Trestného zákona, ktoré majú viesť k „humanizácii trestov", prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
„Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer dvadsaťročné fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúca prvky svojvôle," konštatoval rezort spravodlivosti. Zároveň zdôraznil, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Sídlo špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Foto: Jakub Kotian/TASR
Podľa schválenej právnej úpravy má Úrad špeciálnej prokuratúry odovzdať k 15. januáru 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na ÚŠP generálnej prokuratúre v právoplatne skončených veciach alebo príslušnej krajskej prokuratúre v neskončených veciach. Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je podľa novej právnej úpravy príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry.
„Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej čin vyšiel najavo," uvádza sa v novele.
Zrušenie ÚŠP podľa rezortu spravodlivosti ovplyvní aj prokurátorov Európskej prokuratúry pôsobiacich na Slovensku.Tí budú po novom pôsobiť na generálnej prokuratúre.
Fico: Úrad Špeciálnej prokuratúry sa nedá opraviť, sú tam desiatky podobných prokurátorov ako Lipšic
Predseda vlády Robert Fico (Smer) potvrdil, že rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), no Špecializovaný trestný súd ostane súčasťou súdnictva. Prípady ÚŠP by mali prejsť pod príslušné krajské a okresné prokuratúry.
Fico to uviedol po dnešnom rokovaní vlády. Zdôraznil, že toto všetko avizovali už v predvolebnom období. „Úrad Špeciálnej prokuratúry sa jednoducho nedá opraviť,“ skonštatoval premiér. „Lipšic tam vošiel ako losos z mora, sa tam ‚vytrel‛ na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov ako je on,“ vyjadril sa Fico na adresu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Predseda vlády doplnil, že ani Lipšicov odchod by nebol riešením a ÚŠP podľa neho preukázateľne porušoval ľudské práva. Prokurátori z úradu podľa neho ostanú pôsobiť v systéme, či už na Generálnej prokuratúre SR, alebo na krajských a okresných prokuratúrach.
„Zlo v podobe Lipšica musí skončiť a my to robíme dôrazne a dôsledne. Je potrebné dostať tento úrad, ktorý sa pričinil o obrovské porušovanie ľudských práv, pod kontrolu Generálnej prokuratúry tak, ako to vždy malo byť,“ vyhlásil Fico a zdôraznil, že si za týmto stanoviskom stojí. Skrátené legislatívne konanie, v ktorom by mal parlament túto novelizáciu prerokovať, premiér zdôvodnil hrozbou porušovania ľudských práv.
Boris Susko a Robert Fico počas brífingu po rokovaní 8. schôdze vlády SR v stredu 6. decembra 2023 v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR
Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. "Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný," povedal Susko.
Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva.
Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.
Zmeny týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry nie sú len o jednom človeku, právny štát nemôže stáť na jednej špeciálnej inštitúcii. Skonštatovala to strana Hlas v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa postavenia úradu a vyjadrením šéfa ÚŠP Daniela Lipšica. Ten avizoval, že je pripravený vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje zachovanie postavenia úradu.
"Zmeny nie sú a nebudú o jednom človeku. Politik Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom, preto jeho vyjadrenia nemá zmysel komentovať. Právny štát nemôže stáť na existencii jednej mimoriadnej inštitúcie a už vôbec nie na funkcii jedného človeka," uviedla v reakcii na vyjadrenia šéfa ÚŠP strana Hlas.
Strana tvrdí, že zmeny v príslušných zákonoch z dielne rezortu spravodlivosti majú priblížiť trestné právo k vyspelým krajinám. Súčasťou zmien je podľa Hlasu-SD aj zmena v inštitúciách trestného práva. Strana pripomenula, že už pred voľbami hovorila o potrebe pozrieť sa na fungovanie špeciálnych inštitúcií po dvadsiatich rokoch ich existencie. Deklarovala, že ministerstvo spravodlivosti o téme diskutovalo s odborníkmi.
PS: Tvrdo sa postavíme voči zrušeniu špeciálnej prokuratúry
Právomoci nad vyšetrovaním v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu chce Robert Fico vrátiť krajským prokuratúram, a dohľad na nimi generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Podľa hnutia Progresívneho Slovensko ide o najhorší scenár.
„Je to tu. Na vláde je materiál, ktorý navrhuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ide o najhorší scenár, pred ktorým sme opakovane varovali," vyhlásil predseda PS Michal Šimečka a vyhlásil, že tento návrh ostro odmietajú. „V PS sa voči nemu tvrdo postavíme – v parlamente, vo verejnom priestore, aj v EÚ." uzavrel Šimečka.
Opozičné Progresívne Slovensko hovorí v súvislosti s vládnym zámerom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry o naplnení najhoršieho scenára. Šimečka v stredu na popoludňajšej tlačovke opätovne avizoval podanie ústavnej sťažnosti.
Kritizoval, že legislatíva má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. "Skrátené legislatívne konanie je jasne protiústavné. Je to absolútne vylúčenie demokratickej diskusie, parlamentnej opozície, odbornej verejnosti. Ústavné súdy takéto postupy opakovane hodnotia ako neprípustné," zdôraznil Šimečka. Ako podotkol, robí sa tak cez prílepok - zmenou Trestného zákona.
Existencia ÚŠP sa podľa neho osvedčila pri stíhaní korupcie na najvyšších miestach a vláda ho ruší s cieľom dosiahnutia beztrestnosti a pomsty. Upozornil, že právomoci nad vyšetrovaniami zásadných káuz chce vláda vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad nimi dať generálnemu prokurátorovi SR. Kritizoval tiež navrhované znižovanie trestných sadzieb za niektoré korupčné a majetkové trestné činy.
"Podáme tiež avizovanú ústavnú sťažnosť, máme na to potrebných 32 poslancov. Odmietli sme sa prezentovať na schôdzi a budeme argumentovať v rozprave. A proti tomuto brutálnemu zásahu do právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku budeme protestovať aj vo verejnom priestore," dodal s tým, že miesto, čas a formu protestu PS oznámi po koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Michal Šimečka. Foto: FB/Michal Šimečka
Ešte pred rozhodnutím vlády reagovali SaS a KDH
Vláda prišla o argument pri snahe zmeniť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), keďže jeho šéf Daniel Lipšic avizoval ochotu z funkcie odísť pri garancii zachovania úradu. Skonštatoval to ešte pred rozhodnutím vlády podpredseda SaS Branislav Gröhling.
"Oceňujem krok Daniela Lipšica, ktorý vyhlásil, že sa vzdá funkcie, ak bude vláda verejne garantovať, že nezasiahne do postavenia ÚŠP a jeho prokurátorov. Takéto rozhodnutie považujem za správne, hlavne v kontexte snáh koalície zasahovať do špeciálnej prokuratúry. Ak doteraz Fico a spol. tvrdili, že im prekáža Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor, teraz prišli o argument," uviedol Gröhling.
Aj KDH v stredu predpoludním ocenilo vyjadrenie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Ten avizoval, že sa vzdá funkcie, ak vláda garantuje, že nezruší ÚŠP. Líder KDH Milan Majerský preto vyzval vládnu koalíciu, aby zišla z kratšej cesty.
"Vyzývame preto vládnu koalíciu a premiéra Roberta Fica, aby zišli z kratšej cesty a nerušili inštitúcie, ktoré ukázali svoje opodstatnenie pri boji proti organizovanému zločinu a odhaľovaniu korupcie bez odbornej diskusie a širokého spoločenského konsenzu," uviedol Majerský
Právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry sa vrátia krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou zasa generálnej prokuratúre. Krajské prokuratúry podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom.
Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré v stredu s pripomienkami odobrila vláda. Vláda zároveň odsúhlasila, aby sa zmeny Trestného zákona, ktoré majú viesť k „humanizácii trestov", prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
„Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer dvadsaťročné fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúca prvky svojvôle," konštatoval rezort spravodlivosti.
Ministerstvo zdôraznilo, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Podľa schválenej právnej úpravy má Úrad špeciálnej prokuratúry odovzdať k 15. januáru 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na ÚŠP generálnej prokuratúre v právoplatne skončených veciach alebo príslušnej krajskej prokuratúre v neskončených veciach.
Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je podľa novej právnej úpravy príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry. „Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej čin vyšiel najavo," uvádza sa v novele.
Zrušenie ÚŠP podľa rezortu spravodlivosti ovplyvní aj prokurátorov Európskej prokuratúry pôsobiacich na Slovensku. Tí budú po novom pôsobiť na generálnej prokuratúre.
Vláda v stredu rokovala o zmene zákona na ochranu oznamovateľov. Po novom by už policajti chránenými oznamovateľmi vôbec nemali byť, a to od momentu, ako novela začne platiť.
„Ochrana poskytnutá oznamovateľovi, ktorý je príslušníkom Policajného zboru, zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,“ píše sa v prechodných ustanoveniach návrhu.
Podmienky sa prakticky menia pre všetkých oznamovateľov, aj oni totiž musia splniť nové zákonom definované podmienky: „Ochrana poskytnutá oznamovateľovi do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná, len ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom,“ píše sa v novele.
Dôvodová správa hovorí o spresnení definícií. V praxi to znamená napríklad aj to, že „zjavné zneužitie práva urobiť oznámenie alebo kvalifikované oznámenie nepožíva právnu ochranu podľa tohto zákona".
Prechodné ustanovenia dávajú nové možnosti aj ostatným zamestnávateľom mimo rezortu vnútra. Môžu požiadať generálneho prokurátora o preskúmanie už vydaného rozhodnutia o priznaní statusu chráneného oznamovateľa. Ak generálny prokurátor povie, že ochrana nespĺňa zákonné podmienky, automaticky sa ruší.
Platí to aj pre všetky prípady, v ktorých už ochrana poskytnutá bola. Okrem generálneho prokurátora sa zavádza aj možnosť preskúmania cez správny orgán.
Návrh predložil predložil šéf úradu vlády Juraj Gedra (Smer). Krátko nato zrejme poputuje do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.
TRENČÍN - Polícia obvinila dve cudzinky z krádeže, ktoré z nákupných centier v meste odcudzili voľne vystavený tovar za viac ako 620 eur.
Ženy, vo veku 45 a 47 rokov, v jednom z nákupných centier v Trenčíne vzali z predajnej plochy voľne vystavený rozličný tovar. Jednalo sa o potraviny, kozmetiku a alkohol, pričom tieto produkty si naložili do nákupného košíka a batohu, ktorý mala pri sebe jedna z obvinených. Následne sa presunuli k pokladničnej zóne, kde uhradili iba časť nákupu a odišli bez zaplatenia.
Odcudzením tovaru vznikla poškodenej spoločnosti celková škoda vo výške viac ako 620 eur, uvádza krajská hovorkyňa Policajného zboru v Trenčíne Katarína Kuzmová s tým, policajti obom ženám obmedzili osobnú slobodu a umiestnili ich v policajnej cele. O treste bude rozhodovať súd.
Najbohatší Slovák Ivan Chrenko už nebude bývať na Slovensku. Ani jeho spoločnosť HB Reavis už na Slovensku nechce rozvíjať developerské aktivity.
„Na Slovensku sa v oblasti developmentu budeme venovať iba rozvoju niektorých strategických projektov, ktoré si vyžadujú dlhšiu prípravu spojenú so zmenou územného plánu,“ uviedol výkonný riaditeľ HB Reavis Slovakia René Popik.
„Meníme sa z top developera na dlhodobého správcu projektov a developerské aktivity koncentrujeme na zahraničné trhy,“ naznačil Popik s tým, že dokončené projekty si ponechá v portfóliu.
HB Reavis predala svoje bratislavské pozemky a s developerskými aktivitami sa presúva do cudziny. Podľa portálu Index sa medzitým zo Slovenska do Prahy odsťahoval aj sám Chrenko, a to údajne pre daňovú optimalizáciu. Stal sa daňovým rezidentom Česka a nevzťahujú sa naňho nové prísnejšie daňové predpisy.
Dôvodom tohto kroku vraj mohli byť aj nové ustanovenia v zákonoch, podľa ktorých sa majú fyzickým osobám zdaňovať aj teoretické príjmy zo štátov, kde je výrazne nižšie zdanenie.
Maduro navrhuje zákon o anexii regiónu Esequiba, ktorý už vyše storočie patrí Guyane. Venezuelský prezident tiež nariadil štátnej ropnej spoločnosti, aby okamžite začala vydávať licencie na ťažbu ropy navspornom území. Tieto kroky zvyšujú napätie medzi Venezuelou a Guyanou.
Výroky Nicolása Madura prišli po konzultačnom referende, ktoré sa vo Venezuele konalo v nedeľu a v ktorom viac ako 95 percent z 10 miliónov voličov hlasovalo za začlenenie regiónu Esequiba (používa sa aj názov Esequibo) k Venezuele. Spoľahlivosť týchto výsledkov medzičasom spochybnili mnohí pozorovatelia.
Maduro vydal aj nariadenie "okamžite" pristúpiť k "udeľovaniu licencií" na "ťažbu ropy, plynu a baní v celom regióne". Ropným spoločnostiam pracujúcim na základe koncesií poskytnutých Guyanou dal ultimátum, aby tam do troch mesiacov ukončili svoje aktivity.
Prezident Guyany Irfaan Ali v utorok v prejave k národu označil Madurove najnovšie vyhlásenia za "priame ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a politickej nezávislosti Guyany". Uviedol, že sa spojil s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a "viacerými vedúcimi predstaviteľmi", aby ich "upozornil na tento nebezpečný vývoj a zúfalé konanie prezidenta Madura, ktoré ohrozuje medzinárodné právo".
Guyana ešte v utorok uviedla, že sa obráti na Bezpečnostnú radu OSN so žiadosťou o pomoc, ak Venezuela po referende podnikne nejaké kroky. Guyanská vláda podala aj urgentný podnet na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Generálny prokurátor Guyany Anil Nandlall povedal, že Guyana sa odvolá na články 41 a 42 Charty OSN, ktoré môžu povoliť sankcie alebo vojenské akcie na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
HUMENNÉ - Hygienici evidujú v okrese 14 prípadov ochorenia žltačky. Ochorenia sa vyskytli v marginalizovaných rómskych komunitách v obci Slovenská Volová a humenskej mestskej časti Podskalka.
Oboznámený bol aj autobusový dopravca s tým, že je potrebná dôkladná dezinfekcia priestorov autobusov, najmä kontaktných plôch, a poučenie vodičov autobusov o potrebe častej a dôkladnej dezinfekcie rúk najmä pri kontakte s hotovosťou.
RÚVZ v Humennom v súvislosti s výskytom ochorení vydal dve vyhlášky, ktorými boli nariadené spomenuté opatrenia. V šetrení v ohnisku nákazy sa naďalej pokračuje. Informuje o tom regionálna hygienička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Humennom Lenka Lesňáková.
Európania sa zaujímajú o eurovoľby viac ako doteraz. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky na vzorke vyše 26-tisíc respondentov všetkých štátov EÚ, ktorý zverejnil Európsky parlament Parlemeter 2023. Výsledky ukazujú stabilnú podporu obyvateľov pre EÚ a rastúci záujem o blížiace sa eurovoľby v júni 2024.
Europarlament by mal podľa 53 percent občanov EÚ zohrávať v budúcnosti dôležitejšiu úlohu. Ide o názor väčšiny opýtaných v 21 členských štátoch EÚ. Na Slovensku sa s týmto postojom stotožňuje 39 percent respondentov (nárast o 11 percentuálnych bodov v porovnaní s marcom 2023).
Väčšina Európanov (57 percent) sa podľa prieskumu zaujíma o voľby do europarlamentu. Na Slovensku prejavilo záujem o eurovoľby 31 percent opýtaných, čo predstavuje nárast v porovnaní s jeseňou 2018 o tri percentuálne body.
Ak by sa európske voľby konali na budúci týždeň, pravdepodobne by sa na nich zúčastnilo 68 percent opýtaných z celej EÚ a 58 percent respondentov zo Slovenska.
Prieskum ukázal, že 72 percent občanov EÚ verí, že ich krajina má z členstva v Únii prospech. Na Slovensku tento názor zdieľa 83 percent opýtaných.
Za hlavný prínos členstva v EÚ pre ich krajinu patrí podľa 34 percent Európanov a 29 percent Slovákov príspevok Únie k udržiavaniu mieru a posilňovaniu bezpečnosti a k zlepšovaniu spolupráce medzi krajinami Únie (34 percent EÚ, 30 percent Slovensko).
Občania SR však považujú členstvo v EÚ za prínos najmä kvôli novým pracovným príležitostiam, ktoré Únia prináša (44 percent; 24 percent z celej EÚ), a hospodárskemu rastu (33 percent Slovákov; 29 percent EÚ).
Postoj občanov z väčšiny krajín EÚ k Únii zostáva v porovnaní s marcom 2023 stabilný, názory občanov na Slovensku sa však výrazne zmenili.
Úniu vníma pozitívne 45 percent občanov EÚ (rovnako ako v marci 2023), na Slovensku je to 44 percent, čo predstavuje oproti marcu nárast o 13 percentuálnych bodov. Negatívne vníma EÚ 16 percent respondentov z celej EÚ; na Slovensku vníma Úniu negatívne 18 percent opýtaných, o 10 percentuálnych bodov menej ako v marci.
Podľa prieskumu je až 70 percent opýtaných z celej EÚ a 82 percent Slovákov presvedčených o tom, že kroky EÚ majú vplyv na ich bežný život.
Európsky parlament by mal podľa 36 percent respondentov z celej EÚ a 32 percent Slovákov venovať pozornosť najmä boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, verejnému zdraviu (34 percent EÚ, 32 percent Slovensko) a opatreniam proti zmene klímy (29 percent EÚ, 19 percent Slovensko).
Medzi respondentmi zo Slovenska dominovali podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (38 percent opýtaných), obrana a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (36 percent) a poľnohospodárska politika (33 percent).
Europarlament by mal venovať prioritnú pozornosť aj migrácii a azylu. Myslí si to 18 percent respondentov z celej EÚ a 17 percent Slovákov. Na Slovensku ide v porovnaní so situáciou v marci 2023 o najvyšší nárast podpory pre túto prioritu - o 10 percentuálnych bodov.
Prieskum naznačil, že 37 percent Európanov má väčšinou alebo aspoň z času na čas ťažkosti s uhrádzaním účtov. Na Slovensku to trápi 27 percent opýtaných.
Štát preplatí samosprávam náklady, ktoré vynaložili na boj proti pandémii covidu. Rezort vnútra náklady vyčíslil na 518 245 eur.
„Predkladaným materiálom bude zabezpečené finančné krytie všetkých overených výdavkov miestnych samospráv vynaložených na zabezpečenie úloh a opatrení civilnej ochrany súvisiacich s ochranou obyvateľstva počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky," konštatuje ministerstvo vnútra.
Ako ďalej doplnil rezort, náklady samosprávy vynaložili napríklad na osobné ochranné prostriedky, dezinfekčné a hygienické potreby, spotrebný materiál alebo služby. O preplatení nákladov rozhodla vláda na svojom stredajšom zasadnutí.
Vláda prišla o argument pri snahe zmeniť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže jeho šéf Daniel Lipšic avizoval ochotu z funkcie odísť pri garancii zachovania úradu. Skonštatoval to poslanec za SaS Branislav Gröhling.
"Oceňujem krok Daniela Lipšica, ktorý vyhlásil, že sa vzdá funkcie, ak bude vláda verejne garantovať, že nezasiahne do postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a jeho prokurátorov. Takéto rozhodnutie považujem za správne, hlavne v kontexte snáh koalície zasahovať do špeciálnej prokuratúry," uviedol Gröhling.
Podpredseda SaS zároveň podotkol, že koalícia tak nemá dôvod zasahovať do práce inštitúcie, ktorá má opodstatnenie v boji s korupciou. "Vláda by sa preto mala zdržať krokov, ktoré budú mať vážne negatívne dosahy na právny štát na Slovensku," apeloval poslanec.
Mimovládne organizácie chceli pred Úrad vlády pristaviť parný valec. Mala to byť metafora k ohlásenému zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Policajti to zablokovali, hoci akcia mala potvrdenie na pristavenie valca. Ten preto stojí blízko Námestia slobody v Bratislave.
Na stredajšej tlačovej besede sa zúčastnili okrem riaditeľky organizácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej aj zástupcovia organizácií Via Juris, Transparency International Slovensko a Ineko, ktorí ohlásili spustenie petície za zachovanie ÚŠP.
Prvý podpísaný je Jozef Kuciak, otec zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Ten pred Úradom vlády prirovnal zmeny novej vlády k stalinským čistkám. Zároveň kritizoval aj vyjadrenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, že kultúra má byť „čisto slovenská“. Odporučil jej naštudovať si slovenské dejiny, ktoré boli formované rôznymi kultúrami.
Ukrajina vyzvala Spojené štáty, aby v čo najkratšom čase schválil balík pomoci pre Ukrajinu. V opačnom prípade ľudia na Ukrajine ťažko prežijú a hrozí jej vojenská prehra s Ruskom, tvrdí šéf Zelenského kancelárie.
"Je veľké riziko, že bez pomoci sa nepohneme z miesta a stratíme možnosť neustále oslobodzovať Ukrajinu. Riskujeme, že túto vojnu prehráme," uviedol vedúci Zelenského kancelárie Andrij Jermak s tým, že ukrajinská vláda očakáva budúci rok rozpočtový deficit vo výške 43 miliárd eur.
"Samozrejme, bez tejto priamej rozpočtovej podpory bude ťažké zostať… na (tých istých) pozíciách a… pre ľudí skutočne prežiť… v situácii, keď vojna bude pokračovať," dodal.
Jermak v priebehu niekoľkých týždňov druhýkrát navštívil USA, kde naliehal na Kongres, aby o pomoci pre Ukrajinu rokoval čo najskôr.
MICHALOVCE - V priebehu stredy bude v Michalovciach na Humenskej ceste vytvorený ďalší pruh na odstavovanie kamiónov. Nachádzať sa bude hneď vedľa prvej kolóny nákladných vozidiel prichádzajúcich v smere od Petroviec nad Laborcom. Táto zmena v cestnej premávke bude označená dopravným značením.
Na ceste I/18 dôjde k zmene v organizácii dopravy. Jazdné pruhy na Humenskej ceste v Michalovciach (v smere z Michaloviec do Petroviec nad Laborcom) sa zobojsmernia a rýchlosť jazdy v tomto úseku sa zníži na 60 km/h. Informuje o tom hovorkyňa krajskej polície Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová.
