Podľa údajov slovenského Štatistického úradu zjedol každý Slovák za minulý rok priemerne štyri kilogramy čokolády. Rok predtým bolo toto číslo o 400 gramov vyššie. Spotreba čokolády sa znížila podobne ako spotreba ostatných cukroviniek.
Ešte pred desiatimi rokmi bola spotreba čokolády výrazne vyššia. V rekordných rokoch 2012 a 2014 jej Slováci zjedli priemerne viac než päť kilogramov. Ani zďaleka sa však nepriblížili k svetovým šampiónom v tejto disciplíne – podľa údajov z roku 2021 Švajčiari skonzumovali za rok priemerne až 11,6 kilogramu, obyvatelia Spojených štátov amerických deväť kilogramov.
Pokles spotreby čokolády môžeme zrejme očakávať aj v tohoročných číslach, a to s ohľadom na jej rýchlo rastúcu cenu. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi, v decembri 2021, stálo 100 gramov mliečnej čokolády podľa údajov slovenských štatistikov 1,02 eura, v decembri 2022 už takmer o štvrtinu viac, 1,26 eura.
Aj v priebehu tohto roku jej ceny rástli. Posledné údaje z októbra ukazujú cenu 1,47 eura za stogramovú tabuľku mliečnej čokolády, keď jej medziročný nárast presiahol 22 percent. Je teda výrazne vyšší než inflácia, ktorá predstavuje priemerný rast cien.
Chýba základná surovina
Cenami čokolády hýbu v poslednom období, rovnako ako u iných tovarov, výrobné náklady. Nejde však len o ceny energií či rastúce mzdy ako v iných odvetviach. V prípade čokolády sa výrazne zdražuje základná surovina, ktorou je kakao.
Termínované kontrakty (futures) na dodávku kakaa sa na newyorskej burze aktuálne obchodujú za ceny výrazne nad 4-tisíc dolárov za tonu. V predchádzajúcich piatich rokoch bola obvyklá cena okolo 2 500 dolárov, pomerne rýchlo narástla v priebehu ostatných mesiacov. Nejde pritom o žiadny malý výkyv. Cena je najvyššia za posledných 46 rokov a blíži sa k historickým maximám z roku 1977.
Rast ceny kakaa je vyvolaný obavami z nedostatočnej produkcie. Obchodníci očakávajú ďalšiu deficitnú sezónu, už tretí rok za sebou. Holandská banka Rabobank odhaduje, že na trhu bude chýbať 160-tisíc ton kakaa.
Príčinou nedostatku sú klimatické podmienky v dvoch západoafrických štátoch, Pobreží Slonoviny a Ghane. Tieto dva susediace štáty sú pritom najväčšími producentmi kakaa na svete – prvý z nich dodáva viac než 40 percent svetovej produkcie, druhý okolo 20 percent. Na porovnanie, podiel tretieho najväčšieho producenta Ekvádoru je zhruba sedem percent.
Pohromou pre pestovateľov kakaa sú tentoraz dažde. Podľa údajov satelitnej spoločnosti Maxar spadlo v západnej Afrike od mája, keď sa začalo obdobie dažďov, dvojnásobné množstvo zrážok oproti tridsaťročnému priemeru. Prívalové dažde ničia kvety pred rozkvitnutím, cesty menia v bahno a napomáhajú šírenie plesňových ochorení, ktoré likvidujú kakaové bôby. Farmári na niektorých miestach odstraňujú aj zdravé porasty, aby zabránili šíreniu infekcie.
K poklesu produkcie prispievajú aj alternatívy, ktoré sa pestovateľom ponúkajú. V Pobreží Slonoviny je to najmä pestovanie kaučukovníka, ktorý je oproti kakau menej náročný na údržbu. Táto krajina je aktuálne jeho najväčším producentom v Afrike. V Ghane je alternatívou ťažba zlata. Remeselná ťažba, často ilegálna, tvorí tretinu ghanskej produkcie zlata a pre miestnych predstavuje lepšie zárobky než pestovanie kakaa.
Zvýšenie cien čokoládových cukroviniek už ohlásili potravinárske giganty Mondelēz a Nestlé. Je pravdepodobné, že ďalší výrobcovia čokolády sa budú správať podobne. Čokoláda bude v ďalšom roku zrejme ešte väčším luxusom.
