Poučný príbeh o inflácii v Turecku. Ekonomické zákonitosti fungujú

Zatiaľ čo v Európe a Severnej Amerike pozorujeme pokles miery inflácie, v Turecku stále dosahuje hodnoty v desiatkach percent. A zatiaľ čo v západných ekonomikách prebieha diskusia o možnosti začať s uvoľňovaním menovej politiky, turecká centrálna banka ju naďalej uťahuje.

Turecké inflačné čísla sú výrazne odlišné od tých, ktoré vidíme v európskych štátoch. Medziročná miera inflácie aktuálne presahuje 60 percent. Za posledné dva roky klesla pod 40 percent len v jedinom mesiaci, v niekoľkých mesiacoch však presiahla 80 percent.

Na porovnanie, v eurozóne bola v novembri miera inflácie 2,4 percenta s vrcholom aktuálnej inflačnej epizódy na úrovni 10,6 percenta. Pre Slovensko platia čísla o 4,5 percentného bodu vyššie. Rekordy medzi štátmi Európskej únie dosiahli v posledných dvoch rokoch pobaltské štáty a Maďarsko s mierou inflácie okolo 25 percent.

Situácia v Turecku je výsledkom svojskej menovej politiky, ktorú však už turecká centrálna banka opustila. Turecká lekcia ukazuje, že ekonomické zákonitosti fungujú a nevypláca sa ignorovať ich. Zároveň vývoj v tureckej ekonomike poskytuje určité argumenty v debate, nakoľko bola nedávna inflácia výsledkom nákladových šokov a nakoľko k nej prispievala menová politika.

Mohlo by vás zaujímať

EkonomikaÚrok je matkou a otcom všetkého zla, vyhlásil Erdoğan. Nasledoval sultánov obrat o 180 stupňov

Erdoganova povolebná otočka

Výrazne vyššia než v Európe je dnes v Turecku nielen miera inflácie, ale aj úrokové sadzby. Turecká centrálna banka tento týždeň zvýšila svoju základnú sadzbu na 42,5 percenta. Ide o siedme zvýšenie za posledný polrok. Tentoraz centrálni bankári zvýšili sadzbu „len“ o 2,5 percentného bodu, zatiaľ čo predchádzajúce štyri zvýšenia boli vždy aspoň o päť percentných bodov.

Základná sadzba sa blíži očakávanému vrcholu na úrovni 45 percent, čo je desaťnásobok aktuálnej sadzby Európskej centrálnej banky. V okolitých štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, sa základná úroková sadzba dostala v nedávnom období najvyššie v Maďarsku, a to na 13 percent, no od októbra ju už centrálna banka znižuje.

Vývoj inflácie v Turecku má svoje korene práve v nastavení menovej politiky. Hoci dnes sú úrokové sadzby veľmi vysoko, ešte pred polrokom boli neprimerane nízko. Zodpovednosť za monetárnu politiku padá nielen na tureckú centrálnu banku, ktorá nie je práve nezávislá podľa západných štandardov, ale najmä na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Ten totiž nútil centrálnu banku v situácii cválajúcej inflácie udržovať nízke úrokové sadzby, ba ešte ich znižovať. Dokonca vysoké úroky označoval za príčinu inflácie v rozpore s tvrdeniami, ktoré možno nájsť v každej štandardnej ekonomickej učebnici. Niežeby sa podobné názory neobjavili aj inde, ale len ako kuriozity na okraji politických debát.

Vývoj posledných mesiacov ukazuje, že Erdogan to možno nemyslel až tak úprimne a uvoľnenou menovou politikou sledoval iný cieľ. Od májových volieb, v ktorých získal mandát na tretie volebné obdobie, sa hospodárska politika Turecka zásadne zmenila. Ekonomické opatrenia prezident prenecháva v rukách technokratov, ktorí remeslu rozumejú lepšie. Do tejto skupiny patrí aj súčasná šéfka centrálnej banky Hafize Gaye Erkanová s ekonomickým vzdelaním z prestížnych amerických univerzít.

Mohlo by vás zaujímať

NázorSpasiteľka tureckej líry z First Republic Bank

Nie je to o nákladových šokoch

Turecká centrálna banka teraz doháňa stratený čas. Je pravdepodobné, že naordinovaná politika povedie k skroteniu inflácie, pokiaľ ju centrálna banka udrží. Napokon, v posledných mesiacoch sa miera inflácie stabilizovala okolo 60 percent a ďalej nerastie. Menová politika má však horizont účinnosti okolo piatich kvartálov, a tak na výraznejšie výsledky si musia Turci ešte počkať.

Pozornosť si však zaslúži vývoj v tureckej inflácii od jesene minulého roku do mája toho súčasného. Miera inflácie totiž klesla z hodnoty nad 80 percentami až tesne pod 40 percent. Stalo sa tak navzdory nízkym úrokovým sadzbám, ktoré začali rásť až v júni 2023.

Tento vývoj dáva za pravdu názorom, že inflácia bola sčasti vyvolaná globálnymi nákladovými faktormi. Tie v prvej polovici tohto roku odznievali a inflácia klesala navzdory nečinnosti centrálnej banky. Lenže vývoj v druhej polovici roka, keď miera inflácie vzrástla opäť nad 60 percent, už nákladovým faktorom pripísať nemožno. V rovnakom období miera inflácie v západných štátoch výrazne klesala.

K slovu sa tak opäť dostáva štandardná poučka o tom, že inflácia je predovšetkým monetárnym javom. Hoci nákladové šoky môžu ceny krátkodobo zvýšiť, v dlhom období je inflácia výsledkom menovej politiky centrálnej banky. Erdoganov pokus poprieť ekonomické princípy je cenným svedectvom o tom, že fungujú.