Preskočiť na obsah
  |  

Od nového roka stúpla daň z nehnuteľností a daň za ubytovanie

MICHALOVCE - Od nového roka stúpla daň z nehnuteľností a daň za ubytovanie. Výška ostatných miestnych daní a výška poplatku za komunálny odpad zostala nezmenená. Daň z nehnuteľností stúpla v priemere o 21 percent.

Z mestskej radnice to uviedla Marcela Andréová. V prípade bytov sa cena za štvorcový meter (m2) podlahovej plochy zvýšila z 0,30 na 0,45 eura. Daň za rodinný dom s výmerou zastavanej plochy 140 m2 a pozemkom s výmerou 435 m2 stúpne o 23,02 eura za rok.

Zvýšenie miestnych daní by v prípade uhradenia všetkými daňovníkmi malo do rozpočtu mesta priniesť približne 500-tisíc eur. "K zvyšovaniu miestnych daní mesto pristúpilo jednak z dôvodu zmien v legislatíve s dosahom na nižší nárast príjmov z podielových daní, ako aj z dôvodov legislatívnych zmeny, ktoré značnou mierou ovplyvnili a aj naďalej ovplyvňujú príjmy a výdavky mesta a znamenajú zhoršenie finančnej situácie," dodala Andréová.

(tasr)

  |  

Vo veku 59 rokov zomrel významný slovenský publicista a hudobník

PEZINOK - Slovenskú umeleckú obec zasiahla začiatkom roku 2024 ďalšia smutná správa. Vo veku 59 rokov zomrel 6. januára slovenský publicista, divadelník, hudobník, humorista, básnik, gitarista a kreatívec Ľudovít Slimák, známy pod menom Lajo Slimák.

Ľudovít Slimák bol zakladajúcim členom a riaditeľom Pezinského rozprávkového divadla (PRD). Bol tiež originálnym pezinským lingvistom známym z účinkovania v relácii Okénko pezinčiny ze strýcem Lajem lokálnej televízie TV Pezinok a zakladateľom umeleckej agentúry ŠOK Production a občianskeho združenia 5P.

Slimák sa narodil v Modre. V rokoch 1978 až 1982 navštevoval gymnázium na Fándlyho ulici v Pezinku tak isto aj ZŠ, študoval technický smer. Po maturite a neúspešných prijímačkách na herectvo bol jeden rok asistentom šéfa údržby spoločnosti SLOV-AIR na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave.

V septembri 1983 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Topoľčanoch a v Hraniciach na Morave. V januári 1986 sa zamestnal ako THP pracovník v hudobnom vydavateľstve Opus, kde pôsobil až do septembra 1990.

V roku 1987 spoluzakladal festival Cibulák, za ktorým do mesta Pezinok prichádzali ľudia z celej Európy. Slimák sa po roku 1989 angažoval ako krajský koordinátor vo VPN. Od roku 1995 bol členom punk rockovej skupiny Skydy.

V septembri 2001 mal Lajo Slimák autonehodu. V serpentínach pri stúpaní na Bielu horu medzi Jablonicou a Trstínom do jeho auta narazil kamión. Nehoda mu spôsobila zranenie krčnej chrbtice a ochrnutie takmer celého tela.

Zomrel 6. januára 2024 vo veku 59 rokov. Česť jeho pamiatke.

  |  

TRENČÍN - Najvyššia zistená hodnota alkoholu za rok 2023 bola u cyklistu s 5,21 promile.

TRENČÍN - Najvyššia zistená hodnota alkoholu v dychu za rok 2023 bola u cyklistu s 5,21 promile. Druhú najvyššiu hodnotu policajti namerali opäť u cyklistu s 3,15 promile. V novembri s 3,13 promile alkoholu sadol za volant 42-ročný vodič.

Trenčianski policajti zverejnili na sociálnej sieti troch rekordérov, ktorí pred jazdou, či už autom alebo na bicykli, požili alkohol. Rekordérom bol 62-ročný cyklista, ktorého policajti zastavili na Medňanskej ulici v Ilave vo februári 2023. Zistená hodnota 5,21 promile alkoholu ich prekvapila.

Druhého 62-ročného cyklistu v okrese Púchov zrazila vodička po tom, čo muž v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu bicykla a aj z dôvodu požitia alkoholických nápojov prešiel do jazdnej dráhy vozidla.

Posledného rekordéra zastavila policajná hliadka v Trenčíne. Tá spozorovala vozidlo Škoda Superb, ktoré jazdilo zo strany na stranu.

Polícia upozorňuje, že pre cyklistu, rovnako ako aj pre vodiča osobného auta, platí zákaz požívania alkoholu. Podľa zákona platí výnimka pre tých, ktorí jazdia v zastavanom území obce alebo po cestičke pre cyklistov. Množstvo alkoholu v ich organizme nesmie prekročiť hodnotu 0,24 mg/l (0,50 promile) vydýchnutého vzduchu. Mimo týchto území je tolerancia nulová.

(polícia/fb)

  |  

KĽDR vykonáva nácvik ostrej paľby blízko spornej námornej hranice, tvrdí Soul

Severná Kórea vykonávala nácvik ostrej paľby na svojom západnom pobreží, tvrdí Južná Kórea. Paľba sa údajne odohrala v rámci vojenských cvičení, ktoré už tretí deň po sebe prebiehajú blízko spornej námornej hranice s Južnou Kóreou.

Severná Kórea v piatok v rámci cvičenia odpálila okolo 200 delostreleckých granátov do tejto oblasti neďaleko námorných hraníc s Južnou Kóreou. Miestne úrady na neďalekých ostrovoch na žiadosť juhokórejskej armády nariadili obyvateľom, aby sa evakuovali do bombových úkrytov.

Soul odpaly KĽDR označil za provokáciu a juhokórejská námorná pechota niekoľko hodín nato uskutočnila "ostré delostrelecké cvičenia so samohybnými húfnicami K9" na ostrovoch Jon-pchjong.

Oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA uviedla, že cvičnú paľbu Pchjongjang uskutočnil v reakcii na vojenské cvičenia Južnej Kórey. KĽDR zároveň odmietla, že by ňou ohrozila mier na Kórejskom polostrove.

Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una sa v nedeľu podľa agentúry AP vysmiala schopnostiam Južnej Kórey zaznamenať odpaly zo strany KĽDR. Kim Jo-džong zároveň poprela tvrdenia Soulu o delostreleckej paľbe do mora z predchádzajúceho dňa.

Juhokórejská armáda následne rýchlo odmietla jej vyhlásenie a označila ho ako "psychologickú vojnu na nízkej úrovni". Súčasne varovala, že v prípade akýchkoľvek provokácií zo strany KĽDR bude nasledovať tvrdá odpoveď.

(tasr, afp, jonhap, kcna, ap)

  |  

Radnica chce v spolupráci s lesníckou školou vytvoriť na Borkúte mestský lesopark

PREŠOV – Mesto Prešov plánuje v spolupráci so Strednou odbornou školou (SOŠ) lesníckou v Prešove vytvoriť mestský lesopark. Vyrásť by mal na pozemkoch poľovného revíra a lesov v majetku mesta na Borkúte. Úmysel spolupracovať na tomto zámere vyjadrili obe strany podpisom memoranda o porozumení.

Ako informovala hovorkyňa mesta Prešov Terézia Rácová, cieľom je vytvoriť lokalitu pre oddych a rekreáciu v blízkosti mesta a dosiahnuť ekologickejšie a dlhodobo udržateľné spravovanie mestského revíru. Ten bol v dlhodobom nájme súkromných organizácií a roky tam bola komerčná ťažba a lov. Zmena má nastať v súvislosti s novým plánom hospodárenia v lese, ktorý pripravuje prešovská radnica.

„Prešov patrí k mestám s najväčším podielom plochy lesa na svojom území, no rekreačný potenciál a ekologický charakter sa mu darí využívať iba minimálne. Náš mestský revír bol roky v nájme súkromných poľovníckych organizácií a chýbajú mu nové impulzy pre rozvoj a zveľadenie,“ avizuje primátor mesta Prešov František Oľha.

Mesto Prešov pripravuje nový generel lesoparku a plán hospodárenia v lese, ktorý po 10 rokoch prinesie zásadnú zmenu. Výkon poľovníctva bude po novom zabezpečovať SOŠ lesnícka v Prešove, ktorá v predošlej dekáde nemala možnosť využívať túto lokalitu na študijné účely a prax. „Poľovanie v tomto revíre mesto úplne neruší, no kapacitné a profesionálne predpoklady na jeho spravovanie má práve naša SOŠ lesnícka v Prešove, ktorá takto, navyše, dostane priestor na odbornú prípravu svojich študentov. Som toho názoru, že mesto by malo mať určitú kontrolou nad ťažbou a lovom na svojich pozemkoch. Prioritou je pre nás túto lokalitu postupne urobiť dostupnejšou aj pre širšiu verejnosť,“ doplnil primátor.

Lesnícka škola by mala pre revír do budúcna zabezpečiť poľovníckeho hospodára a zadefinovať sa majú konkrétne povinnosti správcu revíru. Jednou z nich bude aj realizácia schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri, a to aj na nepoľovných plochách a plochách v blízkostí obydlí. „V spolupráci s mestom Prešov dokážeme v zmysle schváleného plánu starostlivosti o zver zaručiť bezpečné a vysoko odborné spravovanie tohto poľovného revíru. Ten doposiaľ slúžil iba komerčnému účelu pre užší okruh ľudí. Pre našu školu je veľmi dôležité mať dostupné a autentické miesto na výchovu novej generácie lesníkov a profesionálnych poľovníkov, čím v konečnom dôsledku prispievame ku skvalitneniu starostlivosti o okolitú prírodu a životné prostredie,“ uviedol riaditeľ SOŠ lesníckej v Prešove Miroslav Fuchs.

Oproti minulosti má dôjsť aj k sprehľadneniu nájomných vzťahov viacerých budov, ktoré na území revíru patria mestu a ich užívanie poľovníckymi organizáciami nebolo doposiaľ jasne definované.

(sita)

  |  

Vojenské letisko Sliač sa zrejme nepodarí zrekonštruovať ani tento rok, potvrdil Kaliňák

Strategické vojenské letisko Sliač sa zrejme nepodarí zrekonštruovať ani tento rok, potvrdil minister obrany Robert Kaliňák. Modernizáciu letisko potrebuje pre prílet stíhačiek F-16. Rezort obrany zvažuje umiestniť nové stroje na letisku v Kuchyni.

Prvú stíhačku F-16 z USA, ktorá nesie slovenský znak, už zhotovili a ďalšie sú vo výrobe. Po ich dokončení mali pristáť na letisku Sliač, ktoré malo byť v tomto čase už zmodernizované. V roku 2019 vtedajší minister obrany Peter Gajdoš sľuboval, že sa rekonštrukcia stihne do roku 2022.

„Projekt bol vládou Petra Pellegriniho absolútne zanedbaný a my sme mali tri roky na to, aby sme pripravili všetku dokumentáciu a realizovali všetky stavebné kroky,“ povedal ďalší minister obrany Jaroslav Naď.

"Tá ešte nevie začať minimálne rok," povedal o dôležitej časti rekonštrukcie Kaliňák. Predstavuje rozšírenie rolovacích dráh či vybudovanie vstupov od obce Sielnica.

"Aj keď budeme naďalej pokračovať v najvyššom tempe, aj keď to zrýchlime, keď sa o to začneme starať. Pretože predchádzajúca vláda sa nestarala, tak teoreticky môžeme začať v lete,“ doplnil Kaliňák. Vtedy by už však na Slovensku mali pristáť prvé stíhačky zo Spojených štátov. 

Minister obrany chce ešte hovoriť s obyvateľmi obidvoch regiónov o pozitívach a negatívach umiestnenia stíhačiek. Potom by mal rokovať so Severoatlantickou alianciou, či sa môžu F-16 dočasne presunúť zo Sliača do Malaciek.

(rtvs)