Žijeme dobu emotívneho chaosu

Rozhovor viedli spoločne Tomáš Pilz a Jaroslav Daniška.

Vaša eminencia, otec kardinál, prvá otázka musí byť o pandémii. Krízy posúvajú svet skokom vpred, nech už to vpred znamená čokoľvek. Tak je to aj teraz, skokovo sa mení pozícia Číny, ekonomicky aj politicky, skokom sa mení fungovanie EÚ (vznikajú spoločné dlhy, po nich prídu dane, čo dokáže držať pokope viac ako ideály), skokovo sa mení vnútorný stav Spojených štátov, najmä pokiaľ ide o stav slobody a toho, čo Amerika exportuje do sveta. Ako je to podľa vás s Katolíckou cirkvou, s katolicizmom obecne? Mení sa niečo, a ako?

Otec exarcha biskup Ladislav Hučko mi dal drobnú štúdiu o tradícii. Dotýka sa otázok, ktoré sa vnútorne týkajú gréckokatolíckej cirkvi, ale rozhľad tejto štúdie je natoľko veľký, že si dokáže povšimnúť spoločné programy. Hovorí o tradícii, vy, pán redaktor, hovoríte o skokoch, ktoré sa odohrávajú v súčasnom celosvetovom vývoji. Určite vám dám za pravdu, pokiaľ ide o tento postreh a popis fenoménu, s ktorým sa stretávame.

Slávny francúzsky básnik, ktorý zastupoval Francúzsko v Prahe ako konzul pred prvou svetovou vojnou, Paul Claudel, hovoril o tradícii ako o pevnom základe, ktorým je zem. Preto, keď kráčam, tak nemôžem vykročiť obidvomi nohami, či už ľavou alebo pravou, ale iba jednou z nich, pretože inak by som padol. Ja by som k tomu dodal, že ak robíme veľký skok, či už do výšky, či do diaľky, odrážame sa obidvomi nohami a musíme dopadnúť zase na zem, ktorá musí byť mäkká, pretože by sme si inak privodili úraz. To je podľa môjho názoru primeraná analógia, aby sme si jednak uvedomili, čo znamená politika veľkých skokov, ale tiež aby sme si predstavili, čo znamená oná pevná plocha tradície.