KOŠICE – Čriedu diviakov odfotili pred niekoľkými dňami už aj pri košickom amfiteátri. Zisťovali sme, v ktorých častiach mesta sa čiernej zveri páči najviac a čo by ich najefektívnejšie pomohlo dostať z mesta.
Diviak je predchodca svine domácej a pomerne blízky príbuzný jeleňa. Je odolný voči rastlinným a živočíšnym jedom a zhrubnutá koža starších jedincov môže s pomocou bahna a živice vytvoriť akýsi „pancier“, v ktorom podľa poľovníka môže uviaznuť aj slabšia strela z pušky.
Je to vytrvalý plavec
Diviak je navyše veľmi schopný plavec, dokáže preplávať až 6 až 7 kilometrov, preto osídľuje aj ostrovy vo väčších riekach a na jazerách. Hoci diviaky preferujú vlhké listnaté a zmiešané lesy v nižších a stredných polohách, bol zaznamenaný ich prechod Ľaliovým sedlom v Tatrách vo výške 1 952 metrov nad morom. Bežať dokážu len niekoľko stoviek metrov. Diviaky identifikujú každého jedného člena čriedy.
Popri rozmanitej potrave je diviak schopný zahubiť a zožrať i srnča. Škody vie spôsobiť nie iba konzumáciou plodín, ale aj pováľaním a zničením obilia. Diviaky prichádzajú na svet v marci až máji. Sú slabo osrstené a citlivé na zimu, preto ich matka, keď ich opúšťa, prikrýva. Hrozbou pre diviaky v zime je zamrznutá snehová škrupina, o ktorú sa môžu vážne poraniť. Diviak a diviačica sa smú loviť od septembra do polovice januára, mladé diviaky však po celý rok.
Diviaky „live“ už aj pri amfiteátri
Hoci má diviak prívlastok lesný, pomerne bežným javom je jeho výskyt aj v niektorých košických štvrtiach. Dobre a zblízka ho poznajú v Ťahanovciach či na Furči. Premiéru mal pred niekoľkými dňami absolvovať pri amfiteátri, kde ho zvečnil pohotový občan. „V blízkosti Košíc evidujeme viacero skupiniek diviačej zveri, ktoré sa vyskytujú najmä v lokalitách Račí potok, Kalvária, okolie Bane, Čičky a Na kope. Veľkosť populácie je priamo úmerná úživnosti prostredia, v ktorom sa nachádzajú,“ informoval Košický Štandard referent pre poľovníctvo a pozemky Mestských lesov Košice, a. s., Martin Konečný.
„O tejto situácii sa vie už dlhšie obdobie a nemožno potvrdiť, že by bola dnes horšia ako v minulosti,“ skonštatoval na margo momentálneho stavu invázií čiernej zveri do intravilánu. „Je potrebné pochopiť, že diviačia zver v uvedených lokalitách nachádza extrémne jednoduchý prísun potravy vo forme ovocia, plodov a ďalšej obživy práve v málo navštevovaných a udržiavaných záhradách. Ľudia, ktorí žijú v týchto lokalitách už v podstate celoročne, doplácajú na nevyužívané záhrady bez potrebnej starostlivosti a údržby, napríklad oplotenia,“ upozornil Martin Konečný.
Strieľať v blízkostí obydlí nemožno, preto ich vyháňajú
„Taktiež je potrebné spomenúť neudržiavané a neobhospodarované zarastené plochy, ktoré diviakom poskytujú potrebné krytie a bezpečie. Jednoznačne najviac pomôže obmedziť prístup do záhrad úpravou a udržiavaním oplotenia, nevyhadzovať biologický odpad v blízkosti záhradkárskych lokalít, skrátka, neposkytnúť diviačej zveri potravinové možnosti v takej miere, v akej ich dostáva momentálne,“ predostrel možnosti na zlepšenie stavu zamestnanec Mestských lesov, a. s.
Hoci obyvatelia sa ich prirodzene boja, odstrel diviakov, ktoré prenikli do mesta, je problematický. Poľovníci sa ich teda snažia „presmerovať“ na plochy, kde už diviaky neohrozené nie sú. „Nechcem tvrdiť, že nie je potrebné túto zver poľovnícky obhospodarovať – loviť, ale keďže sa nachádzame v intraviláne mesta, kde sú lov a streľba vylúčené z dôvodu bezpečnosti občanov, pokračujeme vo vyháňaní v exponovaných lokalitách v smere na poľovné plochy, kde je možné túto zver v zmysle platných zákonov loviť,“ priblížil referent pre poľovníctvo a pozemky Martin Konečný.