V Nemecku sa demonštruje proti Zeleným aj AfD. Maassen je vraj extrémista a AfD treba zakázať. Veľká analýza, čo sa deje v najväčšej krajine EÚ

V Nemecku sa už viac ako dva týždne naprieč celou krajnou konajú demonštrácie, z ktorých by mal človek dojem, že v spolkovej republike je na spadnutie puč pravicových extrémistov. V januári sa tiež farmári postavili proti zelenej politike vlády. A od nového roku vznikli hneď dve nové strany, ktoré ponúkajú alternatívu k stredovej ľavici aj pravici. Ale najmä mobilizáciu proti Zeleným. Z Nemecka píše Mária Fuchsová.

Tisícky ľudí vyšli do ulíc demonštrovať proti AfD pod heslom #niewiederistjetzt (#nikdyviacjeteraz). Na sociálnych sieťach sa po rokoch opäť vyrojil hashtag #WirSindMehr („nás je viac“) a spolkový prezident vyzval „hájiť ústavu proti našim nepriateľom“. Mediálna elita sa preteká v tom, kto prinesie drsnejšie prirovnanie AfD s NSDAP. Novinári sa zaoberajú možným odobratím politických práv pre niektorých členov AfD alebo úplným zákazom strany. Vo verejnoprávnom rozhlase bola diskusia s troma hosťami – Dietmarom Bartschom z Ľavice, so zemským predsedom z CDU Danielom Güntherom a ústavným právnikom Alexandrom Thielem blízkym SPD a Zeleným. Všetci traja boli za zákaz AfD, pochopiteľne, so súhlasne pritakávajúcim moderátorom. Čo sa to v Nemecku momentálne deje?  

Nuž a nemecký Úrad na ochranu ústavnosti na konci januára označil Hansa-Georga Maassena za pravicového extrémistu, vraj kvôli jeho kritickým vyjadreniam o Zelených. Maassen sám tento úrad v rokoch 2012 až 2018 viedol, bol dlhoročným členom CDU a v januári tohto roku pretvoril spolok WerteUnion (Únia hodnôt), ktorý spájal konzervatívnejších členov CDU a CSU na novú politickú stranu. Politicky im je bližšia politika, akú reprezentoval Kohl (logo strany odkazuje na kampaň CDU z roku 1976), a nie Merkelová či Merz. Témou je, samozrejme, nesúhlas a masovou imigráciou. WerteUnion je aktívna v 16 spolkových republikách Nemecka, má okolo štyritisíc platiacich členov, označuje sa za konzervatívno-liberálnu partaj a plánuje tento rok kandidovať v eurovoľbách (situáciu uľahčuje, že v Nemecku nie je potrebná hranica piatich percent) a na jeseň v troch spolkových republikách.

Skrátka, deje sa toho veľa a rýchlo, preto to treba vysvetliť.

Poďme k demonštráciám. Vznikli ako reakcia na „tajné stretnutie vysokopostavených politikov AfD a CDU, podnikateľov a pravicových aktivistov“. Aspoň tak o tomto stretnutí, ktoré sa konalo v novembri minulého roku v Postupimi, informoval štátom financovaný portál Correctiv. Účastníci stretnutia mali údajne pripravovať „tajný plán proti Nemecku“ na vyhnanie miliónov cudzincov a Nemcov s migrantským pôvodom z Nemecka. Podľa portálu išlo o „útok na ústavu a útok na ľudskú existenciu“. Časopis Spiegel písal o „deportačnej konferencii“. Odhalenie „tajného sprisahania“ prišlo v čase protestov poľnohospodárov a bolo prinajmenšom zaujímavé, s akou intenzitou sa nemecké médiá venovali stretnutiu hŕstky málo významných ľudí na úkor informovania o masívnych protivládnych protestoch, ktoré mali sympatiu verejnosti.

Na stretnutie pozýval istý dôchodca a bývalý zubár Gernot Möhrig, ktorý bol v 70. rokoch členom extrémistického vlasteneckého spolku Heimattreue Deutsche Jugend. V pozvánke sa hovorí o súkromnom stretnutí a výmene názorov. Zúčastnilo sa ho 20 až 25 ľudí, z AfD prišli dvaja poslanci Bundestagu, jeden parlamentný spolupracovník a jeden zemský poslanec. Okrem nich boli prítomní aj dvaja členovia novovznikajúcej Maassenovej Únie hodnôt, ústavný právnik Ulrich Vosgerau (člen CDU) a tiež Rakúšan Martin Sellner, šéf tamojšieho identitárneho hnutia, ktoré je skutočne v hľadáčiku nemeckej tajnej služby.

Sellner mal vo svojej prednáške hovoriť o „remigrácii“ tých, ktorí sa dostatočne neasimilovali. Práve tento príspevok vyvolal vášne, presnejšie jeho interpretácia. Sellnera pred vypuknutím aféry prakticky nikto v Nemecku nepoznal. Keď sa Sellner 29. januára chystal opäť navštíviť Nemecko, tisíce ľudí sledovalo na sociálnych sieťach, či ho polícia cez hranicu pustí alebo nie (nakoniec ho pustili). Jedným z dôsledkov tejto pozornosti je, že jeho kniha o „remigrácii“ sa na Amazone stala bestsellerom. Vráťme sa však k novembrovej schôdzke.    

Kauza vyvoláva hneď niekoľko otázok. Informácie zo stretnutia získal Correctiv vďaka novinárovi, ktorý sa v hoteli ubytoval v rovnakom čase a mal zabezpečiť tajné odpočúvanie. Correctiv tajné odpočúvanie odmieta – išlo by o trestný čin –, kritici však hovoria, že inak sa nemal ako dostať k svojim informáciám. To je prvý kameň úrazu. Z tohto dôvodu podali viacerí účastníci stretnutia žalobu na portál. A ak by naozaj išlo o „tajné sprisahanie“ či pripravovaný puč, hotel zrejme nebol najlepším miestom.

Okrem spôsobu získania informácií vzbudzuje pochybnosti aj skutočnosť, na ktorú upozornil denník Neue Zürcher Zeitung: portál Correctiv žije z bohatej štátnej podpory, ktorú mu schválila splnomocnenkyňa pre kultúru a médiá Claudia Rothová (Zelení). Ďalšie prostriedky prišli od spolkového ministerstva pre rodinu a od zemskej vlády Severného Porýnia – Vestfálska. Z odpovede spolkovej vlády na interpeláciu AfD vyplýva, že od roku 2014, keď portál vznikol, obdržal okolo 2,5 miliónov eur – značnú časť v rokoch 2022 a 2023. Zoznam verejných „sponzorov“ portálu je pomerne rozsiahly – okrem spomenutých úradov to bolo tiež ministerstvo pre výskum a vzdelanie, ministerstvo zahraničných vecí, ale tiež politické nadácie či štátne firmy. Aké úzke je teda prepojenie Correctivu na štát? Sympatizanti AfD sa pýtajú, či si vláda cez Correctiv neplatí kampaň proti druhej najsilnejšej opozičnej strane. Samozrejme, núka sa tiež otázka, prečo Correctiv zverejnil svoju „investigatívu“ práve v čase farmárskych protestov, hoci sa stretnutie konalo už v novembri.  

Keď o demonštráciách informujú médiá, napríklad aj slovenské televízie, zabúdajú pripomenúť, aká vážna je situácia s nelegálnou migráciou v Nemecku. Pripomeňme, že ešte v októbri minulého roku kancelár Scholz žiadal, aby „Nemecko odsúvalo vo veľkom štýle“ (kancelár poukazoval na to, že nemecké úrady pracujú pomaly a tí, ktorí nemajú právo na azyl, majú byť poslaní za hranice rýchlejšie a rozhodnejšie).              

S účastníkmi postupimského stretnutia možno súhlasiť či nesúhlasiť, avšak podsúvať im „tajný plán proti Nemecku“ je jednoznačne politicky účelové. Je zaujímavé, že podobné masové demonštrácie nevznikli po raziách proti takzvaným ríšskym občanom – v decembri 2022 a októbri 2023. Táto sieť zhromažďovala zbrane a chystala prevrat a únos ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha (SPD). Z týchto prípadov je tiež zrejmé, že tajné služby sú aktívne a paralely s Nemeckom pred nástupom Hitlera sú krajne nevhodné.

Zabíjať AfD-ľudí

Pozrime sa však bližšie na demonštrácie na „obranu demokracie“. Jedna z najväčších sa konala v Mníchove v nedeľu 21. januára. Pre veľký počet zúčastnených musela byť ukončená. Zvolávala ju klimatická aktivistka Lisa Poettingerová, ktorá sa pohybuje v antifa scéne. V júni 2022 na sieti X napísala, že je podľa nej legitímne „zverejňovať adresy fašistov, klimatických fašistov a majiteľov koncernov“. Použila teda nebezpečnú metódu, ktorú u nás v minulosti reprezentoval poslanec Blaha.

Pred demonštráciou tiež vyzvala, aby ľudia nenosili nemecké vlajky. Čo je opäť pozoruhodné: prečo by mali demonštranti odmietať štátny symbol práve na demonštrácii, ktorá sa tvári, že ide zachraňovať nemecký štát?!

Poettingerová tiež napísala, že na demonštrácii nechce žiadnych pravicových politikov akejkoľvek politickej farby (vrátane CSU a Slobodných). To však nebránilo bavorskému predsedovi vlády a šéfovi CSU Markusovi Söderovi, aby na sieti X zverejnil ďakovný status „angažovaným občanom a občiankam za to, že demonštrovali proti pravicovému radikalizmu“. O Söderovi je známe, že sa rád zvezie na aktuálnej módnej vlne…

Mníchovskej demonštrácie sa zúčastnil aj ľavicový filozof a bývalý politik SPD Julian Nida-Rümelin, ktorý varoval pred zneužitím demonštrácií zo strany ľavicových radikálov. Plagáty účastníkov síce varovali pred nenávisťou, ale z pódia zaznievala práve nenávisť. Rečníci žiadali zrušenie štátnych hraníc a zrušenie kapitalizmu. To bolo príliš aj na ľavicového intelektuála.

Ďalším kúskom do skladačky obrazu angažovaných Nemcov je plagát z demonštrácie, ktorá za konala v meste Aachen. Písalo sa na ňom: „Zabiť AfD ľudí, odsunúť náckov“.

„AfDler töten“: Skandal-Plakat auf Anti-Rechts-Demo in #Aachenhttps://t.co/xet2cQC4CB pic.twitter.com/8zlODBNiCP

— NIUS (@niusde_) January 22, 2024

Išlo tu trochu o slovnú hračku, pretože nápis sa dal čítať aj tak, že ľudia z AfD zabíjajú. Vo veci už prebieha vyšetrovanie.     

Nemecký boj s pravicovým extrémizmom

Nemci sú z pochopiteľných dôvodov na prejavy extrémizmu citliví. Máloktorý štát robí toľko na jeho potieranie ako práve Nemecko. Za všetky aktivity spomeňme ministerstvo vnútra a Akčný plán proti pravicovému extrémizmu či ministerstvo pre rodinu a jeho program Žiť demokraciu.

Okrem toho sa opakovane dvíha vlna spoločenského pobúrenia pri akomkoľvek náznaku extrémizmu. S odstupom sa však opakovane ukazuje, že tieto náznaky sa neraz zakladajú na vymyslenom príbehu.   

V októbri 2000 došlo v Düsseldorfe k podpaľačskému útoku na židovskú synagógu. V reakcii na to vtedajší kancelár Schröder vyhlásil „vzburu slušných ľudí proti pravicovému extrémizmu“. Už vtedy sa mobilizovalo proti „pravici“. Červeno-zelená vláda zahájila akčné plány a financovala ľavicové projekty pod rúškom boja s extrémizmom. Polícia však zatkla páchateľov útoku, ktorými neboli pravicoví extrémisti, ale dvaja Arabi. Jeden z Maroka, druhý bol Palestínčan z Jordánska. Obidvaja priznali, že útok vykonali preto, aby sa pomstili Izraelu.

Boj proti pravicovému extrémizmu pokračoval po tom, čo sa rozšírila správa, že v saskom mestečku Sebnitz horda neonacistov utopila na kúpalisku šesťročného Josepha Abdullaha. Túto správu na titulnej strane s palcovým titulkom priniesol bulvárny denník Bild. Keďže v tomto meste mala svojho času neonacistická NPD okolo 15 percent, vyzerala správa vierohodne. Kancelár Schröder pozval rodinu chlapca na stretnutie. Ako však vyšlo najavo, chlapec zomrel v dôsledku srdečnej vady a bez zavinenia cudzej osoby. Napriek tomu Sebnitz ešte dlho sprevádzal imidž neonacistického mesta.

V roku 2018 padlo podozrenie z neonacizmu na mesto Chemnitz. V auguste ubodali dvaja žiadatelia o azyl 35-ročného muža (jeden z páchateľov je doteraz na úteku). V reakcii došlo v meste k demonštráciám, ktorých sa zúčastnili aj extrémisti. Tí mali údajne prenasledovať utečencov v meste. Video z kanálu Antifa-Zeckenbiss, ktoré to malo dokazovať, trvá 19 sekúnd a ako sa ukázalo neskôr, predchádzali mu urážky zo strany Afgancov na adresu demonštrantov. Jeden z Afgancov mal jedného z demonštrantov obliať pivom. Ten zareagoval verbálnou urážkou. Keď chcel Afganca nohou kopnúť, obaja Afganci boli už niekoľko metrov ďalej a tým celá „akcia“ skončila. Skrátka, obyčajná potýčka.

Aj tento príbeh však začal žiť svojím životom. Kancelárka Merkelová vtedy odsúdila nenávisť a prenasledovanie nevinných ľudí. Nuž a v mnohých nemeckých mestách sa začiatkom septembra začali organizovať demonštrácie pod vyššie spomínaným heslom #WirSindMehr, ktoré teraz znovu ožilo. Že v Chemnitz k žiadnemu nenávistnému prenasledovaniu cudzincov nedošlo, tvrdil aj vtedajší šéf Úradu na ochranu ústavnosti a vyššie spomínaný Hans-Georg Maaßen: „Na základe mojich opatrných hodnotení je dosť dôvodov na to, že ide o cielenú falošnú informáciu, aby bola pozornosť verejnosti odklonená od vraždy [ubodaného muža, pozn. MF] v Chemnitz,“ povedal. Ani štátne zastupiteľstvo žiadne nenávistné prenasledovanie nezistilo. Maassen však musel zo svojho úradu odstúpiť. Odvtedy je persona non grata. Neprekvapí, že má obavy zo súčasných demonštrácií a varuje, že súčasná vláda propagandou a agitáciou podnecuje nenávisť občanov voči opozícii.       

Intenzita súčasných demonštrácií je však omnoho väčšia než pred šiestimi rokmi. Nielen politici, ale aj súkromné firmy, ako napríklad firma Bahlsen deklarujú svoj boj proti pravici plagátom Hass geht uns auf den Keks (nenávisť nám ide na nervy). Istá firma zase predáva kávu s etiketou FCK AFD, niekoľko iných sa rozhodlo nepredávať svoje produkty pre „náckov“. Norimberská sporiteľňa pozývala vo svojom internetovom bankovníctve na miestnu demonštráciu:

Das kann doch nicht wahr sein.
Sparkasse Nürnberg ruft beim Onlinebanking zur Demoteilnahme auf. pic.twitter.com/CDJxr69Nrs

— Thomas Lippert (@tlnue) January 29, 2024

Médiá a politici sugerujú dojem, že je povinnosťou zaujať spoločensky zodpovedný postoj, pridať sa k demonštráciám, pridať sa na stranu dobra v boji proti zlu. Má to aj svoj politický rozmer. Pre stranu Zelených je to pokus o mobilizáciu po prepade popularity v prieskumoch verejnej mienky. Zelení padajú aj kvôli demonštráciám farmárov, čiže voči politike strany Zelených sa postavili práve ľudia, ktorí sa prácou na poli a v lese živia, majú k nej najbližšie. Niektorým to vzdialene pripomína komunizmus, keď sa proti strane postavila pracujúca trieda. Prečo sa na stranu Zelených pridáva aj CDU, sa mnohí čudujú, ale práve Maassenovej novej strane to praje.

Ako upozornil nemecký filozof Robert Spaemann, štát bojujúci „proti pravici“ je štátom, ktorý občana nezaväzuje zákonmi, ale hodnotami. Štát, v ktorom musia občania zdieľať hodnoty namiesto toho, aby sa podriadili právnemu poriadku, vedie paradoxne k relativizmu. „Hodnota, ktorú moderný štát presadzuje, je tolerancia. Skutočná tolerancia a presvedčenie, že dôstojnosť každého človeka nezávisí od jeho presvedčenia, sú zakotvené v zákone. Keď sa však tolerancia stane neoddeliteľnou súčasťou ‚spoločenstva hodnôt‘, požiadavka rešpektovať presvedčenie iných sa zmení na požiadavku nezastávať presvedčenie, s ktorým iní nesúhlasia. Presvedčenia sa stotožňujú s netoleranciou a požiadavka tolerancie mutuje do netolerantného, dogmatického relativizmu.“

Nemecko teda opäť raz rieši staré témy. A skutočnosť, že politika vlády vedie k rozkladu politického spektra a zakladaniu nových strán, Sahra Wagenknecht zľava a Hans-Georg Maassen sprava, vedie mnohých k nádeji. Vznik ľavicovej alternatívy s empatiou vníma napríklad Wolfganfg Streeck, v Nemecku významný sociológ, Maassenovu stranu zase vítajú početní členovia CDU a CSU.

Nemecko je v protichodnom pohybe.