Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentke zatiaľ novelu Trestného zákona nedoručili

Zuzane Čaputovej zatiaľ nedoručili novelu Trestného zákona schválenú minulý týždeň v parlamente. "Stále čakáme na jej doručenie," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Hlava štátu po schválení novely v parlamente avizovala, že zváži všetky ďalšie možnosti svojho postupu, aby novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť. Jej prijatie označila za zlú správu pre Slovensko a všetkých jeho občanov.

(tasr)

  |  

Majú dôvod na radosť. Bojnická nemocnica získala jedinečný prístroj, ktorý jej chýbal niekoľko rokov

BOJNICE – Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach má k dispozícii novú rádiodiagnostickú sklopnú stenu. Diagnosticko-terapeutický prístroj zakúpila z fondov Európskej únie v rámci projektu zmierňovania dopadov pandémie COVID-19. Je jediným svojho druhu v Trenčianskom kraji.

„Prístroj je výnimočný tým, že sa na ňom dajú robiť komplexné vyšetrenia, či už gastrointestinálneho traktu alebo ciev. To znamená diagnosticko-terapeutické vyšetrenia. Pacienta tak diagnostikujeme, nájdeme chybu a dokážeme ju opraviť," uviedol primár rádiodiagnostického oddelenia a námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť Richard Zachar.

Rádiodiagnostická stena podľa neho umožňuje robiť dynamické vyšetrenia v reálnom čase. „Pri röntgene ide o statickú snímku, tu máme röntgenový obraz v pohybe. Môžeme si pacienta polohovať, natáčať takmer o 360 stupňov, ako to lekár, ktorý vyšetruje, potrebuje k zobrazeniu orgánového systému," priblížil.

Zariadenie nemocnici chýbalo sedem rokov, keďže predchádzajúci prístroj sa pokazil, nedalo sa ho už opraviť a 500 000 eur na zakúpenie nového zdravotnícke zariadenie nemalo, spomenul riaditeľ nemocnice Peter Glatz.

Techniku financovala nemocnica z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Glatz ozrejmil, že v rámci obstarávania nemocnica ušetrila významnú časť prostriedkov a v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR sa jej podarilo zmeniť zmluvy tak, aby nevyčerpané prostriedky mohla investovať do nákupu rádiodiagnostickej steny.

„Je to veľká príležitosť rozvíjať ďalej operačné odbory chirurgie, cievnej chirurgie, urológie, gynekológie a gastroenterológie," podotkol riaditeľ.

Veľkú časť pacientov, ktorých v nemocnici doteraz nevedeli potrebným spôsobom diagnostikovať, museli podľa neho posielať na iné pracoviská, kde boli niekoľkomesačné čakacie lehoty. „Podľa kategorizácie nemocníc máme teraz tieto výkony hradené, máme kompetenciu ich vykonávať a poskytnúť ich pacientom bez čakacej lehoty," doplnil.

Bojnická nemocnica získala v rámci výzvy nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 1,6 milióna eur, celkové náklady boli viac ako 1,7 milióna eur, spoluúčasť financoval Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), vyčíslil predseda TSK Jaroslav Baška s tým, že sklopná stena stála tretinu z celkových nákladov.

Nemocnica podľa neho obstarala aj mobilné odberové miesto, vyšetrovaciu techniku na COVID-19, osobné auto, laparoskopickú vežu, tri EKG prístroje, defibrilátory či 60 klasických a 70 nastaviteľných akútnych lôžok.

(tasr)

  |  

Lekárska komora sa obáva, že extenzívne zvýšenie počtu medikov zníži úroveň absolventovLekárska komora

Slovenská lekárska komora sa obáva, že zvýšenie počtu študentov medicíny o 150 môže viesť k zníženiu úrovne absolventov. Za efektívnejšie riešenie by považovala vytvárať predpoklady na to, aby chceli lekári na Slovensku po ukončení štúdia zostať pracovať.

"Na Slovensku momentálne študuje v slovenskom programe historicky najviac študentov, extenzívne zvýšenie môže viesť k zníženiu absolventov lekárskych fakúlt, preto je vo vyspelých krajinách prísne dodržiavané pravidlo numerus clausus - medicínu nemôže študovať hocikto," skonštatoval prezident SLK Jaroslav Šimo.

Komora zároveň v súvislosti s tzv. prerozdeľovacou vyhláškou poukázala na disproporciu v zvýšení zdrojov pre ambulantný sektor a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Je presvedčená, že zvýšenie pre ambulantnú sféru by malo byť minimálne vo výške 11 percent.

(tasr)

  |  

Senát amerického Kongresu schválil balík pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu v hodnote 95 miliárd dolárov

Senát amerického Kongresu schválil balík v utorok v pomere 70 ku 29. Zatiaľ však nie je jasné, kedy bude o balíku rozhodovať Snemovňa reprezentantov. Tú ovládajú republikáni a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom uvedený balík odmietajú.

Z balíka pomoci má ísť Ukrajine približne 60 miliárd dolárov, Izraelu 14 miliárd, deväť miliárd na humanitárne účely na palestínskych územiach, Ukrajine a ďalších oblastiach a takmer päť miliárd na podporu spojencov USA v indicko-tichomorskom priestore.

Predseda snemovne Mike Johnson z Republikánskej strany už v pondelok avizoval, že ani v prípade schválenia balíka v Senáte nepredloží toto opatrenie na hlasovanie v dolnej komore Kongresu. "Zákon o zahraničnej pomoci v Senáte mlčí k najpálčivejšej záležitosti, ktorej čelí naša krajina," povedal Johnson, žiadajúc sprísnenie režimu na hraniciach.

Pôvodný návrh v Senáte obsahoval aj sprísnenie hraničného režimu a azylovej politiky. Vedúci predstavitelia Republikánskej strany a exprezident Donald Trump sa však postavili proti tomuto návrhu, pretože bol podľa nich nedostatočný na zastavenie toku migrantov cez južnú hranicu USA. Republikáni v Senáte následne spojený návrh zablokovali, a tak Senát rokoval len o pomoci uvedeným krajinám.

(tasr)

  |  

Na severe Moskvy horí továreň na lietadlá MiG

Na severe Moskvy horí továreň na lietadlá MiG. Požiar zachvátil prvé a druhé poschodie budovy na Leningradskej ulici. Plamene hasiči neskôr uhasili, strecha budovy však podľa aktualizovaných informácií stále tlie.

Požiar vypukol v novej hale, ktorú pristavali k pôvodnému závodu. Informáciu potvrdil aj ruský rezort pre mimoriadne situácie. Príčina je zatiaľ neznáma.

Na mieste prebieha evakuácia a schádzajú sa tam hasičské autá, informoval portál lenta.ru.

(baza, novinky.cz)

  |  

Poľský šéf agrorezortu Czesław Siekierski sa ospravedlnil Ukrajine za incident s rozsypaným obilím

Poľský šéf agrorezortu Czesław Siekierski sa ospravedlnil Ukrajine za incident s rozsypaným obilím. Poľskí farmári protestujúci v nedeľu na poľsko-ukrajinskej hranici vysypali na zem obilie z troch ukrajinských nákladných áut.

Podľa tlačovej služby ministerstva minister označil sypanie zrna za „nie úplne vhodnú formu protestu“, zároveň dodal, že ho „často používajú poľnohospodári v rôznych krajinách“.

„Poľnohospodári sa možno nechali uniesť emóciami, ale nemali by sme zabúdať, že sa nachádzajú vo veľmi ťažkej ekonomickej situácii. Tesne pred začiatkom jarných poľných prác nemajú peniaze na nákup hnojív a pesticídov. Je ľahké pochopiť ich zúfalstvo,“ uviedol Siekierski vo vyhlásení. Ubezpečil, že je zástancom dialógu a priamych rokovaní ako najlepšieho spôsobu riešenia ťažkých problémov.

„V mene poľských poľnohospodárov sa ospravedlňujem za takýto akt zúfalstva a žiadam ostatných o pochopenie pre ich mimoriadne ťažkú situáciu. Vedieme technické rokovania s ukrajinským ministerstvom poľnohospodárstva, počas ktorých chceme vypracovať plán na obmedzenie prílevu tovaru, ktorý narúša stabilitu poľnohospodárskych trhov,“ zdôraznil minister.

Reakciu ukrajinskej vlády označil za „nie celkom zdržanlivú“. Vyjadrenia námestníka ministra hospodárstva a predtým aj primátora Ľvova boli podľa neho „príliš tvrdé, a aj ostatní ukrajinskí politici boli v komunikácii príliš emotívni“.

(ukrajinska pravda)