Preskočiť na obsah
  |  

Mestský dom je národnou kultúrnou pamiatkou už 61 rokov. Viete, s akou kuriozitou sa spája?

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Mestský dom sa prvýkrát spomína v mestskej knihe v zázname za rok 1575. Stojí na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra, ktoré sa v minulosti volalo Rinok.

Stretávala sa v ňom mestská rada na svojich zasadnutiach, spisovali tu zmluvy medzi obyvateľmi mesta a následne ich zapisovali do mestskej knihy.

Názov námestia Rinok je prvýkrát doložený v roku 1579. Podstatne neskôr premenovali Rinok na Námestie Alžbety (na počesť kráľovnej Alžbety Bavorskej – Sisi, zavraždenej anarchistom Luchenim v Ženeve v roku 1898).

Zreštaurované mestské knihy. Foto: Mesto Bánovce nad Bebravou

Začiatkom 20. storočia bolo námestie ľudovo označené aj ako Fő-ter (Hlavné námestie), v 20. rokoch 20. storočia ho volali Štefánikovo námestie a od roku 1936 Námestie Ľudovíta Štúra.

Budovu súčasného Mestského domu dostavali v roku 1861 a patrí k najstarším zachovaným budovám v meste. Stavbu objednala obec, náklady vo výške 14 500 zlatiek prefinancovala z mestskej pokladnice a 10 000 zlatiek si požičala od Trenčianskej župy.

Kuriozitou sa dnes môže zdať, že priamo v Mestskom dome viac rokov fungovali hostinec aj kaviareň.

Počas Slovenského národného povstania, konkrétne 2. septembra 1944, zvolili v objekte Mestského domu Okresný revolučný národný výbor.

V roku 1962 inštalovali dve pamätné tabule na hlavnú fasádu budovy, venovali ich padlým obetiam, ako aj založeniu Revolučného národného výboru.

(Zdroj: Mesto Bánovce nad Bebravou)

  |  

Južná Kórea a Kuba po 65 rokoch nadviazali diplomatické vzťahy

Južná Kórea v stredu nadviazala diplomatické vzťahy s Kubou, oznámila juhokórejská misia pri OSN. Prekvapivý krok môže znamenať problém pre Severnú Kóreu, ktorá mala doteraz veľmi dobré vzťahy s touto latinskoamerickou krajinou.

Zástupcovia oboch krajín pri OSN si v New Yorku vymenili diplomatické nóty, ktoré znamenajú nadviazanie oficiálnych vzťahov. Kuba je v poradí už 193. krajinou, s ktorou Južná Kórea nadviazala diplomatické vzťahy.

Podľa pozorovateľov by oficiálne vzťahy medzi Soulom a Havanou mohli prehĺbiť diplomatickú izoláciu Pchjongjangu a zvýšiť medzinárodný tlak na nepoddajný severokórejský režim. V súčasnosti sa mimoriadne zvýšilo napätie medzi oboma Kóreami, pričom severokórejský vodca Kim Čong-un nedávno označil Južnú Kóreu za svojho "primárneho" nepriateľa, pričom zdvojnásobil skúšky zbraní.

"Naša vláda bude v budúcnosti aktívne spolupracovať s kubánskou vládou na následných krokoch vrátane vzájomného zriadenia diplomatických misií," uviedlo vo vyhlásení juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí.

(jonhap, tasr)

  |  

Americké ženy žalujú FBI pre zlyhanie v prípade sexuálneho delikventa Epsteina

Americké ženy žalujú FBI pre zlyhanie v prípade sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina. Tvrdia, že Federálny úrad pre vyšetrovanie dostatočne nepreskúmal obvinenia voči zosnulému americkému finančníkovi.

"Federálny úrad pre vyšetrovanie viac ako 20 rokov umožňoval Jeffreymu Epsteinovi obchodovanie so sexom a pohlavne zneužívať mnohé deti a mladé ženy tým, že nerobil prácu, ktorú od neho Američania očakávali," píše sa v texte žaloby podanej na federálnom súde v New Yorku.

Dvanásť žien, ktoré žalobu podávajú, požaduje bližšie nešpecifikovanú výšku odškodného a náhradu škody.

Epstein po zadržaní v auguste 2019 podľa oficiálnej verzie spáchal vo väzbe samovraždu, no v súvislosti s jeho smrťou sa vynárali viaceré pochybnosti.

Vo väzení čakal na súdny proces pre obvinenia z obchodovania s neplnoletými dievčatami a zo založenia zločineckej siete. Za pedofilné trestné činy si v roku 2008 na Floride odpykal 13 mesiacov väzenia.

(tasr/tod)

  |  

Putin by uprednostnil v Bielom dome "predvídateľnejšieho" Bidena

Ruský prezident Vladimir Putin by uprednostnil v Bielom dome súčasného amerického prezidenta Joea Bidena, ktorého označil za "predvídateľnejšieho", než je Donald Trump. Zároveň uviedol, že Kremeľ je pripravený spolupracovať s kýmkoľvek, kto vyhrá novembrové prezidentské voľby v USA.

 Na otázku novinára ruskej televízie, kto je z dvoch pravdepodobných súperov vo voľbách pre Rusko lepší, či demokrat Biden, alebo republikán Trump, Putin odpovedal, že Biden. "Je skúsenejší, predvídateľnejší, je to politik starej školy."

Putin napriek tomu vyjadril silný odpor voči zahraničnej politike Washingtonu pod vedením Bidena. Podľa neho je "postoj súčasnej administratívy mimoriadne škodlivý a nesprávny".

(dpa, tasr)

  |  

Pobaltské štáty si predvolali ruských diplomatov pre zoznam hľadaných osôb

Estónsko, Lotyšsko a Litva si v stredu predvolali ruských diplomatov a požadovali vysvetlenie v spojitosti so zoznamom hľadaných osôb, na ktorý Rusko zaradilo vysokopostavených predstaviteľov pobaltských štátov vrátane estónskej premiérky Kaji Kallasovej.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že estónski predstavitelia vyjadrili rozhorčenie nad zmieneným krokom Ruska a na stretnutí požadovali písomné vysvetlenie. Podľa rezortu bol ruskému diplomatovi tlmočený postoj Estónska, podľa ktorého kroky Moskvy nebudú mať želaný vplyv na politiku, a že krajina bude aj naďalej Ukrajinu podporovať.

Lotyšsko si tiež predvolalo ruského chargé d'affaires, aby mu v súvislosti s krokmi Ruska tlmočilo svoj rozhodný protest. Rovnako aj Litva si predvolala ruských diplomatov, pričom požadovala, aby ruské veľvyslanectvo "okamžite ukončilo politicky motivované prenasledovanie litovských občanov".

Litovské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení dodalo, že kroky Ruska sú v rozpore so všeobecne uznávanými medzinárodnými normami.

(dpa, tasr)

  |  

USA vítajú oznámenie NATO, že aj ďalšie štáty splnia cieľ výdavkov na obranu

Spojené štáty v stredu ocenili oznámenie NATO, že 18 členských krajín splní tento rok cieľ a na obranu dá dve percentá hrubého domáceho produktu. Oznam NATO prišiel po vyhrážkach Donalda Trumpa, že v prípade svojho znovuzvolenia za prezidenta bude povzbudzovať Rusko, aby zaútočilo na tých členov Aliancie, ktorí si neplnia finančné záväzky.

"Myslím si, že je to neuveriteľne významné," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller o spomínaných odhadoch NATO, zverejnených predtým v stredu v Bruseli.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg informoval, že 18 z 31 členov splní v roku 2024 cieľ Aliancie minúť na obranu dve percentá HDP - to je zvýšenie oproti vlaňajším 11 členom a len trom v roku 2014.

"Vidíme u ďalších krajín pokrok smerujúci k splneniu tohto cieľa a vyzývame tie štáty, čo ho ešte nesplnili, aby ďalej robili kroky smerom k tomuto cieľu," vyhlásil Miller. "NATO je spojenectvo, z ktorého plynú americkému ľudu výhody a ktoré poskytuje nesmiernu bezpečnosť Spojeným štátom," dodal hovorca.

(afp, tasr)