Preskočiť na obsah
  |  

Zlé správy z Horehronia. Zrušili ďalšie krňačkové preteky

BREZNO – Plánované medzinárodné preteky na krňačkách – 5. ročník Veľkej ceny Jasnej, ktoré sa mali konať v sobotu 24. februára v stredisku Jasná, Chopok-juh, organizátori zrušili.

Dôvodom sú nepriaznivé poveternostné a snehové podmienky. TASR o tom v stredu informovala Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie.

Neuskutoční sa tak ani slávnostný otvárací ceremoniál, ktorý bol na programe v piatok 23. februára podvečer na námestí v Brezne. Ide tak už o siedme preteky na krňačkách, ktoré sa túto zimu nebudú konať.

(tasr)

  |  

Protest farmárov v hlavnom meste sa presunul spred sídla Zastúpenia Európskej komisie pred budovu parlamentu

Protest farmárov v Bratislave sa presunul spred sídla Zastúpenia Európskej komisie pred budovu parlamentu. K budove zákonodarného zboru za sprievodu transparentov a zvukov rapkáčov prišli desiatky ľudí.

Pred NR SR sú v kruhu demonštratívne odstavené aj traktory spolu s protestujúcimi poľnohospodármi. V dave stojí aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina (SaS).

Ak sa nevyhovie požiadavkám poľnohospodárov, zvažuje sa generálny štrajk v rámci celej Európskej únie, vyhlásil na tlačovej konferencii pred parlamentom šéf agrokomory Emil Macho.

  |  

Protestujúci farmári našli podporu aj u pekárov, cukrárov a cestovinárov

SLOVENSKO – Štvrtkové protesty poľnohospodárov proti politike EÚ podporil aj Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).

Nie je možné, aby sa poľnohospodársky sektor neustále obmedzoval bez systémových riešení a podpory. Byrokracia, ktorá prichádza z úrovne Európskej únie, je pritom taká neprehľadná, že neraz ju neovládajú ani štátni úradníci či kontrolóri, uviedol SZPCC.

„Slovenskí pekári, cukrári a cestovinári podporujú požiadavky slovenských poľnohospodárov, pre ktoré sa dnes rozhodli uskutočniť najväčšie protesty sektora v histórii samostatného Slovenska proti politike Bruselu. Tá je aj podľa nášho názoru často robená od stola a proti zdravému rozumu,“ myslí si predseda predstavenstva SZCCP Milan Lapšanský.

Zväz kritizuje politiku EÚ, ktorá podľa neho v záujme ochrany životného prostredia likviduje výrobu základných komodít na výrobu potravín v Európe, a na druhej strane v záujme podpory exportu automobilov chce podpisovať medzinárodné obchodné zmluvy na dovoz potravín a poľnohospodárskych komodít z krajín, kde sa preukázateľne vo veľkom vypaľujú pralesy, využíva detská práca a nedodržiavajú sa žiadne ekologické normy.

„Už ani nehovoríme o úrovni zdravotnej bezpečnosti tamojšej výroby,“ dodal Lapšanský. Neustále zmeny legislatívy ovplyvňujú aj pekárov, cukrárov a cestovinárov na Slovensku. Podľa Milana Lapšanského rozumejú, že spoločný trh má určité pravidlá, sú však proti tomu, aby sa tieto pravidlá neustále komplikovali.

Lapšanský zdôraznil, že EÚ je najviac prerastená byrokraciou na celom svete. Spracovatelia potravín podľa neho musia neraz tráviť viac času študovaním neustále sa meniacej legislatívy, ako manažovaním ich produkcie, čo spôsobuje nielen zvyšovanie nákladov, ale oberá o čas, ktorý by mohol byť venovaný inováciám.

SZPCC poukázal aj na to, že skryté formy štátnych pomocí veľkých krajín na spoločnom trhu podľa neho znevýhodňujú menšie krajiny a ich producentov.

„Práve 23 miliónov malých a stredných podnikov pritom v EÚ tvorí viac ako 99,8 % všetkých nefinančných spoločností a zabezpečujú až dve tretiny pracovných miest celej Únie. My sa chceme venovať tomu, čo vieme najlepšie -– výrobe chleba, pečiva, zákuskov a cestovín pre slovenských spotrebiteľov,“ zdôraznil Lapšanský.

(tasr, kol)

  |  

Poľsko sa stalo hlavným cieľom hackerov napojených na Kremeľ, uviedol denník Rzeczpospolita

Poľsko sa stalo hlavným cieľom hackerov napojených na Kremeľ, uviedol denník Rzeczpospolita. Údajne neprejde deň, počas ktorého by krajina nečelila kybernetickému útoku.

„Na samite CPX o kybernetickej bezpečnosti vo Viedni odborníci prezentovali dáta, ktoré jasne ukazujú, že sme jedným z hlavných celosvetových cieľov kybernetických zločincov,“ uviedol denník. „Väčšina týchto útokov je spojená s Ruskom a Bieloruskom. Okrem hackerských skupín NoName a APT bola v posledných týždňoch mimoriadne aktívna aj hackerská skupina s názvom Winter Vivern.“

Posledná menovaná skupina je podľa Rzeczypospolitej aktívna od decembra 2020, pravdepodobne vykonáva kyberšpionážne úlohy pre Moskvu a Minsk. Najnovšie dáta ukazujú, že sa zameriava predovšetkým na ciele na Ukrajine, v Gruzínsku a v Poľsku.

Digitálne ohrozenie Poľska potvrdil aj generálmajor Karol Molenda, veliteľ kybernetickej sekcie poľskej armády.

V indexe kyberbezpečnosti pre roky 2022/2023 amerického časopisu MIT Technology Review sa Poľsko umiestnilo na šiestom mieste, dôvodom je sústavné budovanie digitálnych obranných technológií.

(pap, tasr)

  |  

Poľnohospodári odovzdali zástupkyni Európskej komisie na Slovensku výzvu s názvom Návrat do reality

Poľnohospodári odovzdali zástupkyni Európskej komisie na Slovensku výzvu s názvom Návrat do reality. Urobili tak počas prebiehajúceho protestu v Bratislave.

„Veríme, že aj vašou cestou Európska komisia uľaví z niektorých vecí a do budúcna s nami bude viac komunikovať a bude nás viac počúvať,“ uviedol šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho pri odovzdávaní.

„Európska komisia intenzívne komunikuje s poľnohospodármi vo všetkých členských štátoch EÚ,“ reagovala vedúca tlačového tímu Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Ingrid Ludviková.

(denník e)

  |  

Albánsky parlament schválil dohodu s Talianskom o prijímaní migrantov zachránených v medzinárodných vodách

Albánsky parlament schválil dohodu s Talianskom o prijímaní migrantov zachránených v medzinárodných vodách. V 140-člennom parlamente dokument podporilo 77 poslancov, na jeho schválenie pritom stačila jednoduchá väčšina. Opoziční poslanci hlasovanie bojkotovali a narušovali ho pískaním.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová a albánsky premiér Edi Rama sa vlani v novembri dohodli, že Albánsko poskytne na svojom území dočasné útočisko pre migrantov smerujúcich do Talianska. Túto dohodu predtým schválili obe komory talianskeho parlamentu.

Rím ako protihodnotu prisľúbil financovanie výstavby dvoch stredísk pre tritisíc migrantov v prístave Shengjin a v oblasti Gjader na severozápade Albánska. Budú navrhnuté tak, aby mohli od roku 2024 ročne ubytovať približne 36-tisíc ľudí.

Albánsky Ústavný súd v januári rozhodol v prospech dohody, ktorá podľa jeho rozhodnutia nenarušuje územnú celistvosť krajiny.

Skupiny na ochranu ľudských práv varujú, že Taliansko sa vzdáva svojich medzinárodných záväzkov v súvislosti s prijímaním nelegálnych migrantov. Stredoľavicová opozícia to označila za nákladnú propagandu pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.

(ap, afp, tasr)