Zrušenie Humna: Mestská časť tvrdí, že kultovému múzeu nevedela pomôcť

KOŠICE – Súkromné etnografické múzeum Humno pôsobilo v mestskej časti Košice-Sídlisko KVP dlhých 17 rokov. S posledným januárovým dňom však skončila aj jeho činnosť. Ako dôvod prevádzkovateľ uviedol štvornásobné zvýšenie cien za prenájom priestorov.

Múzeum a pub Humno v Košiciach Etnografické múzeum a Pub Humno skončili po 17. rokoch. Foto: FB Múzeum Humno Košice

O ukončení činnosti múzea a pubu po 17-tich rokoch sme informovali takisto na stránkach Košického Štandardu. Podľa portálu slovensko.sp21.sk dôvodom pre koniec Humna malo byť štvornásobné zvýšenie nájmu zo strany sídliska KVP, čo pre citovaný portál potvrdila prevádzkarka múzea Emília Barlová.

Zvýšenie nájmu je výsledkom nových Zásad hospodárenia

Emíliu Barlovú, ktorá s dcérami Humno prevádzkovala, sme poprosili o vyjadrenie. Na otázky neodpovedala. Stanovisko Košickému Štandardu poskytla mestská časť Košíc Sídlisko KVP. „Dôvodom zvýšenia nájmu v budove, v ktorej sídlilo pohostinstvo a múzeum pozostalého pána Juraja Barlu, bolo prijatie nových Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mestskej časti Košice-Sídlisko KVP začiatkom roku 2022,“ vysvetlila hovorkyňa MČ KVP Ivana Palaiová.

Zvýšenie nájomného bolo podľa mestskej časti nevyhnutné kvôli nárastu inflácie a ceny energií. Foto: FB Múzeum Humno Košice

„Tieto zásady definovali úpravy výšky nájomného v nebytových priestoroch, ktoré boli nevyhnutné vzhľadom na rekordný nárast inflácie a ceny energií. Súvisí s tým aj rast nákladov spojených s prenájmom nebytových priestorov.“

„Nebolo inej cesty ako upraviť jednotlivé nájomné zmluvy tak, aby sme boli ako samospráva schopní zabezpečiť údržbu budov, ktoré máme v správe. Všetky príjmy z nájmov putujú na opravy týchto objektov, ktoré majú 30 – 40 rokov. Investovať do týchto opráv je pre náš rozpočet veľká záťaž, nemohli by sme realizovať žiadne projekty,“ zdôvodnila.

Poriadok mali urobiť po jedenástich rokoch

K prvej zmene Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mestskej časti pristúpila MČ podľa Ivany Palaiovej ešte začiatkom roku 2020 a malo sa tak stať po jedenástich rokoch. „Jedenásť rokov nikto neriešil, na základe čoho je jednotlivým nájomcom určená výška ich nájmov,“ priniesla informáciu mestská časť.

„Jedenásť rokov malo toto pohostinské zariadenie s múzeom neprimeranú konkurenčnú výhodu a platilo neobvykle nízky nájom, ktorý bol niekoľkonásobne nižší ako trhové nájmy v porovnateľných priestoroch a lokalitách,“ priblížila Ivana Palaiová.

Ceny nájmov sú podľa Kávepéčka aj po zvýšení výhodnejšie ako ceny pre súkromníkov. Foto: FB Múzeum Humno Košice

Nájomcom, ktorí o to požiadali, so zvýšením počkali

„MČ KVP sa teda začala správať ako dobrý správca a určila jasné pravidlá platné pre všetkých a ceny nižšie ako v porovnateľných priestoroch a lokalitách. Postupné úpravy nájomných zmlúv zo strany mestskej časti ale stopla pandémia covidu.“

„Všetkým nájomcom, ktorí o to požiadali, bola táto úprava pozdržaná až do doby ukončenia pandémie. Mestská časť im vyhovela v maximálnej možnej miere, čo sa týka úľavy platenia nájmu,“ uviedla I. Palaiová.

Mohlo by vás zaujímať

Zverejnili konkrétne sumy a dôvody zmeny nájomného

Hovorkyňa mestskej časti poskytla Košickému Štandardu aj presné sumy nájmov. „Prevádzka Humno platila za priestory múzea 79,04 eura mesačne za 135 m². Za pohostinskú časť 27,60 m² platili 75,90 eura mesačne. Celkovo za 298,40 m² platili nájom 253,61 eura mesačne. Po zmene Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mestskej časti došlo pri výpočte k nárastu nájmu na čiastku 944 eur za mesiac.“

Mestská časť zverejnila aj sumy nájmu pred zvýšením a po ňom. Foto: FB Múzeum Humno Košice

Sídlisko v zmluve podľa I. Palaiovej uviedlo tiež dôvody zmeny výšky nájomného. „Medzi tieto dôvody patrili vyššie spomínaná inflácia, ale aj prekročenie dvojnásobku mesačnej zálohovej platby za služby a zmena štatútu mesta a zásad hospodárenia mestskej časti. Celkový kontext týchto zmien ukazuje, že úprava výšky nájomného bola legitímna a podliehala definovaným právnym postupom a legislatívnym normám,“ argumentuje mestská časť Košice-Sídlisko KVP.

Podľa MČ sú nájmy stále nižšie oproti ostatným

„Všetky naše priestory majú po tomto údajnom ‚drastickom‘ zvýšení nižšie ceny za m² ako súkromní prenajímatelia na sídlisku KVP. Zároveň Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom MČ KVP majú nižšie sadzby ako podobné zásady MČ Západ, či iných porovnateľných MČ, z ktorých sme vychádzali.“

„Mestská časť Košice-Sídlisko KVP už v minulosti poskytla súkromnému etnografickému múzeu významnú pomoc v rôznych formách, ktoré si mohla dovoliť – odloženie splátok za nájom, vypracovanie splátkových kalendárov a poskytovanie dotácií na nájomné.“

Samospráva má problémy, podporiť i súkromníkov je náročné

„Mestská časť KVP už nemala možnosti ďalšej finančnej pomoci, čo dokresľuje aj naša aktuálna finančná situácia: Všetky investičné akcie sú zastavené, všetky kultúrne a športové podujatia sú zrušené, zamestnanci miestneho úradu fungujú na 80 %, poslanci si znížili odmeny, starosta nepoberá plat, a to je časť z celkovo 24 krízových opatrení, ktoré sme boli nútení prijať.“

„MČ nemá financie na výkon vlastných kompetencií, ale má financovať súkromné aktivity – je to hospodárne vynaloženie verejných zdrojov? Je to skutočne verejný záujem? Takto si niekto predstavuje, že budeme spravovať veci verejné?“ kladie otázky mestská časť Košice-Sídlisko KVP.


Mesto Šaľa predložilo poslancom Mestského zastupiteľstva návrh rozpočtu na rok 2025. Vyplýva z neho, že mesto by hospodárilo s rozpočtom viac ako mínus 2,5 milióna eur, čo však zákon samosprávam nedovoľuje. Na rade sú teda…
Prejsť na článok