Pošleme ich do pracovných táborov na Sibír. Rusi navrhujú, ako naložiť s nelojálnymi obyvateľmi anektovaných území

Ukrajinci, ktorí na anektovaných územiach nesúhlasia s ruskou nadvládou, sú a budú deportovaní. Vo vyjadreniach pre štátnu tlačovú agentúru TASS to priznali Jevgenij Balickij, Moskvou dosadený gubernátor Záporožskej oblasti, a Dmitrij Medvedev, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Dmitrij Medvedev navštívil vojenské náborové centrum v Doneckom regióne Dmitrij Medvedev oceňuje ruských vojakov počas svojej návštevy vojenského náborového centra v Doneckom regióne v piatok 15. septembra 2023. Foto: TASR/AP

„Vysídlili sme tých, ktorí nepodporovali špeciálnu vojenskú operáciu, ktorí urážali vlajku, ruskú hymnu alebo prezidenta Ruskej federácie,“ spresnil Balickij v aktuálnom rozhovore.

„Vysídlili sme ich, pretože sme vedeli, že týchto ľudí nepresvedčíme a aby ich nestretlo ešte niečo tvrdšie. Ich život môže byť silne ohrozený. Je lepšie, keď pôjdu do banderovského štátu. Nech si tam budujú svoj gej svet,“ pokračoval funkcionár.

Ak by odporujúci obyvatelia neboli vyhnaní smerom na západ na územia pod kontrolou Ukrajiny, ich susedia by ich vraj „jednoducho zabili“. Balickij povedal, že v skorších fázach ruskej agresie proruskí obyvatelia ustanovovali samozvané súdy a zaberali cudzie domy alebo ich rabovali. „My sme im preto dávali možnosť odísť,“ vysvetľoval.

„Niektorí boli deportovaní násilím, my sme ich priviedli na hranicu, prečítali sme im rozhodnutie o vysídlení, dali im fľašu vody a odchod. Čo robiť so ženou s tromi deťmi, ktorá má iné presvedčenie a nepovažuje Rusko za svoju domovinu? Nepovažuje za správne, čo sa tu deje? Mali by sme ju zabiť? Jednoducho sme ju vyhnali. Vytesnili sme ich, prečítali sme im naše rozhodnutie a deportovali ich. Nechali ich žiť spôsobom, aký chcú,“ doplnil Balickij.

„Bili sme sa a bili tvrdo. Museli sme urobiť veľmi tvrdé opatrenia, o ktorých teraz nebudem hovoriť,“ rozhovoril sa ďalej, pričom jeho slová naznačujú, že niektorí z odporcov ruskej okupácie mohli byť zabití.

Medvedev navrhuje pracovné tábory na Sibíri

Bývalý ruský prezident Medvedev zas v súvislosti so zaobchádzaním s odporcami nového režimu vo štvrtok uviedol, že „pokiaľ tam sú ľudia, ktorí škodia Rusku, musia byť odhalení a potrestaní. Poslaní na Sibír. Na prevýchovu v táboroch nútených prác“.

Politik tiež pre TASS priznal, že na okupovaných územiach je málo ľudí, ktorí čakali na ruskú armádu, aby ju mohli privítať. „Takých veľa nie je. Sú tam jednoducho ľudia, ktorí si myslia, že budú slúžiť tomu, kto je silnejší. Ale my musíme spolupracovať so všetkými,“ vyjadril sa.

Vladimir Putin a Jevgenij Balickij. Foto: Profimedia.sk

Právny podklad podpísal Putin už pred mesiacmi

Pripomeňme, že ruský prezident Vladimir Putin v apríli minulého roka podpísal výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.

Z textu výnosu vyplynulo, že ukrajinskí občania žijúci na anektovaných územiach sa musia buď stať ruskými občanmi, alebo to oficiálne odmietnuť. Tí, ktorí si zvolia druhú možnosť, budú od 1. júla 2024 považovaní za cudzincov.

Obyvatelia Ruskom okupovaných oblastí môžu byť deportovaní aj vtedy, ak „predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť, presadzujú násilnú zmenu základov ústavného poriadku, financujú teroristické a extrémistické aktivity alebo sa zúčastňujú na nepovolených akciách“.

Ruský prezident 30. septembra 2023 pri príležitosti prvého výročia anexie štyroch východoukrajinských regiónov uviedol, že ich obyvatelia „sa rozhodli – byť so svojou vlasťou“.

30. septembra 2022 boli Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť formálne začlenené k Rusku po sporných a neuznaných referendách, v ktorých sa podľa Moskvy obyvatelia v drvivej väčšine rozhodli kladne. Západné a mnohé ďalšie krajiny odmietli výsledky ako nezmyselnú a nezákonnú anexiu podporovanú masovým nátlakom na voličov. Ruské sily doteraz neovládajú žiadny z regiónov v plnej miere.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac